USA postúpili vedúcu pozíciu v kybernetickom priestore Číne – Peking chce oslabiť súkromný model riadenia internetu

Odborníci už poukazujú na to, že pomaly sa končí naivný optimizmus Západu o liberalizačnom potenciáli internetu. Za posledných päť rokov Čína značne sprísnila kontrolu webových stránok a sociálnych sietí. Napríklad v marci minulého roku vláda v Pekingu nariadila multimediálnemu holdingu Tencent – druhému najväčšiemu digitálnemu gigantu v Číne – ako aj ďalším čínskym technologickým spoločnostiam, aby vyradili webové stránky, kde boli diskusie o dejinách, medzinárodných otázkach a armáde. O niekoľko mesiacov neskôr Tencent, čínsky internetový vyhľadávač Baidu (obdoba Googlu) a jedna z najpopulárnejších mikroblogerských stránok Weibo dostali pokutu za to, čo uvádzali počas 19. zjazdu Komunistickej strany Číny. Úrady tiež nariadili telekomunikačným spoločnostiam, aby zablokovali virtuálne privátne siete (VPN), ktoré čínski podnikatelia, operátori a akademici často používajú na obchádzanie vládnych cenzorov.

Kybernetický bezpečnostný expert Adam Segal sa v americkom časopise Foreign Affairs zamýšľa nad tým, prečo Spojené štáty postúpili svoju vedúcu pozíciu v kybernetickom priestore Číne. Zaoberá sa plánmi čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga zmeniť Čínu na „kybernetickú superveľmoc.“ Hoci v Číne má prístup k internetu viac ľudí ako v ktorejkoľvek inej krajine, prezident Si má väčšie plány. Prostredníctvom vnútorných predpisov, technologických inovácií a zahraničnej politiky sa Čína zameriava na vybudovanie „nedobytného“ systému kybernetickej obrany, aby získala pre seba „silnejší hlas“ pri kontrole internetu, väčšej podpore svetových firiem a viedla svet vo vyspelých technológiách. Podľa autora  nepretržitý rast Číny ako kybernetickej superveľmoci nie je však zaručený, pretože úsilie zamerané na inovácie v oblasti umelej inteligencie, kvantovej výpočtovej techniky, robotiky a iných ambicióznych technológií môže zlyhať.

Kybernetická mocnosť spočíva na priesečníku štyroch čínskych národných priorít. Po prvé, čínskym vodcom ide o to, aby zabezpečili „harmonický“ internet. Teda, aby usmerňoval verejnú mienku, podporoval uspokojivú správu veci verejných a posilnil ekonomický rast, ale bol tiež prísne kontrolovaný tak, že by mohol zablokovať politickú mobilizáciu a zabrániť prenikaniu informácií, ktoré by mohli podkopať režim. Po druhé, Čína chce znížiť svoju závislosť do zahraničných dodávateľov digitálnych a komunikačných zaradení. Dúfa, že nakoniec povedie svet k pokročilým technológiám, ako sú umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika a robotika. Prezident Si zdôraznil, že „iniciatívy inovácií a rozvoja musia byť bezpečne udržiavané v našich rukách.“

Po tretie, tvorcovia čínskej politiky – podobne ako ich kolegovia na celom svete – sa čoraz viac obávajú rizika kybernetických útokov na vládne a súkromné siete, ktoré by mohli narušiť kritické služby, ublížiť ekonomickému rastu a dokonca spôsobiť fyzickú deštrukciu. Preto čínska armáda avizovala plány na urýchlenie rozvoja jej kybernetických síl a posilnenie obrany čínskych sietí. Uvedené zameranie na kybernetickú bezpečnosť sa prekrýva s čínskym technickým „nacionalizmom“: čínski politici sú presvedčení, že musia znížiť závislosť Číny od amerických technologických firiem, aby zabezpečili jej národnú bezpečnosť. Presvedčil ich o tom v roku 2013 Edward Snowden, keď odhalil, že spravodajské služby USA mali prístup k údajom miliónov ľudí, ktoré americké spoločnosti získali a odovzdávali im.

Štvrtou prioritou Číny je „kybernetická zvrchovanosť“ ako organizačný princíp správy internetu, čo je v priamom protiklade voči americkej podpore globálneho, otvoreného internetu. Podľa Si Ťin-pchinga kybernetická suverenita predstavuje „právo jednotlivých krajín vybrať si vlastnú cestu kybernetického rozvoja, model kybernetickej regulácie a verejných politík na internete – a tiež podieľať sa na medzinárodnom riadení kybernetického priestoru na rovnakej úrovni.“ Čína chce  oslabiť súkromný model riadenia internetu založený na princípe „zdola nahor“ – presadzovaný USA a ich spojencami – model, ktorý Peking vníma ako ovládaný západnými technologickými firmami a organizáciami občianskej spoločnosti.