Ženám v spravodajských službách patrí úcta a rešpekt – spravodajská práca je tímová disciplína, ktorá sa nezaobíde bez žien

Od dvadsiateho storočia ženy prevzali mimoriadny rozsah úloh v spravodajských službách, čím popreli konvencie svojej doby. Počas oboch svetových vojen, ktoré zďaleka nie sú malou súčasťou tajných operácií, ženy viedli špionážne siete a organizovali únikové trasy, zoskočili na padákoch za nepriateľskými líniami a vypočúvali zajatcov. Nie menej dôležitá bola administratívna práca žien v kanceláriách spravodajskej komunity, čo udržiavalo britský vojnový motor v činnosti.  V tejto veľkej, panoramatickej histórii sa britská historička Helen Fryová pozerá na bohaté a rôznorodé aktivity, ktoré ženy vykonávali ako civilisti i v uniformách. Od špiónok v belgickej sieti „La Dame Blanche,“ ktoré plietli kódované správy do svetrov, až po tie, ktoré interpretovali letecké spravodajské snímky a dokonca riadili celé sekcie. Dr. Fryová prezentuje, aké dôležité boli ženy v spravodajskej profesii. Jej kniha o ženách v spravodajstve obsahuje množstvo doteraz neznámych príbehov, prvýkrát zaznamenáva nový výskum vo sfére spravodajských služieb a predstavuje inšpiratívne príbehy pozoruhodných žien zo sveta špionáže.

Najnovšia kniha Helen Fryovej – „Ženy v spravodajstve: Skrytá história dvoch svetových vojen“ – zaujala bývalú vojenskú analytičku CIA Lenu Andrewsovú, ktorá na spravodajsko-analytickom portáli  The Cipher Brief charakterizovala knihu ako doteraz jeden z najvyčerpávajúcejších popisov pestrých úloh žien v britskom spravodajskom aparáte. Podľa jej názoru poskytuje zásadnú korekciu k desaťročiam histórie a analýz, ktoré ignorovali alebo minimalizovali príspevky britských žien k spravodajským operáciám, ktoré pomohli spojencom vyhrať dve svetové vojny. Samotná autorka uznala, že sa podujala na náročnú analytickú úlohu: identifikovať, prerozprávať a uviesť do kontextu príspevky britských žien k spravodajským operáciám nie v jednej, ale v dvoch svetových vojnách. Fryovej prácu sťažuje najmä náročnosť témy, ktorú si vybrala, vrátane po prvé, že veľká časť historických záznamov o tejto téme zostáva utajená. Navyše, prácu historičky komplikovali vymazanie ženských príspevkov do spravodajských operácií, ako aj neochota žien hovoriť o svojej činnosti. Napríklad uviedla, že v jednom prípade sa rodina dozvedela o vojnových špionážnych povinnostiach ich matky, až keď narazili na atentátnické pero v jej šperkovnici.

Dr. Helen Fryová k tejto téme pristupuje kreatívne a spájaním overených súvislostí medzi odtajnenými správami vlády, spravodajských služieb a ministerstva obrany, ako aj verejne dostupnými zdrojmi, poskytuje čitateľom podrobný a pútavý popis neznámych britských spravodajkýň, expertiek a sekretárok, ktoré zásadne prispeli k plneniu významných spravodajských úloh. Výsledkom je odhaľujúci portrét britských žien, ktoré boli často v samom srdci spravodajských operácií v prvej a druhej svetovej vojne. Pri porovnávaní desiatok krátkych príbehov Fryová poukazuje na to, že ženy boli v každom zákutí britských spravodajských operácií. Či už je to príbeh o sekretárkach v MI5, ktorým organizačné schopnosti umožnili prevádzkovať špionážne siete v ich voľnom čase, alebo o ženách, ktorých jazykové a špecifické schopnosti z nich urobili expertky na lámanie kódov, alebo o ženách, ktoré presvedčili nemeckých agentov, že sa hlásia k nacizmu, i keď v skutočnosti posielali tajomstvá Britom, historička ukazuje, že celý spravodajský aparát ťažil zo schopností týchto žien.

Epizódy v knihe pokrývajú niektoré dobre známe oblasti, vrátane príbehov Edith Cavellovej (zdravotnej sestry, ktorá umožnila útek britským vojnovým zajatcom), Very Atkinsovej (dóstojníčky spravodajskej organizácie SOE) a žien z Bletchley Parku (centra lámania nemeckých kódov), ale odhaľujú aj niekoľkých menej známych hrdiniek. Existuje množstvo príbehov, ktoré budú fascinujúce aj pre dlhoročných bádateľov tohto obdobia, vrátane ôsmej kapitoly knihy s nadpisom: „Keď mali steny uši;“ opiera sa o Fryovej predchádzajúcej štúdiu o mužoch a ženách, ktorí vymysleli špičkovú operáciu na odpočúvanie vojnových zajatcov cez steny v ich celách. Fryová nenecháva žiadne pochybnosti o tom, že britské ženy jasne a významne prispeli k nespočetným spravodajským operáciám, ktoré existovali počas dvoch svetových vojen i medzi týmito vojnami. Pre jej dokumentaristickú dôkladnosť niektorým čitateľom sa môže zdať, že Fryovej detailná popisnosť podkopáva jej schopnosť generovať naratívnu dynamiku, ktorá sa nachádza v populárnych príbehoch  o ženách v spravodajských službách.

Ale analytička CIA Lena Andrewsová nepovažuje tieto pasáže knihy za jej nedostatok. Podľa nej viac ako čokoľvek iné je kniha „ Ženy v spravodajstve: Skrytá história dvoch svetových vojen“ dôkazom toho, že spravodajská práca je tímová disciplína, a pripomienkou toho, že ženy boli často súčasťou základnej zostavy spravodajských štruktúr. Dr. Fryová sa pri tejto myšlienke vyhýba mýtu, že história žien v spravodajských službách je „svetom medových pascí, príťažlivých agentov, rýchlych áut a pôvabných bondovských dievčat“ a namiesto toho objasňuje, že „skutočný príbeh je jediné, čo vzbudzuje úctu a rešpekt.“ Historička pristupuje k týmto ženám a ich príbehom s rešpektom a vážnosťou, ktorú si zaslúžia, a dáva nám všetkým dôležitú pripomienku, aby sme konali rovnako. Bývalý riaditeľ Mossadu Tamir Pardo v súvislosti s nenahraditeľnosťou žien v spravodajských službách uviedol, že ženy dokážu  „lepšie hrať svoju rolu“ než muži, pretože dokážu potlačiť svoje ego, aby dosiahli cieľ. Ženám pomáha aj fakt, že sú vnímané ako slabšie pohlavie a špionáž je mužská práca –  čo robí ženy ideálne pre špionáž.