Zachráni vládnu koalíciu „palácový prevrat“ ? – Ako dlho bude Igor Matovič hrať v politike „prvé husle“ ?

Pre súčasný stav krízy vo vládnej koalícii je charakteristické, že do jej vývoja musela zasiahnuť prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá si „predvolala na koberec“ premiéra Igora Matoviča, aby sa pokúsila zastaviť jeho „eskapády.“ Už v najbližších dňoch sa uvidí, či decentné upozornenie prezidentky pomôže upokojiť situáciu hlavne vo vzťahoch Matoviča s jeho permanentným kritikom – inak vicepremiérom a ministrom Matovičovho kabinetu Richardom Sulíkom. Znepokojená hlava štátu však pred zrakmi všetkých občanov neintervenovala iba kvôli rozhádaným koaličným partnerom, ale najmä s ohľadom na atmosféru v spoločnosti, vyhrotenú urážkami, vyhrážaním a zastrašovaním z úst predsedu vlády – adresovaným všetkým, ktorí s ním nesúhlasia. Hoci si Igor Matovič po napomenutiach od prezidentky symbolicky na sociálnej sieti „nasypal popol na hlavu,“ nie je málo tých, ktorí to berú iba ako prázdne teatrálne gesto populistického politika, navyknutého predstierať a klamať.

Kompetentnejší a v politike podkutí znalci pomerov na slovenskej politickej scéne ani neočakávajú, že Igor Matovič disponuje intelektuálnym potenciálom na takej úrovni, aby konal inak, ako tomu bolo doteraz. Podľa týchto pesimistov – ktorí argumentujú faktami z desaťročného pôsobenia Matoviča v politike – predseda vlády sotva sa dokáže ovládať tak, aby znovu neinicioval vznik konfliktných situácií vo vzťahu ku koaličným partnerom a nevyvolával v spoločnosti neistotu a napätie. Okrem jeho mentálnych deformácií negatívne pôsobí Matovičov intelektuálny primitivizmus, ktorý demonštruje vo svojich statusoch na sociálnej sieti. Chýba mu primerané vzdelanie a miera sociálnej inteligencie, akou oplývajú politici efektívne riadiaci štát v zložitých situáciách. Práve preto sotva možno očakávať, že premiér sa bude po „napomenutí“ od prezidentky vyhýbať riešeniam, vyvolávajúcim konflikty a neistotu.

O to väčšie bremeno spočíva na pleciach ostatných politikov vládnej koalície, medzi ktorými iba niektorí našli odvahu, aby sa postavili proti avanturistickým nápadom, s akými prichádza premiér Matovič. S výnimkou Richarda Sulíka, Miroslava Kollára a pár ďalších, ostatní sú iba figúrky. „Kiskove siroty“ akoby tušili, že ich existencia v politike nemá dlhú životnosť. Kollárova „rodina“ jedným okom už „požmurkáva“ po opozícii, aby si zaistila priazeň budúcich partnerov – alebo „vyžmýkala“ z Matoviča ústupky tam, kde si to vyžadujú jej pragmatické záujmy. Ale predčasné voľby nie sú „na spadnutie“ – aj keď podaktorí z opozície o nich špekulujú – pretože viacerí v dnešnom parlamente vedia alebo tušia, že po voľbách sa tam už nevrátia. Možno by vládnu koalíciu pred budúcou volebnou katastrofou mohol zachrániť „palácový prevrat“ – ako to urobili v roku 1997 pri tzv. sarajevskom atentáte českí poslanci, keď prinútili k demisii vtedajšieho premiéra Václava Klausa.

Opozícia vidí riešenie súčasnej situácie na Slovensku v predčasných parlamentných voľbách. Podľa názoru bývalého premiéra a predsedu KDH Jána Čarnogurského, ak sledujeme prieskumy verejnej mienky, tak garancie, že by po predčasných voľbách mohla vzniknúť lepšia vláda, neexistujú. Vzťahy medzi parlamentnými opozičnými stranami – ako aj medzi mimoparlamentnými stranami – nedávajú nádej, že by sa vytvorila alternatíva súčasnej vláde. Žiada sa dodať, že ak Peter Pellegrini prišiel s takouto iniciatívou, tak primárne ide o marketingovú akciu, ktorej cieľom je formovať elektorát novovznikajúcej politickej strany a súčasne tiež vyhovieť hlasom občanov  nespokojných s vládou Igora Matoviča. Ak opozícia chce referendum  o predčasných parlamentných voľbách, môže si nakloniť časť potenciálnych voličov už teraz, ale perspektívne jej šance uspieť vo voľbách cca o tri roky vyzerajú nádejnejšie, pretože vládna koalícia bude poznačená predovšetkým tým, ako zvládla – alebo aj nezvládla – pandémiu a jej sociálno-ekonomické dôsledky.

I keď mnohým sa môžu zdať nasledujúce riadky ako „premýšľanie o nemysliteľnom,“ keby sa parlamentné voľby konali v riadnom termíne – teda v roku 2024 – v takom prípade nie je vylúčené, že by sa uplatnil model vlády, v ktorej by mohla partnerom Sulíkovej strany SaS Pellegriniho strana Hlas-Sociálna demokracia. A do koalície s nimi by vstúpil ešte jeden partner – povedzme z doterajších mimoparlamentných strán. Aj v takomto rámci by už dnes mali uvažovať o svojej budúcnosti partneri Igora Matoviča, ak dokážu o politike premýšľať v strategických kategóriách. V dobe po pandémii bude možno svet iný, aj Slovensko bude iné. Igor Matovič už nebude „hrať v politike prvé husle,“ pretože pre svoje čierno-biele vnímanie skutočnosti nepochopil význam fenoménu, akým je kompromis v politike.