Úvahy o tom, či zastaví Čína Putinova vojnu na Ukrajine – Riadi sa Peking ešte modelom „Nixonovej návštevy v Číne ?

Ruské bombardovanie Ukrajiny pokračuje, medzinárodné sankcie kruto drvia ruskú ekonomiku a v západných metropolách podaktorí fantazírujú o tom, že zasiahnu moskovskí generáli, oligarchovia a generalita spravodajských služieb, aby zachránili Rusko pred nevyspytateľným diktátorom. Rozšírila sa tiež nákazlivá fráza „Banky, nie tanky,“ ktorá vyjadruje, ako ničivá ekonomická vojna Západu proti Rusku ochromuje jeho ekonomiku a izoluje ho bezprecedentným spôsobom v medzinárodných vzťahoch. Triezvi analytici však vedia, že „banky“ nemusia stačiť na to, aby zmenili čoraz nevyspytateľnejší výpočet ako efektívne eliminovať pôsobenia Vladimíra Putina na krízovú situáciu. Vo Washingtone a v niektorých európskych hlavných mestách existuje napätie, ktoré zatiaľ iba ticho argumentuje, ako sankcie riskujú, že Putina privedú k väčšej brutalite a bezohľadnosti. Ak sa rozšíria a presadia, sankcie by mohli dostať vedenie Ruska do takého stavu zúfalstva, že Putin nevylúči jadrové zbrane, ktoré ospravedlňuje ako „sebaobranu.“ Niektorí analytici pripomínajú, že sankcie boli navrhnuté ako represívne opatrenie, nie ako odstrašujúci prostriedok. Ak budeme sledovať ich účinnosť v nasledujúcich 10 až 14 dňoch, keď Rusku budú dochádzať financie, ďalšia eskalácia zo strany Putina zhorší reakciu Západu a kríza by mohla prerásť do úplnej katastrofy.

V rámci úvah o tom, ako zastaviť roztáčajúcu sa špirálu vojny na Ukrajine si zaslúži pozornosť komentár bývalého izraelského diplomata a poradcu viacerých izraelských premiérov Alona Pinkasa, ktorý v denníku Haaretz vyjadril názor, že „len jediná osoba môže zastaviť Putinovu vojnu na Ukrajine.“ V tejto súvislosti skúsený izraelský diplomat pripomenul, že 24. februára 1972 americký prezident Richard Nixon navštívil Čínu na historickej návšteve, ktorá sa stala pojmom v medzinárodných vzťahoch: „Nixonova návšteva v Číne“, synonymum pre nečakané, hru meniace zblíženie. Jej cieľom bolo zmeniť obrysy poriadku studenej vojny obkľúčením a izoláciou Sovietskeho zväzu prostredníctvom čínsko-americkej tichej aliancie. A fungovalo to. 24. februára 2022, teda 50 rokov od tohto dňa, Rusko napadlo Ukrajinu s podporou, aj keď možno bez presných predchádzajúcich informácií o tom,  Číny. Cieľom bolo zmeniť obrysy medzinárodného poriadku obkľúčením a izoláciou USA  prostredníctvom čínsko-ruskej tichej aliancie. Nefunguje to.

Dynamika ukrajinskej krízy postavila Čínu do jedinečnej pozície ako možno jedinej krajiny s pákou, ktorá prinúti Vladimíra Putina zmeniť kurz a zastaviť vojnu. Na uplatnenie tejto nečakanej sily musí Čína prekonať veľkú dilemu a urobiť rozhodnutie, ktoré sa výrazne odchyľuje od jej stratégie. Relatívne zlyhanie ruskej armády – aspoň v tomto bode – predlžovanie vojny, rýchle a účinné ničivé sankcie proti slabej ruskej ekonomike a Putinova izolácia a status vyvrheľov urobili z Číny jedinú krajinu, ktorá ho môže ovplyvniť. Tu je prvá dilema. Čína môže hypoteticky ignorovať sankcie, poskytnúť Rusku finančné záchranné lano, kúpiť Putinove zlaté rezervy v hodnote 132 miliárd dolárov a prelomiť jeho izoláciu. Ale Čína to určite neurobí.

