Vlak do stanice Brexit sa nedá zastaviť – britská „ekonomická žaba“ sa pomaly varí v hrnci a nezabránia tomu labouristi ani konzervatívci
Vo Veľkej Británii neutícha debata o tom, či by sa nemalo zopakovať referendum o odchode z Európskej únie – konalo sa 23. júna 2016 – v ktorom prívrženci odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ zvíťazili iba tesnou väčšinou 51,9 % hlasov. Experti medzivládnej Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ešte v októbri minulého roku prezentovali názor, že britskej ekonomike by najlepšie prospelo, keby štát prostredníctvom opakovaného referenda o vystúpení z EÚ zabránil Brexit-u. Existujú však aj štúdie, podľa ktorých by Británia zarobila aj na Brexit-e bez dohody s Európskou úniou, keby zároveň jednostranne odstránila všetky obchodné bariéry.
Hlavný ekonomický komentátor britského denníka Financial Times Martin Wolf nedávno napísal, že druhé referendum o Brexit-e by „roztrhlo“ Britániu, voliči by sa rozdelili na dve polovice a ďalšie hlasovanie by ešte viac zhoršilo situáciu. Medzi dôvodmi, kvôli ktorým by sa malo referendum opakovať, uvádza zvolenie prezidenta DonaldaTrumpa, ktoré zmenilo geopolitické prostredie pre Veľkú Britániu a Európsku úniu jednoznačne k horšiemu. Kladie si otázku, či je vhodná doba oddeliť Spojené kráľovstvo od zvyšku EÚ ? Okrem toho je jasné, že Brexit naozaj – a bude to tak aj naďalej – je nákladný. Predpovede o blízkej katastrofe sa ukázali ako nepravdivé, ale namiesto toho sa „britská ekonomická žaba varí pomaly.“ Podľa Medzinárodného menového fondu britská ekonomika bude v nasledujúcich rokoch fungovať horšie ako zvyšok Európy – okrem Talianska.
Komentátor pripomína, že samotný britský parlament by mohol Brexit zrušiť, a preto referendum je zbytočné. Skutočne by mohol. Referendum sa však stalo „posvätným.“ Iba ďalšie referendum by ho mohlo zrušiť. Napriek tomu existujú aj argumenty proti ďalšiemu referendu. Nie je celkom jasné, ako by bola formulovaná otázka pri hlasovaní. Mohlo by to byť medzi prijatím podmienok Brexit-u alebo zotrvaním v EÚ. Existuje však aj tretia možnosť: Brexit bez dohody, čo by sa nedalo vylúčiť, pretože nie je zrejmé, či by sa postupovalo na základe žiadosti podľa článku 50 o vystúpení. Odborníci s takým riešením nesúhlasia. Takéto hlasovanie by mohlo znamenať iba to, že Spojené kráľovstvo sa rozpadne, čo by bolo skutočnou katastrofou. Okrem toho voliči by nevedeli, aký výsledok ich očakáva po obchodných rokovaniach s EÚ.
Ďalším problém opakovaného referenda by bola načasovanie. Predpokladá sa, že dohoda o vystúpení Británie z Európskej únie bude dohodnutá v októbri 2018. Potom by parlament vyhlásil druhé referendum. Schválenie referendovej otázky, príprava kampane a samotné hlasovanie by určite trvalo až do roku 2019, teda tesne pred dátumom odchodu z EÚ. Teoreticky by bolo možné presvedčiť Brusel, aby odložil Brexit alebo dokonca akceptoval zrušenie žiadosti o odchod v takomto oneskorenom termíne. V praxi možno o tom pochybovať. Európska únia má totiž už dosť „kľučkovania“ (i hrubosti) Spojeného kráľovstva a teraz by sa zdráhala zastaviť proces Brexit-u. Existuje však ešte ďalší dôležitý problém – domáca politika Veľkej Británie.
Krajina sa nachádza v akejsi „občianskej vojne“ a voliči zostávajú rozdelení na polovicu. Možno predpokladať, že proti dohode by bolo 51 až 49 % hlasov. Bolo by pravdepodobné, že spor by sa stal ešte horším. Nie na poslednom mieste je fakt, že žiadna významná britská politická strana nezastáva voči Brexit-u ustálený názor. Dôvody šéfa labouristov Jeremy Corbina proti EÚ – že ide o „kapitalistické sprisahanie“ – sú v protiklade s tým, čo tvrdia konzervatívci – že ide o „socializmus.“ Komentátor Martin Wolf považuje rozhodnutie opustiť EÚ za zbytočnú a katastrofálnu chybu, ale nevidí spôsob, ako „zastaviť vlak do stanice nazvanej Brexit.“ Obáva sa „roztrhnutia“ krajiny. Možno snaha o riešenie môže priniesť trvalé zapojenie do colnej únie, možno porážku, ale obmedzenie škôd je dôležité.