Západné špionážne služby sú aktívne zapojené do konfliktu na Ukrajine – Kyjevu pomohli odtajnením informácií o ruských plánoch

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa Veľká Británia stala agresívnejšia pri zverejňovaní spravodajských informácií, ktoré by predtým zostali utajené. Čiastočne sa tak stalo  preto, že oficiálni predstavitelia dospeli k záveru, že Západ nebol dostatočne agresívny pri zdieľaní spravodajských informácií, keď Rusko napadlo Gruzínsko v roku 2008 a Krym v roku 2014, alebo keď Kremeľ intervenoval na podporu režimu Baššára al-Asada v Sýrii v roku 2015. „Treba to urobiť, pretože to Rusku sťažuje popieranie toho, čo robí, čo bol problém v roku 2008, v roku 2014 a v Sýrii“ – povedal jeden zo západných predstaviteľov. Rovnako tiež Washington pokračuje v agresívnom odtajňovaní a šírení spravodajských informácií, ktoré sú prediktívne, ako aj iných informácií, ktoré považuje za užitočné, uviedli americkí činitelia. Rolf Mowatt-Larssen – vedúci pracovník v Belfer Center na Harvard Kennedy School – zdôraznil, že otvorenejší prístup je „novou paradigmou pre spravodajstvo.“ Bývalý vysoký operačný dôstojník CIA pripomenul, že „spravodajské služby by sa mali aktívne zapojiť do konfliktu, aby sa maximalizovala sila ich vplyvu.“

V kontexte s dianím na Ukrajine spomenul britský denník Financial Times vystúpenie šéfa britskej špionážnej agentúry GCHQ Jeremy Fleminga, ktorý sa v preplnenej univerzitnej aule v Canberre podelil o druh utajovaných spravodajských informácií, aké verejnosť počúva len zriedka. Riaditeľ Government Communications Headquarters (Vládneho komunikačného ústredia) zameraného na poskytovanie signálneho spravodajstva a kybernetickú ochranu  prezradil, že ruskí vojaci na Ukrajine odmietali plniť rozkazy, sabotovali svoje vlastné vybavenie a dokonca náhodne zostrelili svoje lietadlo, čo možno brať ako príznak slabnúcej morálky. V posledných dňoch americkí predstavitelia sa podelili o potvrdené informácie, ktoré naznačujú, že ruský prezident Vladimír Putin bol zavádzaný v súvislosti s rozsahom zlyhaní jeho armády. Uvádzané hodnotenia sú najnovším zvratom v novej stratégii, ktorú prijali predstavitelia západných spravodajských služieb na čele s americkými agentúrami na rýchle odtajňovanie informácií – čo je pozoruhodná črta reakcie špionážnej komunity na inváziu na Ukrajinu.

Zverejniť takéto informácie a urobiť to rýchlo je významným posunom vo fungovaní spravodajských agentúr, ktoré sa tradične zdráhajú zverejňovať citlivé poznatky. Konvenčný názor bol taký, že odtajnenie hodnotení by odhalilo zdroje a metódy zhromažďovania informácií, čo by potenciálne ohrozilo životy ľudí v zámorí, ktorých naverbovala CIA na špehovanie v ich vlastných krajinách. K zmene zavedenej spravodajskej tradície prispela Avril Hainesová, riaditeľka amerických Národných spravodajských služieb (DNI). Na základe svojich bohatých skúseností z pôsobenia v spravodajskej komunite sa angažovala pri rozhodnutí USA začať odtajňovať viac spravodajských informácií v strategickom úsilí čeliť falošným naratívom z Ruska.
 „Je potrebné pripísať k zásluhám Avril Hainesovej  rozhodnutie zverejňovať spravodajské informácie,“ povedal jeden európsky predstaviteľ. „Bolo to skutočne geniálne vysporiadať sa s dezinformáciami.“

Nemenovaný americký predstaviteľ uviedol, že stratégiu naplánovala a koordinovala Národná bezpečnostná rada a implementovali ju Avril Hainesová, riaditeľ CIA Bill Burns a ďalší. Ako bývalý skúsený diplomat strávil Burns veľkú časť svojej kariéry konzumáciou spravodajských informácií, nie ich poskytovaním. Tento faktor spolu s jeho odbornými znalosťami v Rusku poskytuje mu ideálne predpoklady na to, aby dohliadal na zmenu stratégie. „Je to diplomat, ale je to aj seriózny odborník na Rusko – vie, ako tam rozmýšľajú,“ povedal Daniel Fried, bývalý americký diplomat, ktorý riadil politiku ruských sankcií v administratíve Baracka Obamu a teraz pracuje v Atlantickej rade. Fried povedal, že Hainesová, Burns a ďalší vrcholní predstavitelia administratívy,  vrátane poradcu prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana,  majú dlhú históriu využívania spravodajských informácií, a preto môžu byť rozumní pri rozhodovaní, ako ich použiť. „Nestanú sa obeťou amatérskych pokušení,“ dodal Fried.

