Slovenská republika nepotrebuje eurá z Bruselu ? – Kto vie, či túto otázku položila pani prezidentka na raňajkách premiérovi ?

V piatok 4. augusta 2020 absolvovali predseda parlamentu Boris Kollár a premiér Igor Matovič pracovné raňajky, na ktoré ich pozvala prezidentka Zuzana Čaputová. Na tlačovej konferencii sa novinári z úst hlavy štátu dozvedeli, že aktuálnymi témami bola súčasná politická a spoločenská situácia. Predseda parlamentu prezentoval novinárom iba prázdne frázy a premiér znovu preukázal svoju intelektuálnu plytkosť – keď namiesto zásadných informácií sa zmohol iba na komplimenty o kvalite prezidentkiných raňajok. Najkonkrétnejšie boli teda vyjadrenia pani prezidentky a novinári si „dovolili“ iba pár otrepaných otázok, ale nikto z nich sa nepokúsil ísť nad rámec toho, čo sa dnes „prežúva“ v médiách tzv. hlavného prúdu. Kto sledoval televízny prenos z tlačovej konferencie, tak sa nedozvedel nič nové, azda iba to, že podaktorí najvyšší ústavní činitelia niekedy rozprávajú len tak, aby „reč nestála.“

Nikto z prítomných novinárov prítomných na tlačovej konferencii nepoložil niektorému z troch ústavných činiteľov otázku, v akom stave sa nachádza príprava reformného plánu obnovy, ktorý musí Slovensko predložiť do 15. októbra Európskej komisii, aby mohlo v nasledujúcich šiestich rokoch čerpať sedem a pol miliárd € hlavne na revitalizáciu našej ekonomiky  poznačenej pandémiou. Igor Matovič a jeho ministri sa tvária tajnostkársky, keď príde reč na túto tému, hoci premiér ešte v lete sľuboval, že o využití financií z Bruselu sa bude verejne diskutovať na desiatkach konferencií, dokonca mali byť vysielané na internete. Teraz jeho minister financií Eduard Heger tvrdí, že diskusia nie je potrebná a  minister hospodárstva Richard Sulík tiež  doteraz otvorene neprezentoval predstavu svojho rezortu, kam by sa mali „bruselské“ peniaze investovať. A občania nepočuli zatiaľ ešte ani jedno kvalifikované slovo od vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej, zodpovednej za riadenie, koordináciu a dohľad nad využívaním prostriedkov z fondov Európskej únie.

Na margo dnešných raňajok u pani prezidentky sa žiada podotknúť, že téma peňazí z Bruselu je dôležitejšia ako rozsudok nad kriminálnikom Marianom Kočnerom – ktorý určite bude po zásluhe potrestaný – a Fond obnovy EÚ má minimálne taký význam, ako napríklad zmeny v štruktúre prokuratúry. Naša ekonomika  klesla v druhom štvrťroku o 12,1 % a vyhliadky na nasledujúce obdobie nie sú zďaleka také optimistické, ako to niektorí predpokladali. Aktuálne ekonomické ukazovatele zo západnej Európy naznačujú pokračovanie negatívneho trendu a Slovensko má šancu vrátiť na úroveň pred pandémiou, len ak efektívne využije finančnú pomoc z Bruselu. Ale iba v prípade, že „injekcia EÚ“ bude pilierom zásadných strategických reforiem a inovatívnych štrukturálnych zmien našej ekonomiky, ktorá svojou úrovňou „zamrzla“ kdesi na rozhraní druhého a tretieho tisícročia. V porovnaní s akútnou potrebou takých strategických zmien sú tzv. „kilečká“ ministra hospodárstva Richarda Sulíka iba lacné populistické gestá !

Ešte šťastie, že okrem nekompetentných politikov, akými sú napríklad predseda vlády – či jeho minister financií – máme na Slovensku takých, ktorí problémom rozumejú. Žiada sa spomenúť viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora, ktorý varoval, že ak „európske peniaze nalejeme do ekonomiky, chvíľu to bude vyzerať dobre. V číslach o HDP sa to síce objaví, ale nebude to mať žiadne dlhodobé rastové efekty.“ Preto kompetentní experti zdôrazňujú, že vláda musí pri plánoch na čerpanie z Fondu obnovy EÚ brať do úvahy, ako okolité krajiny budú zvyšovať svoju konkurencieschopnosť a tomu prispôsobovať podstatu reforiem, aby znovu pritiahli veľké zahraničné investície na Slovensko. Aj keď sa europoslanci Michal Šimečka a Eugen Jurzyca už pred viac ako mesiacom zhodli na tom, že téma čerpania zdrojov z Fondu obnovy EÚ by mala byť predovšetkým agendou premiéra Igora Matoviča, zatiaľ tomu tak nie je, čo predseda vlády nepriamo potvrdzuje aj svojimi infantilnými statusmi na sociálnej sieti.

Mimoriadne závažnej problematiky využívania zdrojov z Fondu obnovy EÚ sa neujali ani opoziční politici, hoci má strategický význam. Ako keby málokto na Slovensku rozumel tomu, že peniaze z Bruselu významnou mierou môžu ovplyvniť budúcnosť krajiny. Je to pochopiteľné u trochu jednoduchších ľudí, ktorí svoj každodenný život nevnímajú cez optiku ekonomickej makroštruktúry, a preto niekedy pre nedostatok informácií a zanedbateľne nízku úroveň kritického myslenia podliehajú balamúteniu populistov. Avšak práve opoziční politici by mali svojim voličom vysvetľovať, aký význam má pre Slovensko, ak premyslene a efektívne investuje tak, aby umožnilo perspektívny rozvoj svojej ekonomickej štruktúry, urobilo aspoň zopár krôčikov k roky deklarovanej „vedomostnej ekonomike“ a vyslalo signál do zahraničia, že legenda „tatranského tigra“ nebola iba reklamnou epizódou. Bolo by však na škodu, keby taký strategický projekt bol „šitý horúcou ihlou“ niekde na úrade vlády !