Stane sa predaj zbraní NATO Ukrajine iskrou, ktorá začne vojnu ? – Blúznenie o znovuzískaní Krymu a rozdrvení separatistov v Donbase

Premýšľajúci politici i geopolitickí analytici so znepokojením sledujú, ako Spojené štáty a ich spojenci v NATO usilovne vyzbrojujú Ukrajinu a zapájajú sa do ďalších akcií, ktoré povzbudzujú lídrov v Kyjeve k presvedčeniu, že majú silnú západnú podporu v ich konfrontácii s Ruskom a Moskvou podporovanými separatistami v Lugansku a Donecku. Konflikt medzi ukrajinskou vládou a separatistickými silami v regióne Donbas, ktorý sa v posledných rokoch vďaka krehkým dohodám z Minska udržiava na nízkej úrovni, vykazuje neklamné známky vyostrenia. Aktuálny  vývoj zhoršuje už aj tak nebezpečné napätie medzi Kyjevom a Moskvou. Čoraz viac sa špekuluje, že Rusko by mohlo dokonca začať inváziu na Ukrajinu. Pritom západní lídri presadzujú bezohľadnú stratégiu, ktorá generuje čoraz ostrejšie varovania z Kremľa. Pri dvoch príležitostiach od začiatku apríla Rusko tiež vykonalo zlovestnú koncentráciu vojsk blízko jeho hraníc s Ukrajinou. Krátko predtým  Bidenova administratíva oznámila nový predaj zbraní Ukrajine za 125 miliónov $. Hoci transakcia bola v júni dočasne pozastavená, 60 miliónov $  z tohto balíka bolo doručených počas návštevy amerického ministra obrany Lloyda Austina v Kyjeve koncom októbra.

V takýchto súvislostiach renomovaný expert v oblasti obranných a bezpečnostných štúdií Ted Galen Carpenter z washingtonského think-thanku Cato Institute upozornil na webovej stránke The National Interest, že Spojené štáty nie sú jediným členom NATO, ktorý uskutočnil destabilizujúci predaj zbraní Ukrajine. Napríklad Turecko vybavuje ukrajinskú armádu bezpilotnými lietadlami a koncom októbra kyjevské sily nasadili turecký dron, ktorý zničil batérie povstaleckého delostrelectva v Donbase. Moskva proti eskalácii ostro protestovala v Kyjeve i v Ankare. Nasledovalo tiež nové rozmiestnenie ruských síl v blízkosti ukrajinských hraníc a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vyjadril obavy, že Rusko by mohlo vykonať „reflexiu“ svojej vojenskej ofenzívy z roku 2014, keď vláda prezidenta Vladimíra Putina obsadila Krym a potom poskytla vojenskú podporu separatistom na východe Ukrajiny. Predaj zbraní je len jednou zložkou rastúcej podpory Kyjevu zo strany USA a niektorých ich spojencov v NATO. Prezident Joe Biden opakovane vyjadril záväzok Washingtonu voči suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny proti „ruskej agresii.“ Americké a ukrajinské jednotky pri viacerých  príležitostiach uskutočnili spoločné vojenské cvičenia (vojenské štábne hry) a ukrajinské sily boli zaradené do vojenských cvičení NATO. Ukrajina tiež hostila najnovšiu verziu týchto manévrov v septembri 2021 na svojom teritóriu. V reakcii na tlak Washingtonu sa s Ukrajinou zaobchádza v Bruseli takmer ako s členom NATO.

