Trumpova hrozba spravodajským službám USA – Spravodajskí dôstojníci sa obávajú politizácie CIA, ktorá zvýši riziko autocenzúry

Dňa 21. januára 2017 – deň po svojej inaugurácii – navštívil prezident Donald Trump sídlo Ústrednej spravodajskej služby v Langley vo Virgínii. Bola to jedna z jeho prvých oficiálnych akcií vo funkcii prezidenta a príležitosť obnoviť vzťahy so spravodajskou komunitou. Len desať dní predtým obvinil spravodajské služby, že pomohli k úniku správy, v ktorej sa tvrdilo, že ruskí agenti majú jeho osobné a finančné informácie. Trump však rýchlo zlyhal a nastavil tón pre svoj vzťah so spravodajskou komunitou na zvyšok svojho prvého funkčného obdobia. Stojac pred pamätnou stenou CIA – najdôležitejším a najslávnostnejším miestom agentúry – Trump prezentoval poznámky, ktoré pripomínali predvolebnú kampaň, pričom blúdil od jednej náhodnej témy k druhej, vrátane toho, aké veľké boli davy ľudí na jeho inaugurácii. Spojenie Trumpovych sťažností na médiá s radmi hviezd predstavujúcich zamestnancov agentúry, ktorí zahynuli v službe, mnohých dôstojníkov vydesilo. Bol to gól do vlastnej bránky, ktorý vyvolal podozrenie a nedôveru na ďalšie štyri roky.

„V čase, keď sa Trump pripravuje na svoju druhú inauguráciu, je pravdepodobné, že spravodajská komunita opäť nebude mať pokoj“ – uvádza vo svojej analýze v časopise Foreign Affairs bývalý analytik CIA  a v rokoch 2018 až 2022 hlavný zástupca národného spravodajského dôstojníka pre Rusko a Euráziu v Národnej spravodajskej rade Peter Schroeder. Podľa jeho názoru s organizovanejším a stabilnejším riadiacim tímom by sa zvolený prezident mohol zamerať na využitie spravodajskej komunity na zabezpečenie vlasti a záujmov USA v zahraničí. Jeho doterajšie nominácie na riaditeľa CIA, riaditeľa národného spravodajstva a riaditeľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie však naznačujú, že uprednostňuje lojalitu pred odbornosťou. Vedený politickou nevraživosťou by Trump mohol začať totálny útok na to, čo nazval „hlbokým štátom“: údajne tajnú skupinu vládnych byrokratov, ktorí spolupracujú na marení Trumpovej agendy, vrátane dôstojníkov, ktorí nezákonne špehujú Američanov a vynášajú informácie médiám. Úradníci agentúry by sa mali snažiť nenechať sa chytiť do Trumpovej blamáže. História ukazuje, že spravodajská komunita často dokázala uspieť, aj keď mala s prezidentom zložité vzťahy. A napriek tomu, že Trump v prvom funkčnom období prešľapoval na mieste, dohliadal na dôležité spravodajské úspechy, ako napríklad zabitie vodcu a zakladateľa Islamského štátu Abú Bakra al-Bagdádího.

Spravodajská komunita  však bude počas budúcej administratívy pravdepodobne čeliť celému radu rizík, vrátane rizík týkajúcich sa jej zamestnancov a organizácií, zhromažďovania a využívania informácií, orgánov a misií a zahraničných partnerstiev. Bude sa musieť vyrovnať s krátkodobými krízami a zabrániť dlhodobejším škodám na inštitúciách a spôsobilostiach spoločenstva. Spravodajská komunita to môže z veľkej časti dosiahnuť tým, že sa sústredí na svoj hlavný cieľ: odhaľovanie informácií, ktoré chránia krajinu, a tým preukáže svoju nevyhnutnosť. Bude však musieť tvrdo pracovať na tom, aby napätie s Trumpom zostalo drobnými byrokratickými bojmi, a nie bezbrehými šarvátkami, ktoré podkopávajú americkú národnú bezpečnosť.

