Slovensko 2020: krajina na križovatke – parlamentné voľby kulminujúcu politickú polarizáciu spoločnosti nezastavia

Na prahu nového roka si obvykle ľudia dávajú predsavzatia a vyslovujú želania, ktoré by sa im mali naplniť v nasledujúcich dňoch či mesiacoch. Keďže do volieb poslancov Národnej rady Slovenskej republiky chýbajú už iba necelé dva mesiace, viacerí snívajú o tom, že ten nový parlament bude po 29. februári 2020 svojím zložením iný a prinesie spoločenské zmeny, ktoré z ich pohľadu považujú za potrebné a nevyhnutné. V prevažujúcej časti spoločnosti prevláda názor, že naša krajina trpí bujnejúcou korupciou, klientelizmom a partokraciou, zakorenenou od čias vlády Vladimíra Mečiara a rozvíjajúcou sa v dobách premiéra Mikuláša Dzurindu i počas krátkeho úradovania kabinetu Ivety Radičovej. Okrem týchto defektov existuje však rad ďalších, vrátane sociálnej nespravodlivosti voči tým, ktorým ani tzv. sociálne balíčky – či trebárs vlaky zadarmo neposkytujú životný štandard, aký prezentujú čísla oficiálnych štatistík.

Komentátori a analytici s neistotou a opatrnou zdržanlivosťou predvídajú zmenu vlády po parlamentných voľbách, ale napriek prognózovanej zmene exekutívy serióznejší ľudia neveštia optimistickejšiu budúcnosť tak, ako je to namaľované na volebných bilbordoch opozície. Ekonomickí šarlatáni – ako napríklad súčasný predseda parlamentu – chcú rozdávať aj ľuďom, ktorí do Sociálnej poisťovne skoro nič neplatili, takže štát bude musieť zobrať peniaze niekomu inému. V tejto súvislosti ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV upozornil, že „menej prostriedkov nám zostane na investície do budúcnosti – do školstva, zdravotníctva a výskumu.“ Odborník pripomenul, že vytriezvenia príde aj na trhu práce: „Slovenská pracovná sila rýchlo starne. Nedostatok ľudí už bude trvalým parametrom trhu práce. S dopytom po nich to už tak byť nemusí.“

Atmosféru po parlamentných voľbách môže ovplyvniť to, či sa budúca vláda „odváži“ urobiť všetky tie nepopulárne kroky, ktoré sú nevyhnutné, ak sa má Slovensko vyhnúť stagnácii a nezabŕdnuť ešte do väčších problémov, aké prekonáva v súčasnosti. Treba tu tiež pripomenúť, že situáciu našej ekonomiky budú vážne komplikovať také faktory, ako proces Brexit-u a neistá perspektíva obchodnej vojny medzi Čínou a USA. Je naozaj otázne, či pestrofarebná vláda si dokáže s problémami poradiť bez komplikácií, aby neiniciovala nespokojnosť významnej časti spoločnosti, ale zároveň dokázala nájsť vnútornú zhodu koaličných subjektov pri hľadaní optimálnych riešení. Mnohí si všimli, že viacerí opoziční politici doteraz neprejavili  intelektuálnu zdatnosť na adekvátnej úrovni – a teda existujú dôvody k určitým pochybnostiam, či sú naozaj politickým intelektom vybavení tak, ako sa to od zodpovedných verejných činiteľov v náročných situáciách očakáva.  

Pomery na Slovensku po februárových parlamentných voľbách závisia aj od toho, akú mieru kritickej sebareflexie prejaví strana Smer-SD. Ide o to, či „zmena“ deklarovaná premiérom Petrom Pellegrinim zostane iba propagandistickým heslom kampane pred voľbami, alebo to bude proces katarzie, ktorý zbaví najsilnejšiu politickú stranu v Národnej rade SR defektov a deformácií, aké sa prejavovali v niektorých  známych kauzách. Uvedená téma zostáva otvoreným otáznikom, ale jej nekompromisné riešenie je podmienkou úspešného pôsobenia strany Smer-SD v najbližšej budúcnosti. Osudy „disidentov“ z radov Smer-u – Mareka Maďariča, Borisa Zalu i bývalej europoslankyne Moniky Smolkovej – svedčia o tom, že „úprimnosť“ a „autonómny názor“ väčšina stále ešte vo Ficovej strane netoleruje. A v takomto kontexte si možno vysvetliť i niektoré kulantné vyjadrenia premiéra Petra Pellegriniho, ktorému však – ak sa Smer-SD ocitne v opozícii – nebudú stačiť, keď bude mať ambíciu udržať postavenie svojej strany ako vplyvnej politickej sily.

Ak sa opozícii podarí po voľbách zostaviť akcieschopnú vládu, určite medzi jej prvé aktivity bude patriť odhaľovanie prípadov korupcie, klientelizmu a zneužívania funkcií predstaviteľmi súčasnej exekutívy. S tým budú súvisieť „čistky“ v štátnom aparáte, aby bol zbavený straníckych protežantov. Na tom sa potenciálni koaliční partneri dokážu zhodnúť, ale problémy v ich vzťahoch nastanú už vtedy, keď sa na program dňa dostanú avizované opatrenia proti tzv. nesystémovým opatreniam Ficovej vlády – s čím určite nebude súhlasiť napríklad Igor Matovič. Ešte väčšie komplikácie budú však riešiť vtedy, ak budú chcieť splniť svoj sľub voličom o znížení daní a zvýšiť platy profesiám, ktoré sa považujú za podhodnotené. A predtým než víťazná opozícia „poskladá“ vládu, vyvstane pred opozičnými lídrami otázka, ako si rozdeliť vládne kreslá tak, aby sa každému „ušlo.“