Vzťahy medzi USA a Čínou balansujú nad priepasťou – obchodná vojna ohrozuje dohodu o denuklerizácii Severnej Kórey
Analytici vo svete so znepokojením reagujú na hrozbu obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorá môže oddeliť dve najväčšie ekonomiky sveta, citeľne zasiahnuť iné krajiny a mohla by mať tragické následky vôbec. Už pred rokom čínski predstavitelia diskutovali o tom, či vláda prezidenta Donalda Trumpa predstavuje pre Peking hlavné ohrozenie. USA sa pokúšajú zabrzdiť ekonomický rast Číny a chrániť svoju výrobnú základňu pred konkurenciou nízko platených čínskych robotníkov. Obviňujú Číňanov z odcudzenia technologických tajomstiev a bez reálnych dôkazov prezentujú obvinenia z ohrozenia národnej bezpečnosti. Americké médiá v tejto súvislosti obchádzajú však historický fakt, že americký ekonomický vzostup v devätnástom storočí bol do určitej miery založený na odcudzených technológiách a nekontrolovateľnej korupcii.
Americký časopis The National Interest uverejnil analýzu profesora stratégie Lylea J. Goldsteina, ktorý pôsobí na China Maritime Studies Institute Námornej vojenskej školy v americkom Newporte. Autor podotýka, že vzťahy medzi USA a Čínou v tomto konkrétnom momente histórie sú najdôležitejšími bilaterálnymi vzťahmi vo svete. Považuje ich za životne dôležité pre zachovanie celosvetového poriadku a pre zabránenie rozsiahlemu šíreniu jadrových zbraní. Po sľubnom začiatku v Mar-a-Lago – kde sa stretli prezidenti Donald Trump a Si Ťin-pching – vzťahy medzi Spojenými štátmi a Čínou sa dostali na zlú koľaj a balansujú nad priepasťou. Najpodstatnejšia pre súčasnú administratívu je obchodná vojna s Čínou, ktorá môže znamenať zlyhanie dohody so Severnou Kóreou v Singapúre.
Všetci dobre vedia, že Čína je kľúčovým pilierom tejto dohody. Prof. Goldstein ako príklad vplyvu Pekingu na Kórejský polostrov uvádza, že Kim Čong-un minulý týždeň uskutočnil už svoju tretiu cestu do Číny. Stratégia „maximálneho nátlaku“ priviedla do úzkych severokórejského vodcu, ale táto stratégia mohla byť účinná iba za predpokladu, ak Peking trval na prísnych sankciách, ktoré – ako sa zdá – sa už zmiernili. Okrem toho Čína pravdepodobne poskytuje jedinú uskutočniteľnú cestu k skutočnej denuklerizácii Severnej Kórey, čo možno dosiahnuť piatimi primerane jednoduchými krokmi.
Prvý krok spočíva v tom, že čínski špecialisti na kontrolu zbrojenia urobia bilanciu severokórejského jadrového arzenálu. V rámci druhého kroku čínska spoľahlivá logistická sieť (cesty a železnice) sa použije na presun zbraní zo Severnej Kórey cez pohraničnú rieku Amrok-kang do Číny. Čína môže skladovať arzenál Severnej Kórey na severovýchode krajiny spôsobom, ktorý zabezpečí zbrane a poskytne Severnej Kórey prístup v rámci systému tzv. dvojitého kľúča. Dôležitý je štvrtý bod tohto plánu, podľa ktorého Čína na základe Zmluvy o vzájomnej pomoci a spolupráci z roku 1961 potvrdí svoj záväzok chrániť Severnú Kóreu pred agresiou. Podľa piateho bodu Čína dodá Pchjongjangu niekoľko fregát, stíhacích lietadiel, tankov a iných „hračiek“, aby zachránila pýchu severokórejskej armády pred následkami denuklerizácie.
V súvislosti s rizikami obchodnej vojny medzi USA a Čínou autor varuje, že čínska pozícia v obchodnom spore môže byť oveľa silnejšia, ako to mnohí vo Washingtone predpokladali. Čínska ekonomika by mohla mať prospech z obchodnej vojny, pretože urýchli trendy smerujúce k službám, diverzifikácii ponuky a dopytu, ako aj spoliehanie sa na domácu spotrebu. Okrem toho autoritárska vláda s veľkými hotovostnými rezervami a presunmi peňazí do ohrozených sektorov umožní Pekingu účinne čeliť krátkodobej finančnej kríze. Na druhej strane americkí poľnohospodári sa už teraz zmietajú v nestabilite komoditných trhov, pričom si pamätajú dobré časy, keď exponenciálne rástol dopyt v Číne. A farmári na celom svete budú pracovať aj nadčas, aby „zhltli“ trhový podiel Američanov.