Trumpova hrozba pre spravodajskú komunitu začína pri jej najzákladnejšom zdroji –  ľuďoch. Zámer novozvoleného prezidenta obmedziť vplyv byrokracie národnej bezpečnosti a zmenšiť federálnu vládu pravdepodobne vyčerpá ľudský kapitál spravodajskej komunity, a tým aj jej celkovú efektívnosť. Elon Musk a Vivek Ramaswamy, Trumpovi – vybraní kandidáti na vedenie nového ministerstva pre efektívnosť vlády – sa vyslovili za rozsiahle zníženie počtu federálnych zamestnancov, ktoré by sa nevyhnutne dotklo pracovníkov spravodajských služieb. Samotný Trump prisľúbil, že prepustí to, čo nazýva „skorumpovanými aktérmi“ v oblasti národnej bezpečnosti. Zatiaľ nie je jasné, či a ako by sa znižovanie počtu federálnych zamestnancov vzťahovalo na spravodajskú komunitu. Ak však Trumpov Biely dom pristúpi k príliš hlbokým škrtom alebo k škrtom v kritických oblastiach, oslabí to schopnosti spravodajskej komunity. Zníženie počtu zamestnancov by napríklad mohlo oslabiť súbory zručností, ktoré sa spravodajská komunita snaží rozvíjať, aby mohla čeliť budúcim hrozbám zo strany aktérov, ako je Čína, alebo v odvetviach, ako sú pokročilé technológie. Dokonca aj v prípade, že by vôbec neuskutočnil žiadne škrty, Trumpova nepriateľská rétorika by mohla oslabiť funkčnosť spravodajskej komunity. Podobne ako v jeho prvom funkčnom období môžu talentovaní a schopní funkcionári spravodajskej komunity na strednej úrovni radšej odísť, ako by mali pracovať pre prezidenta, ktorý vyžaduje lojalitu, pričom tento trend sa bude len zhoršovať v dôsledku širšieho tlaku na štátnych zamestnancov.

Personál v spravodajských službách sa ťažko nahrádza vzhľadom na jedinečnú povahu tejto práce so špecializovanými odbornými znalosťami a skúsenosťami. Napríklad v októbri 1977 vtedajší riaditeľ CIA Stansfield Turner náhle prepustil približne 800 operačných dôstojníkov, čo narušilo morálku v agentúre a na dlhé roky zabrzdilo ľudské spravodajské operácie. Po páde Sovietskeho zväzu sa počet zamestnancov spravodajskej komunity  znížil o 25 %, rozpočet CIA klesol o 18 % a agentúra zaviedla zmrazenie prijímania analytikov, operačných dôstojníkov a technológov. Účinok týchto škrtov sa prejavil koncom 90. rokov a v roku 2000 a obmedzil schopnosť spravodajskej komunity čeliť rastúcej hrozbe globálneho terorizmu. Dnes by mohlo byť ešte ťažšie nahradiť stratených zamestnancov. V októbri 2021 riaditeľ CIA William Burns uviedol, že CIA trvalo v priemere viac ako 600 dní, kým spracovala a prijala nových dôstojníkov. Trump by tiež mohol odradiť kvalifikovaných kandidátov od toho, aby sa vôbec uchádzali o zamestnanie. Málokto totiž bude nadšený z toho, že bude pracovať pre prezidenta, ktorý démonizuje jeho prácu.

Aj keď Trump nezníži veľkosť spravodajskej komunity, jeho reformy by mohli zhoršiť jej ľudský kapitál. Projekt 2025 – plán nadácie Heritage Foundation pre prechod na novú administratívu prezidenta – tvrdil, že Trump by mal poveriť svojho riaditeľa CIA, aby vymenil vedúcich misijných centier a riaditeľstiev – orgánov, ktoré dohliadajú na prácu agentúry v rôznych oblastiach – aby sa zabezpečilo, že činnosť CIA bude v súlade s Trumpovym programom. Ak sa tento plán uskutoční, mnohí talentovaní manažéri by boli pravdepodobne nahradení dôstojníkmi, ktorých riaditeľ považuje za lojálnejších alebo straníckejších. Projekt 2025 tiež vyzýval na trvalé premiestnenie častí agentúry mimo regiónu Washingtonu, D. C., aby sa znížil vplyv CIA – čo by opäť mohlo vytlačiť talentovaných ľudí a narušiť symbiózu medzi spravodajskými službami a politikou. Inštitút America First Policy Institute – think tank založený v roku 2020 bývalými Trumpovymi úradníkmi – tiež navrhol pravidlá správania, ktoré by vyžadovali, aby spravodajskí dôstojníci podpísali dohodu, že „nezneužijú svoje poverenie v oblasti národnej bezpečnosti na politické účely,“ a to aj po odchode z vládnej služby. Takéto nejasné a otvorené normy by pravdepodobne medzi zamestnancami spravodajskej komunity vyvolali nechuť k riziku pri operáciách a analýzach.