Spojené štáty odtajňovali spravodajské informácie rýchlym tempom už pred inváziou  a sebavedome predpovedali, že Putin napadne Ukrajinu, aj keď spojenci boli skeptickejší. Ale rozhodnutie zverejniť podrobné informácie o zlyhaniach ruskej vojenskej kampane je rozšírením tohto úsilia. Má čeliť tvrdeniam Moskvy, že to s mierovými rozhovormi myslí vážne a úspešne dokončila „prvú etapu“ svojej takzvanej špeciálnej vojenskej operácie. „Mali sme množstvo informácií, ktoré nám to umožnili odhaliť,“ povedal vysoký predstaviteľ administratívy. „Podčiarkuje to skutočnosť, že Rusi stíhajú túto vojnu spôsobom, ktorý bol oveľa menej úspešný, ako sa pôvodne plánovalo.“ Západné spravodajské služby považujú stiahnutie Rusov od Kyjeva za jasnú stratu a nie za strategický kľúč; oslabuje to vyjednávaciu pozíciu krajiny v mierových rozhovoroch s Ukrajinou, ku ktorým Moskva podľa USA nepristupuje vážne.

„Keďže robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme posilnili pozíciu Ukrajincov pri rokovaniach, je užitočné, aby ľudia lepšie porozumeli tomu, aké informácie sa k Putinovi dostávajú a aké nie,“ povedal americký predstaviteľ. Západný predstaviteľ uviedol, že nedávny tlak USA a Veľkej Británie na zverejnenie ďalších informácií bol čiastočne určený na zvýšenie šancí, že moskovské elity a ruskí občania získajú presnejší obraz o situácii na Ukrajine. Eugene Rumer, bývalý najvyšší predstaviteľ americkej spravodajskej služby pre Rusko, ktorý je teraz členom Carnegie Endowment for International Peace, uviedol, že zjavné rozdiely medzi Putinom a jeho vojenskými vodcami podporujú americké hodnotenie nesprávnych výpočtov ruského prezidenta od začiatku vojny. „Svetu to podčiarkuje zbytočnosť, hlúposť a šialenstvo Putinovho prístupu k Ukrajine,“ povedal americký činiteľ. „Dúfam, že sa to dostane aj k ruskej verejnosti a začlenia sa do domáceho ruského príbehu.“

Odhalenia sú piliermi širšej stratégie, ktorá existuje od začiatku vojny na odtajnenie informácií o ruských plánoch a pohyboch na získanie medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a boj proti ruskému úsiliu vykonávať operácie pod falošnou vlajkou a šíriť dezinformácie. Vlani na jeseň dal prezident Joe Biden zelenú verejnej informačnej kampani a proaktívnemu znižovaniu a odtajňovaniu spravodajských informácií o ruských zámeroch, uviedli americkí predstavitelia. USA tiež začali zdieľať spravodajské informácie so spojencami a partnermi vo väčšej miere ako zvyčajne, pričom Hainesová a Burns cestovali do Európy pred vojnou, aby poskytovali informácie mimo krajín, ktoré sú súčasťou dohody o zdieľaní spravodajských informácií „Five Eyes“ – USA, Veľká Británia, Kanada, Nový Zéland a Austrália. Informácie prechádzajú štandardným procesom odtajnenia, pričom spravodajským agentúram sa pridáva viac zamestnancov a zdrojov, aby sa veci urýchlili.

USA zdieľali informácie o rozsahu ruskej koncentrácie na hranici s Ukrajinou a hodnotení Washingtonu, že Putin sa pripravuje na útok. Pomohlo to posilniť podporu sankciám, ktoré nasledovali – a presvedčiť skeptických spojencov, akými boli Francúzsko a Nemecko, o pripravovanej Putinovej invázii. Od začiatku novembra do polovice februára uskutočnila Bidenova administratíva viac ako 300 stretnutí a telefonátov so spojencami a partnermi o ukrajinskej kríze, vrátane mnohých, ktoré sa zameriavali na zdieľanie spravodajských informácií, uviedol nemenovaný predstaviteľ USA. Medzi účastníkmi tejto aktivity boli okrem iného prezident, jeho bezpečnostný poradca Jack Sullivan, Antony Blinken – štátny tajomník a Lloyd Austin – minister obrany. USA boli posmelené skutočnosťou, že väčšina ich hodnotení ruských operácií na Ukrajine bola správna, na rozdiel od nedávnych zlyhaní spravodajských služieb v Afganistane, kde administratíva očakávala, že afganská armáda na niekoľko mesiacov odrazí Taliban a nie rýchlo sa vzdá. Pomohlo to tiež získať skeptických spojencov, ktorí pripomínajú spackané tvrdenia, že Irak mal zbrane hromadného ničenia. Iné krajiny sa vo svojich hodnoteniach mýlili, vrátane Francúzska, kde šéf vojenskej rozviedky prišiel o funkciu po tom, čo nedokázal predpovedať ruskú inváziu.