Sankcie zavádzajú desiatky krajín, banky, najväčšie svetové korporácie, letecké spoločnosti, Big Oil and Gas a spoločnosti v oblasti špičkových technológií, finančných služieb, spotrebného tovaru a stavebníctva. Všetko sú to subjekty podnikajúce v dolároch, na ktoré sa vzťahujú sankcie. Ekonomické postavenie Číny vo svete by okamžite utrpelo. Ešte dôležitejšie je to, že poskytnutie záchranného lana by spôsobilo, že Čína, ašpirujúca superveľmoc s globálnym dosahom a záujmami, bude vinná zo spojenia s ruským  prezidentom Putinom, ktorý je v súčasnosti najviac hanobeným mužom na planéte. Čínsky prezident Si Ťin-pching má však moc urobiť opak: dať Putinovi jednoznačne najavo, že potrebuje zastaviť vojnu, inak riskuje stratu podpory Číny. Si Ťin-pching môže Putinovi odovzdať jasný odkaz zhruba v tomto zmysle: „Môj priateľ, dosť. Zastavte sa a vstúpte do rokovaní so Spojenými štátmi a NATO. Za to budete mať našu plnú podporu. Najprv však musíte zastaviť a zastaviť všetky vojenské operácie na Ukrajine.“

Za súčasných okolností má Si Ťin-pching do určitej miery kľúč k prežitiu Putina alebo kľúč k jeho povojnovej relatívnej slabosti či sile. Vzhľadom na rivalitu, podozrenia a nepriateľstvo medzi Spojenými štátmi a Čínou to vôbec nie je jednoduchý návrh, nehovoriac o tom, že by to bol krok iniciovaný skôr Čínou než prostredníctvom koordinácie s Washingtonom. Okrem toho Čína nemá žiadne záruky, že takýto veľký a netypický úder by zo strany Spojených štátov vytiahol ústupky v iných otázkach. Ale prezident Si Ťin-pching môže pravdepodobne zmeniť aj dynamiku tohto vzťahu, ak sa k tomu postaví. Čína je v podstate v bode zlomu. Ukrajinská kríza ju stavia do pozície, z ktorej môže prvýkrát od svojho povýšenia do veľmocenského postavenia premietnuť pozitívnu silu v globálnom meradle a uplatniť svoje silné stránky ako diplomat, ktorý je rovnocenný so Spojenými štátmi.

Tu nastáva druhá dilema. Na to, aby sa Čína prejavila v tejto sile, sa musí odkloniť od svojej predchádzajúcej stratégie a zvrátiť kurz spred dvoch alebo troch mesiacov. Tiché spojenectvo s Ruskom, ktoré popiera medzinárodný poriadok, musí byť prerušené. To si bude vyžadovať, aby Si Ťin-pching predviedol model „Nixon do Číny“ a ešte som nepočul ani nečítal, že by čínsky nejaký expert povedal, že na to má. Má schopnosti, ale možno ešte nie vôľu a odhodlanie – konštatoval autor analýzy Alon Pinkas. Uvádza, že 4. februára sa v Pekingu konal otvárací ceremoniál zimných olympijských hier. V ten istý deň Čína a Rusko podpísali dohodu o spolupráci. Na večeri pri oboch podujatiach Si Ťin-pching povedal, že Čína podporuje ruské snahy zabrániť Ukrajine vstúpiť do NATO.  Si Ťin-pching a Putin vo veľmi dlhom spoločnom vyhlásení oznámili, že čínsko-ruské priateľstvo „nemá hranice“ a vyhlásili „novú éru“ v globálnom poriadku. A prinajmenšom z krátkodobého hľadiska podporili svoje príslušné územné ambície na Ukrajine a na Taiwane.