Úsilie administratívy teda pravdepodobne spôsobí prinajmenšom rozruch, ktorý odvedie pozornosť spravodajskej komunity od jej hlavných úloh. Dokonca aj potenciálne užitočné reformy, ako napríklad udelenie väčších právomocí riaditeľovi národného spravodajstva nad rozpočtom spoločenstva, by spôsobili boje medzi 18-timi agentúrami v spravodajskej komunite. Vedúci predstavitelia zameraní na obranu svojich zdrojov a rozpočtov – ako aj svojich vlastných pracovných miest – budú menej pravdepodobne efektívne spolupracovať. Počas svojho prvého funkčného obdobia prejavil Trump neúctu k výsledkom spravodajskej komunity. Na Twitteri zverejnil utajovanú satelitnú snímku. Vedúcim agentúr verejne povedal, aby sa „vrátili do školy“ po tom, ako nesúhlasil s ich každoročným svedectvom o hrozbách pre Kongres v súvislosti s Iránom. Na sklonku svojej vlády ušiel do Mar-a-Lago s prísne utajovanými spravodajskými dokumentmi.

Tieto tendencie znepokojili spravodajských odborníkov. A, bohužiaľ, je veľmi pravdepodobné, že sa vrátia. Napríklad Trumpovi hlavní nominanti do agentúr zdieľajú jeho neúctu k výsledkom komunity a oceňujú politickú lojalitu. Nominantka na riaditeľku Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová je dlhoročnou kritičkou výsledkov amerických spravodajských služieb. Kandidát na riaditeľa FBI Kash Patel vytvoril zoznam nepriateľov „hlbokého štátu,“ ktorých sa treba zbaviť. Dokonca aj nominant na riaditeľa CIA John Ratcliffe – najmenej kontroverzný z tejto trojice – má stranícku minulosť. Ratcliffe je bývalý Trumpov riaditeľ Národnej spravodajskej služby; začiatkom januára 2021 analytický ombudsman spravodajskej komunity oznámil, že Trumpom vymenovaní spravodajskí úradníci, vrátane Ratcliffa spolitizovali analýzy o zasahovaní Číny a Ruska do prezidentských volieb v roku 2020. Tento týždeň predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson nahradil republikánskeho zástupcu Mikea Turnera vo funkcii predsedu Stáleho výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajské služby – a to podľa Turnera z dôvodu „obáv z Mar-a-Lago.“ Turner hlasoval za schválenie Bidenovej voľby v roku 2020 a bol zástancom podpory USA pre Ukrajinu. Jeden z členov Trumpovho prechodného tímu zameraného na CIA – Robert Greenway – sa zasadzoval za to, aby sa súčasné každodenné spravodajské brífingy prezidenta, v rámci ktorých spravodajské agentúry poskytujú koordinované hodnotenia priamo prezidentovi, nahradili systémom smerovaným cez politických nominantov na nižšej úrovni Bieleho domu. Takýto systém by zvýšil pravdepodobnosť, že Trump bude počuť len to, čo chce počuť, namiesto toho, čo potrebuje počuť.

Ak sa Trump a jeho tím budú správať takto ľahostajne, ich postoj k spravodajskej komunite  pravdepodobne povedie k oslabeniu výmeny informácií, pričom agentúry budú obmedzovať tok materiálov zo strachu, že by mohli byť zneužité. Predstavitelia spravodajských služieb sú zodpovední za životy ľudských agentov, ako aj za drahé a nenahraditeľné platformy na zhromažďovanie informácií, a môžu sa obávať, že oslabenie ochrany informácií ich agentúr ohrozí tieto životy a majetok. Tým sa sťaží prepojenie kľúčových výziev v oblasti národnej bezpečnosti. Výsledné dôsledky by mohli byť hrozivé. Napríklad v správe Komisie z 11. septembra, ktorá bola zverejnená v roku 2004, sa zistilo, že zlyhania v zdieľaní informácií (najmä medzi CIA a FBI) boli hlavným faktorom, ktorý prispel k tomu, že spravodajská komunita  nedokázala odhaliť útoky a zabrániť im.

