Taliban získal štát, ktorá je už iný ako Afganistan v roku 1996 – ak Taliban zlyhá, konflikt v krajine bude pokračovať

Ako bol svet už informovaný, dnešný Taliban nie je rovnaký ako Taliban z roku 1996. Je to dosť pravdivé, avšak ani dnešný Afganistan nie je rovnaký ako Afganistan v roku 1996. Taliban dokázal krajinu dobyť s väčšou ľahkosťou, než si ktokoľvek predstavoval, a určite ľahšie, ako tomu bolo v roku 1996. Ale teraz, keď sa vojna skončila – ako hovorca Talibanu Zabihullah Mudžahid oznámil na svojej prvej tlačovej konferencii – skutočný proces premeny krajiny sa iba začína. A to nie je také jednoduché, ako to môže znieť. V roku 1996 bol Afganistan krajinou, ktorú takmer roky ničila občianska vojna. Jeho infraštruktúra bola zničená, vodné priehrady nefungovali, cesty boli rozbité, mestá zbombardované z veľkej časti na trosky. Centrálna banka krajiny bola roky nefunkčná a jej národná mena – afgán – zostala bez akejkoľvek menovej autority, ktorá by ju podporovala. V roku 1996 v Afganistane paralelne obiehali najmenej štyri samostatné meny – v závislosti od daného regiónu. Ekonomiku do značnej miery riadili pašeráci a vydierači a nikde v krajine sa nerealizovali žiadne stabilné investície, ktoré by stáli za zmienku. Do škôl bolo zapísaných menej ako milión študentov, väčšinou mužov a takmer žiadny systém vysokoškolského vzdelávania nefungoval.

V súčasnosti ekonomický publicista Khurram Husain v najväčších a najstarších pakistanských novinách v anglickom jazyku DAWN konštatoval celkom opačný stav krajiny. Afganistan – ktorý bojovníci Talibanu dnes tak ľahko dobyli, mal devízové ​​rezervy vo výške 9 miliárd $ (všetky uložené mimo krajiny). Štát má podniky verejného sektora, fungujúcu centrálnu banku a finančný systém na reguláciu ponuky peňazí, výmenného kurzu a platobné procesy i cezhraničné platby. V Afganistane vybudovali 2 000 kilometrov ciest spájajúcich všetky hlavné provinčné mestá, štyri diaľkové prenosové vedenia, ktoré prepravujú drvivú väčšinu elektriny.  Od susedných štátov Afganistan nakupuje elektrickú energiu z Tadžikistanu, Uzbekistanu, Turkménska a Iránu prostredníctvom prenosových vedení postavených počas obdobia okupácie USA. Žiada sa spomenúť desať miliónov študentov a študentiek na školách a univerzitách atď.

Vláda krajiny inštalovaná Spojenými štátmi  bola známa svojou korupciou a neschopnosťou vybudovať inštitúcie, ale napriek týmto nedostatkom je to, čo teraz Taliban získal, oveľa funkčnejšie a rozvinutejšie v porovnaní s tým, čo prevzali v roku 1996. Preto Talibanci dali jasne najavo, že nechcú rozobrať žiadnu základnú kostru štátu, ktorý Američania vybudovali. Na svojej tlačovej konferencii Zabihullah Mudžahíd tiež uviedol, že „chceme moderné hospodárstvo“ – a naliehavo vyzval tých Afgancov, ktorí sa snažia utiecť z krajiny, aby zostali. Na to, aby mohli riadiť krajinu, budú potrebovať inžinierov, lekárov, učiteľov, administrátorov a byrokratov. Od vstupu do Kábulu údajne chodili do kancelárií tamojšej centrálnej banky, ktorej hlava v nedeľu večer odletela do zahraničia, so žiadosťami, aby ich zaviedli tam, kde sú uložené devízové ​​rezervy vo výške 9 miliárd $. Museli im vysvetliť, že rezervy nie sú uložené v hotovosti v trezore v suteréne sídla centrálnej banky. Uchovávajú sa väčšinou v rôznych aktívach  Federálnej rezervnej banky v New Yorku a zmrazila ich administratíva prezidenta Joea Bidena. Guvernér centrálnej banky, ktorý odišiel z krajiny, v stredu to objasňoval v sérii tweetov.

Časom sa predstavitelia nového režimu dozvedia, že viac ako polovicu zdrojov potrebných na prevádzku ich štátu – doteraz fungujúceho – kontrolujú darcovské krajiny, ktoré jeden po druhom oznamujú pozastavenie tokov ich pomoci. Bez týchto zdrojov nemôžu vyplácať vládne platy, najmä platy Afganských národných obranných a bezpečnostných síl (ANDSF). Dozvedia sa, že bez funkčného finančného systému, bez centrálnej banky a bez devízových rezerv nemôžu vykonávať platby za elektrinu, ktorú dovážajú od svojich susedov. Potom objavia obrovské záväzky štátu voči vláde, ktorú práve nahradili a zmrazenie 7 miliárd $ v rámci programovanej podpory darcov do roku 2021. Preto sa Taliban tak snaží získať medzinárodnú legitimitu. Napriek tomu, že kontrolujú všetky provinčné hlavné mestá, zatiaľ svoj emirát nevyhlásili za vládu v Afganistane a pokračujú v rokovaniach o prenesení moci od bývalých štátnych orgánov, najmä od Vysokej mierovej rady v katarskej Dauhe. Bez medzinárodnej legitimity nemôžu odblokovať rezervy ani reaktivovať linky financovania od darcov. A bez nich sa môžu spoľahnúť iba na svoj predchádzajúci model zdaňovania pašerákov, aby generovali príjmy. Tento model im však nemôže poskytnúť zdroje, ktoré si vyžaduje stav, ktorý prevzali.

Popri tom všetkom budú musieť rozhodnúť o osude Afganských národných obranných a bezpečnostných síl (ANDSF). Demobilizujú ich alebo  si ponechajú túto silu? Ak zvolia to druhé, ako ich integrujú so svojimi silami a ako zásadne budú pokračovať v úhrade ich účtov, predovšetkým platov? Na papieri tvorí ANDSF 300 000 mužov. Aj keď predpokladáme reálny pomer jedna ku šiestim, čo znamená, že na každých šesť vojakov na papieri majú v skutočnosti iba jedného, aj tak predstavuje  silu 50 000 mužov v zbrani, čo je len o málo menej, ako je veľkosť vlastných síl Talibanu. Čo robiť s touto silou tiež nie je ľahká otázka. Podľa názoru Khurrama Husaina existujú tu paralely k americkému obsadeniu Iraku, aj keď boje boli vtedy ťažšie. Po páde Bagdadu boli aj Američania nútení hľadať medzinárodnú legitimitu, pretože si uvedomili, že tam nemôžu zostať vládnuť sami. Američania neboli schopní zvládnuť následky a následky boli katastrofálne. Hlavným problémom súčasnosti zostáva, že nikto nechce, aby Taliban zlyhal a Afganistan opäť zostúpil do vleklého konfliktu. Preto podľa pakistanského publicistu Taliban potrebuje pomoc pri legitimizácii  prevzatia moci a musí požiadať medzinárodné spoločenstvo o pomoc, bez ktorej nemôžu riadiť štát. V takomto kontexte –  myslí si Khurram Husain – pakistanský osud je teraz viac ako kedykoľvek predtým spojený s osudom Afganistanu, pretože Pakistan po celý čas tvrdil, že Taliban je na riadenie Afganistanu vhodnejší než ktokoľvek iný.