Stretnutie v Kazani svedčí o rastúcom vplyve globálneho Juhu – signalizuje BRICS koniec piatich storočí západnej globálnej dominancie ?

Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine sa Západ snažil izolovať Rusko prostredníctvom sankcií a diplomatického nátlaku. Napriek tomu Kazaň privítala hlavy štátov alebo vysokých predstaviteľov z 32 krajín vrátane štyroch nových členov bloku – Egypta, Etiópie, Iránu a Spojených arabských emirátov – ako aj mnohých ďalších krajín, ktoré majú záujem o členstvo, vrátane Turecka, vôbec prvej krajiny NATO, ktorá uvažuje o pristúpení. Prítomný bol aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Udalosť svedčí o rastúcom vplyve globálneho Juhu – alebo globálnej väčšiny, ako to nazývajú Rusi – a jej hľadaní alternatívy k systému pod vedením USA. Približne 40 krajín je údajne na čakacej listine, aby sa pripojili, pričom Saudská Arábia a Indonézia prejavili vážny záujem, čo ďalej ilustruje rastúcu atraktivitu tohto „nezápadného klubu.“ Členstvo je zvodné pre tie národy, hľadajúce alternatívy k ekonomickým a finančným štruktúram ovládaným Západom, často obviňovanými z ohrozenia ekonomického rozvoja, sociálnej stability a národnej suverenity slabších krajín.

Podľa komentára talianskeho ľavicového publicistu Thomasa Faziho vypovedá to najmä o hluchom prístupe Západu k zvyšku sveta, že na prvé prekvapenie toľko krajín po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny prejavilo záujem o vstup do skupiny BRICS. Je iróniou, že sankčný režim Západu – a najmä zmrazenie 300 miliárd $ ruských devízových rezerv, bezprecedentný akt ekonomickej vojny – motivovalo mnohé krajiny hľadať alternatívy k západnej finančnej infraštruktúre denominovanej v dolároch. Rozširovanie skupiny BRICS spolu s rastúcim záujmom krajín globálneho juhu podčiarkuje prebiehajúci geopolitický presun moci – zo Západu na zvyšok sveta. Blok BRICS  má už teraz značný ekonomický vplyv. Spoločný HDP skupiny,  upravený podľa parity kúpnej sily (PPP), predstavuje 35,6 % globálnej ekonomiky, čím prevyšuje podiel skupiny G7, ktorý je len o niečo málo cez 30 %. Pokiaľ ide o počet obyvateľov, tento nepomer je ešte markantnejší; krajiny BRICS sú domovom 45 % svetovej populácie, zatiaľ čo skupina G7 predstavuje menej ako 10 %. Vzhľadom na to, že HDP Indie, Číny a Ruska v tomto roku porastie približne o 4 % v porovnaní s 2 % v prípade západných ekonomík, a s ďalšími krajinami, ktoré sa chystajú pripojiť, majú krajiny skupiny BRICS vo svojich plachtách vietor histórie. Niet divu, že tento summit sa označuje ako „Bretton Woods pre krajiny globálneho Juhu.“

Napriek tomu západné krajiny často odmietali inštitucionálny význam skupiny BRICS a poukazovali na to, že blok je o niečo viac ako voľné združenie krajín s často odlišnými ekonomickými a geopolitickými záujmami. Navyše nedokázal ponúknuť konkrétnu alternatívu k západným systémom. Hoci je pravda, že skupina BRIC uprednostňuje ekonomickú a infraštruktúrnu vzájomnú spoluprácu a širší koncept „prepojenosti“ pred formalizovanou štruktúrou riadenia, možno sa to čoskoro zmení. Rusko zohralo hybnú rolu vo vývoji skupiny BRICS, pomohlo pri počiatočnom vytvorení skupiny, usporiadaní jej prvého summitu, prijatí Južnej Afriky a následnom tlaku na expanziu. Rusko – ktoré je sprostredkovateľom medzi Čínou a Indiou – si dokázalo udržať kľúčovú úlohu v organizácii, čo z neho robí dôležitého hráča pri akomkoľvek inštitucionálnom skoku vpred.

Teraz Rusko stanovilo bloku nový strategický cieľ: de-dolarizáciu. Sankcie proti Rusku a zmrazenie jeho aktív západnými mocnosťami zdôraznili potrebu finančnej nezávislosti, čím sa program de-dolarizácie stal nielen ašpiráciou, ale aj nevyhnutnosťou – nielen pre Rusko, ale aj pre iné krajiny. Doterajšia hlavná reakcia zvyšku skupiny BRICS bola vo zvýšenej miere vysporiadať svoj medzinárodný obchod v národných menách, a nie v dolároch, s pozoruhodnými výsledkami: objem obchodu v menách členských krajín už prevýšil objem obchodu v transakciách v dolároch.  Ale okrem vytvorenia Novej rozvojovej banky (NDB), ktorá funguje ako alternatíva k západným finančným inštitúciám, ako sú MMF a Svetová banka,  doteraz sa urobilo len málo, pokiaľ ide o vytvorenie platnej alternatívy k západnej medzinárodnej finančno-menovej  Infraštruktúre – takpovediac nového Bretton Woodsu. Mohla by Kazaň v tomto smere znamenať začiatok novej éry? Doposiaľ boli detaily riedke, ale v posledných mesiacoch sa množili špekulácie o pláne BRICS spustiť – možno počas summitu – plnohodnotný nový globálny menový ekosystém.