Dokonca aj vnímanie politizácie zvýši riziko autocenzúry. Úradníci sa môžu zdráhať presadzovať informácie, ktoré nie sú v súlade s programom prezidenta. Prípadne sa môžu viac utvrdiť vo svojich pôvodných analýzach a akékoľvek iné hodnotenie budú považovať za hodnotenie, ktoré má slúžiť politickým záujmom administratívy, a nie za hodnotenie objektívne založené na dostupných informáciách. Táto dynamika bola podľa správy analytického ombudsmana spravodajskej komunity z januára 2021 prítomná pri analýze zasahovania Číny do prezidentských volieb v roku 2020. Podľa ombudsmana boli manažéri CIA pevne zakorenení vo svojich úsudkoch, že Čína sa nepokúšala podkopať Trumpa vo voľbách v roku 2020, a snažili sa potlačiť alternatívne hodnotenia. Podobne ako vnímanie konfliktu záujmov, aj vnímanie spolitizovaných spravodajských informácií môže narušiť analytický proces a podkopať diskusie dôležité pre riešenie zložitých problémov.

Politizácia spravodajskej komunity so sebou prináša aj iné riziká ako len stratu zamestnancov a podnecovanie vzájomných bojov. Zamestnanci spravodajských služieb sa pravdepodobne obávajú, aký dlhodobý vplyv bude mať Trumpova politika na úlohy a právomoci ich agentúr, čo vedie k opatrnosti a váhavosti, ktoré poškodzujú operačnú účinnosť. Najmä CIA si dlho pamätá operácie presadzované Bielym domom, ktoré sa agentúre nakoniec vypomstili, ako napríklad škandál „Irán-contra“  v 80. rokoch a používanie mučenia počas „vojny proti terorizmu.“ Obe viedli k dlhoročnému vyšetrovaniu a verejne poškodili povesť agentúry. Vzhľadom na Trumpovu minulosť v presadzovaní politiky v osobný prospech – jeho prvý impeachment sa uskutočnil po tom, ako požiadal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby vyšetroval Joea a Huntera Bidenovcov – je obzvlášť pravdepodobné, že spravodajskí dôstojníci budú podrobne skúmať jeho účasť na svojich operáciách alebo ich riadenie, pretože sa obávajú, že by ich politické motivácie alebo prehnaný prístup mohli dostať pred Kongres. Takáto zdržanlivosť bola prítomná už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Podľa internetového portálu Wired sa Trump pokúsil zapojiť CIA do zvrhnutia venezuelského diktátora Nicolása Madura, pričom sa stretol len s vlažnou podporou a neochotnou realizáciou zo strany byrokratov, ktorí sa obávali spätnej reakcie.

Trumpove nekonvenčné zahraničnopolitické názory a ochota znepriateliť si spojencov pravdepodobne spôsobia aj problémy pri výmene spravodajských informácií so zahraničnými partnermi. Projekt 2025 odporučil, aby sa Biely dom usiloval o väčšiu kontrolu a dohľad nad zahraničnými spravodajskými partnerstvami, namiesto toho, aby ich ponechal pod kontrolou spravodajských agentúr. Trumpova nominácia Gabbardovej vyvolala medzi spojencami USA obavy vzhľadom na jej pomerne priateľský prístup k Rusku a bývalému sýrskemu prezidentovi Bašárovi al-Asadovi (s ktorým sa stretla v roku 2017). V júli 2024 viacerí zahraniční predstavitelia pre Politico uviedli, že Trumpovi poradcovia ich informovali, že niekdajší a budúci prezident uvažuje o obmedzení výmeny spravodajských informácií s partnermi v NATO ako o súčasti plánu na obmedzenie podpory aliancie. V máji 2017 denník The New York Times informoval, že Trump na stretnutí v Oválnej pracovni dokonca odovzdal ruskému ministrovi zahraničných vecí spravodajské informácie pochádzajúce z Izraela.

