Znepokojujúci stav vzťahov medzi Moskvou a Západom – naivita Kremľa a chladnokrvná kalkulácia západných politikov
Americké ministerstvo financií má predložiť Kongresu Spojených štátov správu o ruských oligarchoch a „pološtátnych subjektoch“ v okolí prezidenta Vladimíra Putina, ktorá sa pravdepodobne použije ako základ pre ďalšie sankcie proti ruským záujmom. Jeden z ľudí z okruhu ruského prezidenta – riaditeľ druhej najväčšej ruskej banky Andrej Kostin sa počas Svetového ekonomického fóra v Davose v tejto súvislosti vyjadril, že „akékoľvek sankcie proti inštitúciám by boli ako vyhlásenie vojny.“
Ruský denník Nezavisimaja gazeta uverejnil redakčný komentár s alarmujúcim titulkom „Európsky pohľad na kolaps vzťahov Moskvy so Západom.“ V podtitulku uvádza, že naivita Kremľa a chladnokrvná vypočítavosť západných politikov privádzajú v súčasnosti svet na pokraj katastrofy. Podľa denníka mnoho ľudí predvída zrútenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Len málo z nich sa však rozhodlo analyzovať príčiny vzniknutej situácie, ktorá v súčasnosti po prvýkrát od kubánskej krízy v roku 1962 podľa európskych expertov stavia svet na pokraj jadrovej katastrofy. Úvodník sa opiera o názory prezentované minulý týždeň na konferencii Nadácie Friedricha Eberta v Berlíne, kde sa zhoršením súčasných vzťahov medzi Ruskom a Západom zaoberali prevažne nemeckí a ruskí experti.
Jedným z najvplyvnejších účastníkov podujatia bol uznávaný odborník na Rusko – od októbra 2017 veľvyslanec Európskej únie v Moskve – Markus Ederer, ktorý až do svojho vymenovania na tento post pôsobil ako štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Podľa jeho názoru súčasná situácia je odlišná od stavu v rokoch konfrontácie medzi ZSSR a USA predovšetkým v tom, že vtedy išlo len o udržanie tzv. rovnováhy strachu. Veľvyslanec EÚ však varuje, že v súčasnosti „ak neprijmeme aktívne opatrenia, situácia má potenciál stať sa nebezpečnejšou ako v čase studenej vojny.“ O eskalácii napätia vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom hovoril splnomocnenec vlády SRN pre spoluprácu s Ruskom, strednou Európou a krajinami „Východného partnerstva“ Gernot Erler.
Diskusia ukázala, že ani nemeckí, ani ruskí experti, ktorých názory prezentoval známy ruský politológ, generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov, nedokázali prezentovať varianty riešení. Okrem toho, ak sa Erler pokúsil pomenovať boľavé miesta spôsobené politikou Západu voči Rusku, spojené s ignorovaním jeho záujmov, Kortunov sa pokúsil hľadať príčiny v nedostatočnej flexibilite ľudí zodpovedných za ruskú zahraničnú politiku. Nazval to náklonnosťou k determinizmu alebo odmietaním multivariantnej budúcnosti, ktorej základom je povrchný vzťah k nadväzovaniu kontaktov s EÚ. Podľa denníka najdôležitejšími míľnikmi v rusko-západných vzťahoch bol prejav Vladimíra Putina v roku 2007 na konferencii v Mníchove, iniciatíva Dmitrija Medvedeva z toku 2008 na vytvorenie európskeho bezpečnostného systému a ukrajinský konflikt.
Podľa „Nezavisimoj gazety“ Gernot Erler správne hodnotí fakt, že v roku 2007 Západ podceňoval „výbušné dôsledky negatívneho vnímania západnej politiky v Moskve.“ Čo sa týka návrhu Medvedeva, ktorý Západ s takou ľahkosťou odignoroval, Erler to chápe tak, že bol vnímaný ako pokus Moskvy zbaviť sa NATO. Za tretiu veľkú chybu Západu považuje Erler ignorovanie ruských záujmov v procese tvorby dohôd o pridružení Ukrajiny k Európskej únii. Nezavisimaja gazeta pripomína, že korene vznikajúcej výbušnej situácie by sa mali hľadať v udalostiach súvisiacich s kolapsom ZSSR a zjednotením Nemecka, keď vtedajšie vedenie v Moskve zanedbalo svoje záujmy v dôsledku módnej koncepcie globalizácie. Ale naivita Gorbačova a Jeľcina v medzinárodných záležitostiach sa teraz mení na prízrak vážnej katastrofy, ktorá by mohla ohroziť existenciu ľudstva. [*]