Si Ťin-pching samozrejme vedel, že Ukrajina sa nechystá vstúpiť do NATO. Možno predpokladať, že jeho záujem o to, kto riadi oblasť Donbasu alebo ako je stredoveké kniežatstvo Kyjevskej Rusi kolískou ruskej civilizácie, je obmedzený. To, čo prezident Si videl, bola paralela medzi Ukrajinou a východnou Európou a ambíciami Číny v oblasti Tichého oceánu a Juhočínskeho mora. Ak sa prezidentovi Putinovi podarí reštrukturalizovať európsku bezpečnostnú architektúru, Čína môže tento model napodobniť. Ak sa Putin vyhráža Ukrajine a vyzdvihne zmeny v praktikách USA a NATO, to isté možno urobiť s Taiwanom. Ak sa Putinovi podarí zabezpečiť západný prísľub, že nikdy neprijme Ukrajinu do NATO, Čína môže od Spojených štátov vzniesť podobné požiadavky týkajúce sa Južnej Kórey a Japonska.

Dvadsať dní po podpísaní čínsko-ruskej zmluvy o spolupráci sa objavili hranice tohto priateľstva. O tridsaťpäť dní neskôr, uprostred ruských vojenských neúspechov, sú limity viditeľné pre každého, vrátane Spojených štátov. Z pohľadu Číny malo posilnenie vzťahov s Ruskom strategický zmysel. Nikdy nešlo o priateľstvo, kultúrnu spriaznenosť, politické partnerstvo či vzájomný obdiv. Zostáva to o záujmoch. Americké protičínske zmýšľanie, posun zahraničnej politiky „pivot to Asia“ a klasifikácia Číny ako rivala, ktorý sa môže stať nepriateľom, sú v Pekingu vnímané ako dôkaz toho, že Spojené štáty vo svojej neznesiteľnej arogancii a povýšenectve chránia svoju hegemóniu a zámer zabrániť Číne v realizácii jej ekonomickej sily a premeniť ju na vojenskú silu s diplomatickým vplyvom. Vzťahy s Amerikou sa stali hrou s nulovým súčtom.

Pre Rusko bola vinníkom aj Amerika. Rozpad Sovietskeho zväzu, zostup Ruska zo superveľmoci na stredného hráča a jeho strata európskej dominancie prostredníctvom rozšírenia NATO znamenali, že status quo bolo potrebné spochybniť a zmeniť. Paradoxne však podpora Ruska obmedzila manévrovací priestor Číny a zúžila jej možnosti, a preto sa mala Čína pokúsiť zabrániť Rusku v invázii na Ukrajinu. To vedie k otázke: „Vedela Čína vopred?“ Ako povedal Paul Haenle, bývalý čínsky riaditeľ Národnej bezpečnostnej rady pre The New York Times: Ak Si Ťin-pching vedel o plánoch Ruska napadnúť Ukrajinu a „nepovedal to ľuďom, je spoluvinníkom; ak mu to nepovedal Putin, je to urážka.“

Prezident Si Ťin-Pchig Xi, od ktorého sa očakáva, že bude potvrdený na bezprecedentné tretie päťročné funkčné obdobie neskôr v tomto roku, nebude odsudzovaný za jeho vyhlásenia zo 4. februára ani za jeho výzvy, aby spoločnosti vzdorovali sankciám. Bude sa posudzovať podľa toho, či urobí veľkolepé rozhodnutie, ktoré by výrazne zvýšilo medzinárodné postavenie Číny. Či bude tak alebo onak, Čína sa ocitá v neznámych vodách a snaží sa zosúladiť postavenie veľmoci s príležitosťou ukončiť neúspešné úsilie na Ukrajine s tradíciou maloobchodu  v prospech širokospektrálnej diplomacie.