Stretnutie Putin-Trump nevyrieši základné problémy medzi Moskvou a Washingtonom – dáva však šancu, aby sa studená vojna nestala horúcou

Na verejnosť opakovane prenikli správy o tom, že na budúci mesiac by malo dôjsť k stretnutiu prezidentov Ruskej federácie a Spojených štátov. Z Moskvy signalizujú, že Rusko zostáva skeptické pred nadchádzajúcim stretnutím. Politici a odborníci vyjadrili pochybnosti o spôsobilosti Donalda Trumpa akokoľvek ovplyvniť pozíciu USA v otázkach dôležitých pre Moskvu. Dominantným momentom je to, že americký prezident zostáva rukojemníkom antiruského establišmentu vo Washingtone; všetky dohody s Trumpom môžu byť blokované Kongresom alebo dokonca byrokratickým okolím pána Bieleho domu. Na druhej strane prezidenti oboch krajín musia brať do úvahy nielen vnútropolitické nálady, ale aj možné negatívne dôsledky súčasného stavu bilaterálnych vzťahov.

Generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov v Moskve a riaditeľ Kennanovho inštitútu Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona vo Washingtone Matthew Rojansky uverejnili v ruskom denníku Kommersant spoločný článok pod titulkom „Prečo potrebujeme rusko-americký summit.“ Venujú sa problematike rusko-amerických vzťahov v súvislosti s avizovaným stretnutím prezidentov Vladimíra Putina a Donalda Trumpa v júli tohto roku, o ktorom má prísť rokovať na budúci týždeň do Moskvy poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť John Bolton. Pôjde iba o tretie stretnutie prezidentov, aj keď obaja hovoria o ich vzájomných pozitívnych pracovných vzťahoch a často spolu komunikujú telefonicky. Článok upozorňuje, že príprava summitu prebieha na pozadí mimoriadne nepriaznivej vnútropolitickej situácie v Spojených štátoch.

Autori článku poukazujú na to, že od konca studenej vojny a možno až od začiatku osemdesiatych rokov Moskva a Washington nikdy neboli tak blízko k priamemu vojenskému konfliktu, ako sú dnes. V niektorých prípadoch sa sily Ruska a NATO temer dostali do priamej konfrontácie a len s veľkými ťažkosťami sa obom stranám podarilo vyhnúť sa nenapraviteľnej eskalácii. Osobitne nebezpečnou novou hrozbou v jadrovej sfére je možnosť úspešného kybernetického útoku pochádzajúceho z tretieho štátu alebo od neštátnej organizácie, čo núti jednu stranu zvyšovať úroveň bojovej pripravenosti svojich jadrových síl. Odvetné zvýšenie bojovej pohotovosti druhej strany môže viesť k eskalácii s najvážnejšími dôsledkami. Aj keď sú arzenály Ruska a USA absolútne spoľahlivé, hrozia nové preteky v zbrojení.

Nadchádzajúce stretnutie Trumpa a Putina nevyrieši základné problémy medzi Moskvou a Washingtonom. Ani jeden z nich nemôže a nemal by robiť jednostranné ústupky v otázkach, ktoré považuje za životne dôležité pre bezpečnosť svojej krajiny. Jednoduchým, ale veľmi dôležitým krokom v tomto smere by mohlo byť potvrdenie spoločného vyhlásenia Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova z ich stretnutia v Reykjaviku roku 1986 o tom, že „v jadrovej vojne nemožno zvíťaziť, a preto ju nemožno pripustiť.“ Autori článku pripomínajú, že pred 32 rokmi sovietski a americkí predstavitelia diskutovali o otázke úplného odstránenia jadrových zbraní a záväzok oboch strán dospieť k tomuto cieľu potvrdili prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev v roku 2009. 

I keď nezhody medzi Moskvou a Washingtonom sú veľmi významné a v mnohých otázkach sa obaja prezidenti nebudú môcť dohodnúť, špičkoví experti v článku uvádzajú možnosť, že nedostatočný pokrok v riešení situácie na Ukrajine a v Sýrii by mohla riešiť dohoda na najvyššej úrovni, aby sa urýchlilo nasadenie mierových síl v Sýrii a na Ukrajine. Podľa nich úlohou avizovaného stretnutia nie je zatvárať oči pred rozdielmi alebo napriek všetkému uzavrieť „veľkú dohodu.“ Predovšetkým sa žiada vyslať potrebný a jasný signál, ktorý poskytuje ruskej a americkej vláde príležitosť začať obnovu spolupráce tam, kde to jednoznačne vyhovuje záujmom oboch strán. Je potrebné zvrátiť negatívnu dynamiku vzťahov a otvoriť šancu pre každodennú praktickú prácu, ktorá nedovoľuje, aby sa studená vojna stala horúcou.