USA, Čína a Európska únia musia spolupracovať – pandémiu koronavírusu nemôžu politickí vodcovia ignorovať

Raz za života jednej generácie – možno raz za storočie – musia politickí vodcovia spáliť v ohni vzájomné predsudky, aby mohli čeliť spoločnému kritickému stavu všeobecného ohrozenia. Práve teraz prežívame takýto okamih. Dejiny budú možno v konečnom dôsledku definovať 21. storočie ako obdobie nezmieriteľnej geopolitickej rivality medzi USA a Čínou. V blízkej budúcnosti sa však ich národné záujmy v určitom smere možno stotožnia tak, ako keby to boli záujmy oboch vplyvných veľmocí – ako aj národov Európy. Momentálne ešte Washington a Peking smerujú opačným smerom. Hrajú sa na to, kto je vinníkom – vyhostenie amerických novinárov z Pekingu a vyjadrenie amerického prezidenta, ktorý pomenoval koronavírus Covid-19 ako „čínsky“ vírus, označuje nebezpečnú cestu k medzinárodnému rozkolu. Rozhodujúce aktivity kompetentných epidemiológov a tvorcov ekonomickej politiky sa stanú zbytočnou prácou, ak sa vedúce veľmoci rozhodnú bojovať proti sebe namiesto toho, aby začali spolupracovať.

V tomto duchu hlavný politický komentátor britského denníka Financial Times – Philip Stephens uvažoval nad tým, že USA, Čína a Európa musia spolupracovať, pretože žiadna krajina bez spolupráce s ostatnými nedokáže vyriešiť problém globálnej pandémie. Pripomína, že síce pandémia koronavírusu sa začala v Číne, ale má už svoje epicentrum v Európe a rýchlo sa šíri naprieč Spojenými štátmi. V jednej z týchto geografických oblastí ju nemožno poraziť, ak nebude porazená vo všetkých troch regiónoch. Jej likvidácia a obmedzenie ľudských a ekonomických nákladov si vyžaduje, aby centrá globálnej moci spolupracovali. Prevažná ekonomická ortodoxia sa v dôsledku krízy stala zastaranou. Rovnako ako v ekonómii, tak aj v politike. Uzavreté hranice a balíčky fiškálnych stimulov zamerané na samostatné použitie sa nezhodujú s rozsahom núdze. Medzinárodné reakcie boli rozdrobené. Globálna hrozba prebudila ľudský inštinkt, aby smeroval dovnútra. Hranice sa uzavreli. Čína sa snažila utajiť počiatočné ohnisko koronavírusu vo Wu-chane predtým, ako  oneskorene začala uzatvárať postihnutú oblasť. Prezident Donald Trump strávil týždne surrealistickým popieraním, prezentovaním vírusu ako falošnej správy alebo sprisahaním Demokratickej strany predtým, ako sa vrátil  späť do reálneho svetu.

Podľa mienky britského komentátora zdá sa, že Európania zabudli, čo to je byť európski. Nemecká kancelárka Angela Merkelová mohla niekedy tvrdiť, že je strážkyňou niečoho, čo sa nazýva európska solidarita – političkou, ktorý pochopila, že kolektívne konanie v čase krízy prináša lepšie výsledky ako jednostrannosť. Ale teraz Nemecko išlo svojou cestou. Európska komisia bola vyradená z toho dôvodu, že 27 krajín uskutočňuje 27 akčných plánov. Rozhodnutie Talianska zaviesť drakonické blokovanie s cieľom obmedziť šírenie vírusu bolo v prospech všetkých. Talianom sa však nepodarilo získať príspevky od  iných členov EÚ, aby sa s nimi podelili o vysoké ekonomické náklady na opatrenia proti koronavírusu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zápasil s tým, ako zakryť svoju vlastnú frustráciu.

Avšak všetky správy neboli až tak zlé. Centrálne banky úzko koordinovali znižovanie úrokových sadzieb a kvantitatívne uvoľňovanie, aby podporili likviditu finančných trhov. Vedci ignorujú hranice a ideológiu pri horúčkovitom hľadaní liečebných postupov  a prípadnej vakcíny. Ministri financií krajín skupiny G7 sa dohodli na týždenných konzultáciách o tom, kde bude najlepšie nasmerovať svoje fiškálne „pancierové päste.“ „Usmernenie“ globalizácie – medzinárodné agentúry a byrokratické štruktúry, ktoré sa nachádzajú  väčšinou pod vplyvom rozličných politických smerov – je do značnej miery nedotknuté. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že trvalé a úspešné úsilie proti pandémii – a hovoríme o procese trvajúcom rok alebo viac – bude závisieť predovšetkým od toho, či si svetoví lídri zachovajú dôveru svojich občanov. Dôvera verejnosti je totiž nevyhnutnou súčasťou každého protiopatrenia. Hranice nemôžu zostať donekonečna zatvorené. Nemá predsa zmysel potláčať ohnisko pandémie v jednom regióne, len aby sa potom zistil jeho opätovný import z iného regiónu.

Philip Stephens za samozrejmý rámec pre medzinárodnú spoluprácu považuje skupinu priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín G20 – kontakty, ktoré siahajú naprieč severom a juhom, východom a západom. Táto skupina zohrala vedúcu úlohu po finančnom krachu v roku 2009 pri presviedčaní finančných trhov o závažnosti politického úmyslu stabilizovať globálnu ekonomiku. Povzbudená Indiou – súčasná predsedajúca krajina G20 Saudská Arábia zvolala „virtuálny“ summit tohto bloku. Pre skupinu G20 bude to určite významná úloha. Spolupráca naprieč tak nesúrodou skupinou bude však možná iba vtedy, ak najsilnejšie krajiny najprv založia nadáciu. Ešte nie je príliš neskoro na vytvorenie takej vnútornej riadiacej skupiny. Na začiatku by to mohli byť prezidenti Donald Trump a Si Ťin-pching a z Európy Angela Merkelová a Emmanuel Macron. Uvedení štyria vodcovia môžu urobiť niečo okamžite. Washington a Peking by mohli začať zastavením vojny slov. Druhým krokom by bolo odložiť všetky ich súčasné obchodné spory – pozastaviť represívne clá a protiopatrenia.

Možno bude potrebné určité presviedčanie Donalda Trump, ale nemalo by byť problémom pre jeho inteligentných poradcov, aby jeho krok prezentovali ako veľkorysú reakciu na pomoc, ktorú Peking teraz ponúka iným vládam. Pre prezidenta Si Ťin-pchinga jednoducho fakt prítomnosti v tomto kvartete by svedčil o vedúcej úlohe Číny v globálnom riadení. Pre Angelu Merkelovú a Emmanuela Macrona by toto kvarteto poskytlo príležitosť na obnovenie súdržnosti a relevantnosti Európskej únie. Určite aj prezident Trump by tiež mal čo získať. Rýchle šírenie vírusu v USA už odhalilo jeho tvrdenie, že boli prekonané prekážky  očkovaniu proti tejto chorobe. Aj také malé kroky sa môžu zdať ústupom od súčasného antagonistického nacionalizmu. Stále je na to čas. Boj proti pandémii však potrebuje ešte viac. Svet čelí krízovej situácii. Vlastné záujmy si vyžadujú spoluprácu. Preto či už v Číne, v USA alebo v Európe politickí vodcovia nemôžu tento jednoduchý fakt ignorovať.