USA sa po druhý raz negatívne zapísali do povedomia Iráncov – Spojené štáty sú opäť na pokraji vojenského konfliktu

Denník The Wall Street Journal konštatoval, že „Cielené zabitie iránskeho generála nasmerovalo USA na križovatku na Strednom východe.“ Existujú rôzne alternatívy budúceho vývoja situácie v tomto regióne, ale ani jedna nedáva šancu k aspoň trochu optimistickým prognózam. Zabitie Kássima Sulejmáního nie je koniec konfliktu medzi USA a Iránom, ale vojnový akt, ktorý Washingtonu sotva väčšina Iráncov zabudne. Podľa znalcov pomerov v krajine s viac ako 80 miliónmi obyvateľov dve tretiny z nich ho považovali za najvplyvnejšiu sekulárnu autoritu režimu a dokonca si ho želali na poste prezidenta Iránskej islamskej republiky. Spojené štáty sa po druhýkrát negatívne zapísali do povedomia Iráncov, ktorý Američanom nevedia odpustiť, že keď v roku 1951 vtedajší premiér Muhammad Mosaddek znárodnil Anglo-iránsku ropnú spoločnosť a zvýšil ceny ropy, Washington spustil podvratnú operáciu na jeho zosadenie z postu predsedu vlády. CIA v rámci operácie „Ajax“ podplácala miestnu tlač i poslancov parlamentu a organizovala nepokoje, kvôli ktorým armáda v auguste 1953 uskutočnila vojenský puč a Američanom nepohodlného premiéra Mossadeka uväznila.

Antiamerická animozita v Iráne má teda historickú tradíciu a vojensky „brilantná“ akcia USA na likvidáciu Sulejmáního ju ešte viac petrifikovala a priniesla aj ďalší prvok nestability na Strednom východe. Sotva ohrozila režim v Teheráne, ale skôr prehĺbila krízu v susednom Iraku, kde sa má v najbližšom čase konať mimoriadne zasadnutie parlamentu, aby riešilo otázku „ukončenia americkej prítomnosti v Iraku.“ Mandát amerických vojakov v tejto krajine je daný medzivládnymi dohodami, ktoré sa týkajú bojových operácií proti Islamskému štátu a výcviku novovytvorenej irackej armády. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg potvrdil informácie, že aliancia pozastavila výcvikové misie v Iraku. Šéf irackej sekcie v londýnskom Kráľovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti Chatham House – Renad Mansour v rozhovore pre katarskú televíznu stanicu Al-Jazeera konštatoval, že je to nebezpečný čas pre Irak, pretože sa dostáva do obdobia väčšej nestability a neistoty.“ Špecialista na otázky regionálnej bezpečnosti washingtonského Inštitútu pre Stredný východ Alex Vatanka tvrdí, že „Irak sa teraz stane prvým bojiskom.“

O reakcii Teheránu na americký atentát na generála Kássima Sulejmáního odznelo už mnoho špekulácií, vrátane reaktivácie jadrových zariadení na obohacovanie uránu až po možnosti kybernetického útoku Iránu. Odborníci považujú Irán za dôležitého hráča na globálnej počítačovej scéne. Generálny tajomník CLUSIF – neziskového združenia francúzskych odborníkov špecializujúcich sa na bezpečnosť a ochranu informácií –  Loïc Guézo pripomenul, že „Iránci vytvorili  >iránsku kybernetickú armádu<, skupinu, ktorá prisahala vernosť najvyššiemu vodcovi, pričom nie je to oficiálna štruktúra.“ Podľa francúzskeho experta „ich prostriedky pôsobenia sú skôr zamerané na infraštruktúry priemyselného typu, ale sú dosť desivé: priehrady v Spojených štátoch, prienik do amerických systémov na výrobu energie atď.“ Napríklad Iránci sú v podozrení, že v roku 2013 zasiahli do počítačového systému malej priehrady neďaleko New Yorku – pri Bowman avenue.

Zaujímavé myšlienky, ako sa vyhnúť ďalšej vojne na Blízkom východe,  prezentovala Kelly Magsamenová, ktorá pôsobila ako riaditeľka iránskej sekcie Národnej bezpečnostnej rady USA v období prezidentov Georgea W. Busha a Baracka Obamu. Podľa jej názoru v každom momente svojho rozhodovania bude mať však prezident Donald Trump na výber iba zlé možnosti. Neponechal si žiadne diplomatické kanály, zostáva mu rozdelené medzinárodné spoločenstvo i skeptický Kongres Spojených štátov. Americká expertka podotýka, že udržanie nízkej úrovne reakcií „oko za oko“ bude takmer nemožné, pretože na oboch stranách je pravdepodobné viac nesprávnych „kalkulácií“ – ako to už potvrdzuje nedávna história odvetných opatrení USA za iránske útoky proti americkým cieľom v Iraku.  De-eskalácia bude náročná aj vzhľadom na rétoriku oboch strán a tiež nedostatok rozličných pracovných diplomatických kanálov pre iránsku vládu, ktoré existovali v období predchádzajúcich amerických prezidentov. Takže ďalšia eskalácia by pravdepodobne mohla znamenať širšiu konvenčnú vojnu. A celé rozhodovanie sa odohráva na pozadí regionálnych nepokojov, pričom iracký parlament teraz zvažuje „vykopnúť“ USA a situáciu komplikuje aj dlhodobý iránsky vplyv v Iraku.

Pretože Donald Trump nemá koncepčnú zahraničnej politiky a trpí averziou voči plánovaniu nad rámec svojho budúceho twítu, je dôležité, aby sa krajina dostala z tohto labyrintu, pravdepodobne prostredníctvom amerických služieb a diplomatov. Inými slovami, pre účinné politické aktivity a plány bude Trump zúfalo potrebovať mnohých členov Národnej bezpečnostnej rady, ministerstva zahraničných vecí a spravodajských služieb, na ktorých za posledné tri roky neustále útočil a zhadzoval ich. Prezident bude tiež potrebovať podporu Kongresu. Treba odstrániť neschopnosť administratívy konzultovať s vedením Snemovne reprezentantov a senátu. Trumpova administratíva bude teraz musieť v plnom rozsahu informovať Kongres a presvedčiť jeho členov, že má dobrú stratégiu, primerané právne odôvodnenie svojich aktivít a plán na zaistenie bezpečnosti Američanov doma i v zahraničí.

Pri riešení aktuálnej situácie sa Trump nemôže vyhnúť spolupráci s inými krajinami. Potrebuje spojencov USA (ako aj Čínu a Rusko), aby si vymieňali informácie o potenciálnych odvetných útokoch a podporovali rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ak Irán urýchli vývoj jadrových zbraní. To, že Francúzsko – a nielen Rusko a Čína – už odsúdilo atentát na generála Sulejmáního, nie je pre Trumpa dobrým znamením. V súčasnosti neexistuje koalícia „ochotných ďalej trestať“ Irán a „maximálny tlak“ zjavne nedosahuje požadované výsledky. Prezident Trump nemôže čerpať „z nadbytku dobrej vôle“ po celom svete. Väčšina vlád vníma iránsku politiku Trumpovej administratívy ako „zranenie,“ ktoré si sami spôsobili, počnúc odstúpením USA od iránskej jadrovej dohody. Zdá sa, že Spojené štáty sú opäť na pokraji prehlbovania vojenského konfliktu na Blízkom východe.