Slovensko ešte len čakajú ťažké časy – dokáže premiér Matovič riešiť konflikty bez defektov opozičného politika ?

Politický osud bol voči Igorovi Matovičovi veľmi nevďačný, keď mu poskytol šancu, aby sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky práve v tejto dobe. Skúsenejší a úrovňou inteligencie zdatnejší politici v iných štátoch stoja teraz na čele boja proti pandémii koronavírusu, ale ani im sa zatiaľ nepodarilo zmobilizovať potenciál ich krajín do takej miery, aby zastavili šírenie vírusu, zachránili ľudské životy a predišli ekonomickému kolapsu ich ekonomík, rútiacich sa do krízy s nepredstaviteľnými následkami. V niektorých štátoch síce dokázali hroziacu katastrofu azda odvrátiť, ale ani tam nemôžu so skalopevnou istotou povedať, že hrozba koronavírusu u nich definitívne pominula. V kontexte s takýmito faktami hodnotíme na Slovensku počínanie vlády – ktorá 21. marca 2020 prevzala do svojich rúk spravovanie krajiny – rozoberáme jej kroky v boji proti koronavírusu, porovnávame ich s postupmi vlád iných štátov a so znepokojením vnímame, ako sa premiér Igor Matovič pri každej príležitosti vyhovára na svojho predchodcu, aby tým zastrel vlastnú nepripravenosť na zložitú situáciu.

Kritici Igora Matoviča z radov prívržencov súčasnej vládnej koalície mu vytýkajú viaceré mentálne defekty, ba niektorí dokonca celkom otvorene upozorňujú, že je „bytostný anarchista a autokrat.“ Ide o závažnú kritiku, pretože za súčasného krízového stavu človek zaradený do takýchto kategórií je ten najnevhodnejší typ politika na kľúčovej pozícii predsedu koaličnej vlády. Ani spôsob komunikácie Matoviča na verejnosti nie je príliš pozitívnym znakom jeho intelektuálnej zrelosti; z tohto aspektu možno povedať, že viacerí ministri svojimi vedomosťami i racionálnou úrovňou ich uvažovania viac než o hlavu prekonávajú šéfa exekutívy. Novopečený premiér ako keby bol natrvalo „poznačený“ spektakulárnymi praktikami opozičného poslanca. Deficitnou stránkou  sociálnej inteligencie Matoviča je tiež jeho nevyvinutá schopnosť riešiť konflikty vhodným spôsobom, čo je u politika závažný nedostatok.  Už viacerí analytici prišli na to, že funkcia najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci v štáte predsedu strany OĽaNO sotva zmení a nevyvedie ho z jeho opozičného stereotypu.

Hoci vláda úraduje iba štyri týždne, už teraz jej fungovanie poznačili viaceré názorové diferencie a rozpory, ktoré nevyvolávajú u občanov dôveru, že rozhádaný vládny kabinet si dokáže s problémami súvisiacimi s pandémiou koronavírusu efektívne poradiť. Rozdielny prístup premiéra Matoviča a prvého vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka k uvoľňovaniu niektorých epidemiologických obmedzení demonštruje deficit systémového prístupu predsedu vlády, fakticky ignorujúceho ekonomickú a teda aj sociálnu stránku krízy, iniciovanej pandémiou. Skutočnosť, že prakticky až po štyroch týždňoch vznikol ekonomický krízový štáb – a to akoby „na truc“ Richardovi Sulíkovi – ilustruje nielen národohospodársku ignoranciu premiéra Matoviča, ale aj ním favorizovaného ministra financií Eduarda Hegera. Meškanie s vytvorením tejto poradnej inštitúcie svedčí o nedostatočnej makroekonomickej rozhľadenosti premiérového „financministra“, ktorého jeden z kritikov nazval „špajzovým analytikom.“

Až donedávna sa v koalícii dohadovali o tom, ako by malo Slovensko v najbližších týždňoch postupovať proti koronavírusu a ako pripraviť ekonomický reštart Slovenska. Už pred dvoma týždňami mal Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií – INESS pripravený na túto tému dokument, ktorým sa už vtedy mohol zaoberať iba pred pár dňami vytvorený ekonomický krízový štáb. Názorový konflikt medzi Sulíkom a Matovičom – ktorý niektorým veciam asi nerozumie – spomalil tempo opatrení, ktoré v súčasnej krízovej situácii neznesú odklad. Aj verejnosť postrehla, že vládna koalícia v strategických otázkach je rozdelená na dva tábory. Kým Sulíkova strana SaS a strana Za ľudí vnímajú otázky pandémie komplexne, teda epidemiologická a ekonomickú stránku vo vzájomnej previazanosti a podmienenosti, premiér Matovič uprednostňoval najprv verziu tzv. vypnutia Slovenska, čo ekonómovia označovali ako „cestu do pekla“, pretože Matovičova vízia sa opierala o nereálne predstavy, podľa ktorých by sa Slovensko mohlo zbaviť koronavírusu bez ohľadu na pomery v krajinách jeho exportných i importných partnerov.

Slovensko ešte len čakajú ťažké časy, a preto bude veľmi dôležité, či súčasná vládna koalícia nájde vnútornú silu, aby prekonala rozdiely v názoroch, ako postupovať s čo najmenšími stratami ďalej. Niektorí politickí pozorovatelia vyslovujú pochybnosti, či sa to podarí vláde s Igorom Matovičom na čele. Všetky odpovede na pochybnosti tohto druhu možno považovať za špekulatívne, ale bez toho, aby predseda OĽaNO upustil od niektorých svojich autokratických manierov nezíska vláda vnútornú stabilitu i dôveru občanov, ktorých niektoré opatrenia v rámci boja proti koronavírusu príliš nepresvedčili. Mnohí ľudia žijú s pocitom sociálnej neistoty – ba i ohrozenia na živote. Od politických elít – vládnej i opozičnej – očakávajú povzbudenie a istotu, že budú konať zodpovedne a s dostatočnou predvídavosťou, čo zaiste nie je dnes vôbec jednoduché !