Zverejnenie videonahrávok z „pytliackej chaty“ vláde body neprinieslo – vydali autentické svedectvo o morálnom profile Roberta Fica

Na Slovensku prebieha proces erózie právneho štátu – a to práve v tejto dobe, keď spoločnosť očakáva, že sa krajina zbaví korupcie, klientelizmu, zneužívania štátnych funkcií a hydry partokracie – aj keď to nebude ľahké – keďže táto neresť sa postupne šírila v spoločnosti už od dôb Mečiarových vlád. Medzi prejavy rozkladu štruktúr štátu patrí konflikt – eufemisticky pomenovaný ako „vojna policajtov – a najnovšie aféra súvisiaca s odpočúvaním opozičných politikov a advokátov vyšetrovaných osôb na „pytliackej chate“ strane Smer-SD nakloneného podnikateľa  Miroslava Bödöra. Negatívnu stránku týchto javov si všimli aj novinári a komentátori, ktorých nemožno podozrievať zo sympatií k Robertovi Ficovi a jeho strane Smer-SD. Situáciu výstižne vyjadril svojimi otázkami Dag Daniš z konzervatívneho denníka Postoj: „Viete si predstaviť, že by NAKA za Ficovej vlády sledovala a odpočúvala Kisku s Matovičom? A advokátov, s ktorými sa stretávali ? A že by pri žiadosti o nasadenie odpočúvania oklamali sudcu legendou o jeleňovi a pytliakovi ? A ešte by sa tým pochválili v médiách, ktoré by pri tom radostne tlieskali ?“

Uvedený stav je dôsledok pôsobenia vlády intelektuálne nespôsobilej a tiež odborne nekompetentnej spravovať krajinu v tak zložitej dobe, akú nám priniesla pandémia. Koaliční politici akoby nerozumeli fungovaniu mechanizmu moci a spravovanie štátu si predstavujú ako handrkovanie trhovníkov a manipulovanie verejnou mienkou populistickými trikmi. Intelektuálna zadubenosť súčasnej vládnej elity jej bráni v tom, aby vážne spoločenské problémy riešila v zhode s procedúrami právneho štátu, bez extrémnej politickej animozity a v zhode s princípmi zdravého rozumu. Lídri súčasnej administratívy v neprimeranej miere a nevhodným spôsobom zaangažovali do vnútropolitického zápasu s opozíciou orgány činné  trestnom konaní a tým „vstúpili na tenký ľad.“ Zdá sa, že zabudli na to, ako dopadol istý Vladimír Mečiar, keď sa pokúsil do konfrontácie s opozíciou zapojiť tajnú službu a kolaborantov v polícii.

Ani opozícia sa však nenachádza v stave, že by dokázala byť účinnou protiváhou vládnej politiky, primárne zameranej na prežitie vládnej aliancie za každú cenu. Preferenčne najsinejšia opozičná strana Hlas-SD až donedávna prezentovala akúsi „tieňovú agendu“ jej materskej strany Smer-SD. Pred mesiacom prišla s koncepciou rozvoja dostupného bývania na Slovensku – čo tiež nie je celkom originálna myšlienka – a tým predložila svoju víziu Slovenska ako solidárnej spoločnosti. Ide však o zásadnú spoločenskú tému, a preto by sa líder strany Peter Pellegrini mal intenzívnejšie venovať prezentácii tejto problematiky. Škoda, že sa Pellegriniho „propagandistická úderka“ komunikačne nezaoberá aktuálnymi otázkami cez prizmu sociálnodemokratického videnia spoločnosti. Možno tento problém súvisí s tým, že strana Hlas-SD nedisponuje potenciálom skúsených odborníkov, čím si možno vysvetliť aj obsahovo nesúrodý charakter jej „Manifestu nájomného bývania,“ kde sú pospomínané závažné, ale s nájomným bývaním vôbec nesúvisiace témy.

Okrem opozície aktívnejšia úloha v boji proti erózii právneho štátu by mala patriť prezidentke republiky Zuzane Čaputovej, ktorá v snahe zachovať si vyváženú pozíciu v prebiehajúcom vnútropolitickom konflikte prejavuje väčšiu mieru zdržanlivosti, ako sa od nej očakáva. Podľa niektorých pozorovateľov je pod vplyvom svojho bývalého poradcu pre oblasť práva a spravodlivosti Petra Kubinu, ktorý v súčasnosti pôsobí vo svojej pôvodnej profesii advokáta. Renomovaný advokát zastupoval štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA, neskôr Krajským súdom v Bratislave oslobodených. Zatiaľ čo v prípade obvinených vyšetrovateľov NAKA sa ich prezidentka zastala, v kauze uniknutých medializovaných videí z poľovníckej chaty sa vyjadrila, že si treba počkať na výsledok vyšetrovania. Zuzana Čaputová uznáva výrazné rozdelenie slovenskej spoločnosti, ale nie vždy prispieva k tomu, aby sa proces antagonistickej diferenciácie zastavil.

Napriek širokej medializácii policajných nahrávok opozičných politikov a advokátov vyšetrovaných osôb na „pytliackej chate“ podnikateľa Miroslava Bödöra vládna koalícia politické body sotva získala, a to najmä obhajovaním postupu polície, ktorá svoj „prešľap“ ospravedlňovala argumentom, za ktorý – podľa názoru komentátora denníka zameraného proti Robertovi Ficovi – by mohol byť použitý „aj paragraf verejného urážania inteligencie občanov.“ Teda ani zverejnené videonahrávky z „pytliackej chaty“ neovplyvnili mienku voličov, ale predsa len vydali autentické svedectvo o morálnom profile Roberta Fica v jeho neprospech. V takomto kontexte sa teda žiada  zdôrazniť, že použitie informačno-technických prostriedkov neslúžilo zákonným účelom, ale politickým potrebám vládnej koalície, ktorá sa snaží zachrániť za každú cenu !