Zdravé spravodajské partnerstvá sú pre spravodajskú komunitu prínosom. Zahraničné vlády získavajú a odovzdávajú poznatky a informácie, ku ktorým americké agentúry nemajú prístup alebo zdroje na ich zhromažďovanie. Ak sa však partneri obávajú, že prezident USA alebo riaditeľ národného spravodajstva nebude chrániť to, čo zdieľajú, alebo že to bude použité na podporu škodlivých politík, môžu prestať. V takom prípade nebude výrazne trpieť len spravodajská komunita. Napäté spravodajské partnerstvá a obmedzené zdieľanie informácií sťažujú administratíve ako celku využívanie amerických spravodajských informácií ako nástroja tvorby politiky, napríklad ich poskytovaním vládam spojencov na podporu iniciatív. Washington napríklad varoval pred ruskou inváziou na Ukrajinu dlho predtým, ako k nej došlo vo februári 2022, čím pomohol vytvoriť impulz pre silné medzinárodné sankcie.

Mnohí spravodajskí dôstojníci nepochybne očakávajú Trumpovo druhé funkčné obdobie s obavami a spomínajú na záverečné udalosti jeho prvých štyroch rokov – inauguračnú návštevu v CIA a vzburu v Kapitole. Dôstojníci spravodajskej komunity však majú rôzne politické názory, a pokiaľ ide o ich prácu, väčšina z nich je apolitická. Namiesto toho sa chcú sústrediť na svoje poslanie: zaistenie bezpečnosti a ochrany amerického ľudu. Ak Trump chce, môže toto zameranie a energiu využiť na zabezpečenie Spojených štátov doma aj v zahraničí. A vďaka menej chaotickému prechodu a väčším skúsenostiam je Trump tentoraz lepšie pripravený na spoluprácu so spravodajskou komunitou ako počas svojho prvého funkčného obdobia. Trump však naďalej pohŕda federálnymi byrokratmi a má trvalú nenávisť voči vyšetrovaniu zasahovania Ruska do prezidentských volieb v roku 2016, ktoré viedla spravodajská komunita.  A cesta, ktorú naznačuje svojou rétorikou a menovaniami, je konfrontácia.

Ak sa Trump nakoniec rozhodne pre antagonizmus, americké spravodajské služby budú čeliť vážnym problémom pri vykonávaní svojich každodenných operácií a pri sústredení sa na svoje hlavné úlohy. Profesionáli v oblasti spravodajských služieb však budú mať stále čo robiť a ich najlepšou obranou je zrejme to, že svoju prácu budú vykonávať dobre. V roku 1961 neúspešná invázia na Kubu pod vedením CIA v Zátoke svíň takmer torpédovala vzťahy agentúry s čerstvo inaugurovaným prezidentom Johnom F. Kennedym. Nasledujúci rok však spravodajská komunita  získala späť časť Kennedyho dôvery po poskytnutí informácií, že Sovietsky zväz dodáva na Kubu jadrové rakety. Dokonca aj skeptickí, antagonistickí prezidenti často zmenia názor, keď si uvedomia, že potrebujú poznatky alebo schopnosti spravodajskej komunity.

Spravodajská komunita  má tiež množstvo mechanizmov dohľadu, ktoré môže využiť na to, aby Trumpovmu tímu sťažil zneužívanie spravodajských informácií – spôsobmi, ktoré idú nad rámec presadzovania politických cieľov. Sú to tie, ktoré sa vyvinuli súbežne s jeho jedinečnými úlohami a právomocami. Jeho rozsiahla, tajná byrokracia sa nehodí na mikromanažovanie Bielym domom, najmä vzhľadom na to, že Trump nie je známy sústredenosťou a vytrvalosťou. Veľká časť práce spravodajskej komunity bude naďalej prebiehať v tieni bez ohľadu na to, akú politiku bude Trump presadzovať. A napokon, Trumpovo prezidentské obdobie trvá len štyri roky. Je plný chvastúňstva, ale jeho štekanie je často horšie ako jeho uhryznutie. Kľúčom k úspechu pre spravodajských úradníkov bude vyhnúť sa rozptýleniu a nájsť spôsob, ako sa sústrediť na hlavné úlohy. Tým môžu zabezpečiť, že Trumpove narušenia budú dočasné – a nie zásadná zmena pre komunitu.