To by zahŕňalo veľmi propagovanú „menu BRICS“ –  účtovnú jednotku používanú na zúčtovanie medzinárodných transakcií a riešenie problémov s platobnou bilanciou, ktorá sa nesmie zamieňať so skutočnou nadnárodnou menou à la euro – ako aj prelomový blockchain – medzinárodný platobný systém zameraný na poskytovanie alternatívy k existujúcim globálnym finančným systémom, ako je Swift, a finančnej infraštruktúre založenej na dolároch. Systém by využíval technológiu blockchain na umožnenie bezpečných, transparentných a nemenných platobných transakcií v členských krajinách BRICS. Decentralizovaná povaha blockchainu by eliminovala potrebu centrálneho sprostredkovateľa, čím by boli cezhraničné platby efektívnejšie a menej náchylné na cenzúru alebo zásahy externých subjektov.

Navrhovaný platobný systém by nielen podporil agendu de-dolarizácie, ale tiež by poskytol veľmi potrebnú finančnú záchrannú sieť pre krajiny, ktoré čelia sankciám Západu. Ak by bola táto iniciatíva úspešná, mohla by sa stať základným kameňom nového, decentralizovaného globálneho finančného poriadku, ktorý sa spolieha na digitálne technológie, ktoré spochybňujú dominanciu dolára. Ako vysvetľuje Oleg Barabanov, programový riaditeľ Valdajského diskusného klubu, think-tanku so sídlom v Moskve, „môže to byť prvý krok k skutočnému posilneniu de-dolarizácie v rámci krajín BRICS a širšieho nezápadného sveta.“ Krajiny si zároveň „zachovajú plnú suverénnu kontrolu nad tradičnými menami krajín BRICS.“

Samozrejme, tento program predstavuje politické aj technické výzvy. Je dôležité poznamenať, že nie všetky členské štáty sú v tejto otázke na rovnakej vlne. Zatiaľ čo Rusko a tiež Čína  chcú použiť BRICS ako prostriedok na spochybnenie globálnej dominancie USA – a preto Rusko trvá na potrebe úplného oddelenia nového platobného systému od dolára – nie všetci členovia s týmto prístupom súhlasia.. Krajiny ako India, Saudská Arábia alebo Turecko majú pravdepodobne väčší záujem o preskupenie „sedadiel pri globálnom stole, než o výstavbu úplne novej jedálne.“ Ale v čase rastúcej rivality mocenských blokov – a keďže sa Západ čoraz viac prikláňa k mentalite nulového súčtu „buď si s nami, alebo proti nám“ – ako dlho budú schopní udržať nohu v oboch topánkach?

Summit BRICS v roku 2024 v Kazani nemohol prísť v rozhodujúcejšom čase pre globálnu geopolitiku a ekonomiku. Vzhľadom na značnú ekonomickú a demografickú váhu majú krajiny skupiny BRICS potenciál pretvoriť globálne riadenie, najmä ak sa im podarí vytvoriť alternatívnu globálnu finančnú architektúru. Ako už bolo spomenuté, výzvy zostávajú, najmä pokiaľ ide o riadenie nehierarchickej štruktúry skupiny a prispôsobenie sa rôznym pozíciám existujúcich a ašpirujúcich členov, ale kazaňský summit mohol položiť základy pre novú éru globálnych ekonomických vzťahov.

Ako by mal Západ reagovať na tieto významné zmeny? Vzhľadom na to, že môže len málo urobiť, aby zastavil neodvratný posun k multipolarite, vyhrážanie sa krajinám, ktoré sa odkláňajú od dolára – ako to nedávno urobil Trump – dosiahne len opačný účinok; západné krajiny, najmä v Európe, už totiž platia vysokú cenu za oddelenie Západu od zvyšku sveta. Namiesto toho by si mohli vybrať rovnocennú spoluprácu so zvyškom sveta s vedomím, že menší podiel na globálnom HDP nemusí nevyhnutne znamenať nižšiu životnú úroveň – čo by si Američania mohli vziať ako príklad z mnohých európskych krajín. Súčasná geopolitická konfrontácia sa však netýka len ekonomiky. Ide o koniec piatich storočí  globálnej dominancie Západu. A ak nám história niečo hovorí, vieme, že etablované mocnosti sa len zriedka, ak vôbec, prispôsobujú vzostupu iných mocností. Niet preto divu, že súčasné globálne konflikty sa čoraz viac formulujú v civilizačných pojmoch. Keď sa Rusko, Irán a Čína stretli v Kazani, aby predstavili svoj nový svetový poriadok, je dosť možné, že namiesto toho, aby toto stretnutie predznamenalo novú éru, bude sa naň spomínať ako na ďalší krok na ceste k požiaru, ktorý sa už pravdepodobne odohráva na európskom východnom fronte rovnako ako na Blízkom východe.