Podľa názoru Carpentera takéto akcie zbytočne destabilizujú situáciu. Ukrajinskí lídri – vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského – už robia fiktívne vyhlásenia o znovuzískaní Krymu a rozdrvení separatistov v Donbase. Oficiálny dokument o stratégii vojenskej bezpečnosti Ukrajiny  prijatý v marci 2021 výslovne zahŕňa tieto ciele. Je však logické, že takéto chválenkárstvo nie je vôbec opodstatnené.  Ukrajinské vojenské sily sa s ruskými nevyrovnajú ani kvantitou, ani kvalitou. Viera vo vojenskú podporu USA alebo NATO však môže spôsobiť, že ukrajinskí lídri zanechajú obozretnosť a pristúpia ku konfrontácii pri „zlej konštelácii hviezd. Už raz Spojené štáty priviedli príliš dychtivého klienta k domnienke, že má podporu Washingtonu a výsledkom bola zbytočná vojna, v ktorej klient vyšiel pomliaždený a ponížený.

Administratíva Georga W. Busha hlúpo povzbudzovala gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, aby uveril, že jeho krajina je dôležitým spojencom USA a že Spojené štáty a NATO prídu na pomoc Gruzínsku, ak sa dostane do konfliktu s Ruskom. Washington poskytol Tbilisi milióny dolárov vo výzbroji a dokonca vycvičil gruzínskych vojakov. Bush tiež tlačil na spojencov USA v NATO, aby poskytli Gruzínsku (a Ukrajine) členstvo v aliancii, aj keď neúspešne. V auguste 2008 začal Saakašvili vojenskú ofenzívu s cieľom znovu získať kontrolu nad Južným Osetskom (jedným z dvoch separatistických regiónov). Gruzínska ofenzíva spôsobila straty  ruských mierových síl, ktoré tam boli rozmiestnené od začiatku deväťdesiatych rokov. Moskva odpovedala rozsiahlou protiofenzívou, ktorá čoskoro spôsobila okupáciu niekoľkých gruzínskych miest a priviedla ruské jednotky na okraj hlavného mesta. Napriek predchádzajúcej podpornej rétorike Washingtonu Saakašvili zistil, že Spojené štáty nie sú ochotné viesť vojnu v mene Gruzínska a musel podpísať mierovú dohodu za podmienok stanovených Ruskom.

Paralely medzi týmto fiaskom a súčasnou západnou, najmä americkou politikou voči Ukrajine, sú alarmujúce. Najmä predaj zbraní z Washingtonu pomáha vytvárať nebezpečnú situáciu týkajúcu sa Ukrajiny. Prezident Barack Obama zrejme pochopil, aký potenciál môže takýto predaj vyprovokovať Rusko a spustiť ozbrojený konflikt. A preto odmietol realizovať prevod zbraní do Kyjeva – a to napriek legislatíve Kongresu povoľujúcej tento krok. Bohužiaľ, Obamovi nástupcovia neboli takí múdri ani opatrní. Napriek všadeprítomnej „kačici,“ že Donald Trump bol voči Rusku mäkký, jeho administratíva uskutočnila niekoľko predajov zbraní Ukrajine. V rokoch 2017 aj 2019 tieto balíky dokonca obsahovali sofistikované protitankové strely Javelin – a to napriek prudkým protestom Moskvy. Podobne štedrý predaj zbraní Kyjevu  pokračoval aj za prezidenta Joea Bidena.

Washington a jeho partneri v NATO musia ustúpiť od svojej čoraz nebezpečnejšej politiky – konštatoval vo svojej analýze Ted Galen Carpenter.  Kremeľ viackrát dal jasne najavo, že považuje Ukrajinu za kľúčový ruský bezpečnostný problém a že snaha urobiť z tejto krajiny západného vojenského spojenca riskuje prekročenie jasne červenej čiary. Prijímanie opatrení, ktoré povzbudzujú nestabilného partnera, aby sa zapojil do provokácií, ktoré nedokáže uniesť, ak jeho silnejší protivník zareaguje eskaláciou konfrontácie, je strašným pochybením v zahraničnej politike. Vyzbrojenie Ukrajiny sofistikovanými zbraňami je učebnicovým príkladom takejto hlúposti. Spojené štáty, Turecko a ďalší podporovatelia Kyjeva musia zmeniť kurz, aby sa nepremenil tlejúci ukrajinský konflikt na požiar.