Stabilné strategické prepojenie medzi Jeruzalemom a Moskvou – hegemónia Iránu na Blízkom východe nevyhovuje nikomu
V súvislosti s aktuálnym vývojom konfliktu v Sýrii analytici usudzujú, že z hľadiska ruských záujmov bude Irán stále menej spoľahlivým partnerom a nebude pre Moskvu jednoduché, aby si udržala nad jeho aktivitami v Sýrii kontrolu. Situáciu komplikuje tiež fakt, že kampaň USA proti Teheránu sa po vypovedaní spoločného komplexného akčného plánu (JCOPA) vystupňovala a v posledných dňoch sa rozšírili nepotvrdené správy, že Washington plánuje vojenský úder na iránske jadrové zariadenia a strediská pre výskum a konštruovanie balistických rakiet. V tomto kontexte možno iba špekulovať, čo si na tému Iránu povedali prezidenti Donald Trump a Vladimír Putin v rozhovore medzi štyrmi očami v Helsinkách, ale niektoré okolnosti naznačujú, že situáciu okolo Iránu môže nabrať novú dynamiku.
Komentátor izraelského denníka Ma´ariv – Ben Caspit uverejnil na internetovom portále Al-Monitor – ktorý sa venuje problémom Stredného východu a severnej Afriky – analýzu, v ktorej s iróniou poukazuje na to, že pokiaľ ide o prítomnosť Iránu v Sýrii, vládne vzácna zhoda medzi Donaldom Trumpom, Vladimírom Putinom, Benjaminom Netanjahuom, Hassanom Rouhanním a Bašára al-Assadom. Všetci by chceli dostať iránske sily zo Sýrie. Čo sa týka iránskeho prezidenta Rouhaniho, žiada sa vysvetlenie, prečo sa ocitol v tomto zozname. Informované zdroje uvádzajú, že už dlhší čas prebieha v Teheráne na spomenutú tému intenzívna interná diskusia. Podľa Bena Caspita v Iráne existujú „dva štáty“: Revolučné gardy a Quds Force – špeciálne jednotky Revolučných gárd, ktoré operujú v zahraničí – a prezident Hassan Rouhanní a oficiálne inštitúcie.
Prezident Hassan Rouhanní nechce pokračovať v investovaní miliárd dolárov na iránske aktivity v Sýrii, Libanone a Jemene. Radšej by povolal všetky jednotky domov a investoval do iránskeho hospodárstva, ale veliteľ špeciálnych jednotiek Revolučných gárd Quds Force generál-major Qasem Soleimani sa naďalej spolieha na podporu najvyššej iránskej autority ajatolláha Aliho Chameneiho, ktorý je operáciám v zahraničí naklonený. Izraelský bezpečnostný zdroj tvrdí, že teraz existuje veľká šanca na začiatok zmeny strategickej situácie na Blízkom východe. Najpopulárnejším heslom na protestných demonštráciách v Iráne bolo: „Nie do Sýrie ! Nie do Gazy ! Nie do Libanonu ! Áno do Iránu!“ Nastáva ideálna zhoda okolností, ktoré môžu prinútiť Iráncov odísť zo Sýrie.
Komentátor Ben Caspit pripomína, že v posledných týždňoch sa vystupňovalo napätie medzi Izraelom a Ruskom v dôsledku intenzívnych izraelských útokov na iránske ciele v Sýrii. Spomína tiež, že po návšteve ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl generála Valerija Gersasimova v Izraeli došlo k zostreleniu sýrskej stíhačky Suchoj-24 raketami Patriot , pretože prenikla 2 km nad izraelské územie. Neskôr sa síce zistilo, že išlo o navigačnú chybu pilota, ale Izrael si nemohol dovoliť riskovať preniknutie lietadla do jeho vzdušného priestoru. Ďalšiu nespokojnosť Ruska vyvolala izraelská evakuácia tzv. bielych prílb z južnej Sýrie do Jordánska , ktorú ospravedlňoval premiér Netanjahu prezidentovi Putinovi tým, že bola vykonaná na žiadosť prezidenta Trumpa a ďalších krajín.
Autor konštatuje, že za tejto situácie strategické prepojenie medzi Jeruzalemom a Moskvou je stabilnejšie a tesnejšie ako kedykoľvek predtým. Odvoláva sa na nemenovaný izraelský vojenský zdroj, podľa ktorého zatiaľ záujmy Ruska sú v súlade so záujmami Izraela: „Putin si uvedomuje, že už nie je potrebné, aby Irán a Hizballáh mali svoje topánky na pôde Sýrie, takže teraz Iránci vypadli ako spojenci, aby neboli konkurenciou pri obnove Sýrie a stratili pozíciu hegemóna. To je dôvod, prečo naozaj neprekáža, keď Izrael udrie na Irán – a prečo nebude mať Izrael problém, keby odstránil Irán a iránsky vplyv zo Sýrie.“ Rusi nemajú priateľov, majú iba záujmy!