Severná Kórea začína hrať kapitalistickú hru – Kim signalizuje ochotu, ak Washington zastaví „lúpežné sankcie“

Po stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa s najvyšším predstaviteľom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) Kim Čong-unom v máji tohto roku v Singapure pozornosť svetových médií sa vo väčšej miere upriamuje na vývoj situácie v Severnej Kórey. Analytici zaregistrovali, že prezident Kim zmenil charakter svojho štátom dirigovaného socialistického hospodárstva tým, že povolil vyše 400 verejných trhovísk, ktoré dopĺňajú štátne prídely a vládne obchody, donedávna jediné zdroje zásobovania obyvateľstva tovarom. Poskytol tiež väčšiu autonómiu v rozhodovaní továrňam a poľnohospodárskym kolektívnym farmám. Vďaka trhovým aktivitám severokórejská ekonomika v období rokov 2012-2015 rástla v priemere o 1,77 %. Po zavedení sankcií proti KĽDR kvôli jadrovým a raketovým testom došlo v roku 2017 k poklesu o 3,5 %, čo predstavovalo najnižšiu úroveň rozvoja národného hospodárstva Severnej Kórey za posledné dve desaťročia.

Juhokórejský korešpondent denníka The New York Times Choe Sang-Hun upozornil, že severokórejský prezident Kim Čong-un sa sústreďuje viac na ekonomiku než na rozhovory o jadrovom odzbrojení so Spojenými štátmi. Zatiaľ čo v uplynulom roku navštevoval vojenské zariadenia a strediská na testovanie rakiet a hostil konštruktérov zbraní, takmer všetkých jeho tridsať výjazdov od konca júna 2018 bolo cielených do tovární, poľnohospodárskych družstiev a na stavby. Médiá v Severnej Kórey uverejnili minulý týždeň fotografie Kima v košeli, keď sa potil počas návštevy farmy na chov rýb. Na inej fotografii bol záber z jeho inšpekcie výstavby  elektrárne v provincii North Hamgyong, kde kritizoval 17-ročné meškanie dokončenia stavby a úradníkov, ktorí majú kontrolovať projekt a stavenisko ani nenavštívili.

Z toho autor článku v americkom denníku usudzuje, že Kim Čong-un namiesto toho, aby sa „chválil“ vojenskou pripravenosťou svojej krajiny, ostro kritizuje zlé hospodárenie na miestach, ktoré navštevuje, pričom sa intenzívne zameriava na upevnenie ekonomiky. Kimove posolstvo je rovnako zamerané na Spojené štáty, ako aj na obyvateľov Severnej Kórey. Jeho záväzok priniesť ekonomickú prosperitu vlastnej krajine závisí totiž od toho, či presvedčí Washington, aby zmiernil škodiace medzinárodné sankcie. Počas víkendu Kim vyhlásil, že jeho ľud bol zatiahnutý do „boja na život a na smrť“ proti „lúpežným sankciám“, ktoré spôsobujú vážne problémy jeho ekonomike. Podľa profesora  Dongguk University v Soule Koh Yu-hwana vodca Kim Čong-un posúva vinu na podriadených, ktorých kritizuje ako lenivých úradníkov.  

Tým, že sa zameriava na ekonomiku a nie na zbrojné programy, Kim signalizuje ochotu vyjednávať o svojich jadrových zbraniach, ak Washington poskytne správne stimuly. Avšak pretrváva hlboký pesimizmus, že sa ich Kim nevzdá alebo Spojené štáty poskytnú ako odmenu mierovú zmluvu o skončení kórejskej vojny, ktorú požaduje Sever. Dohoda Kim Čong-una s Donaldom Trumpom zo Singapúru neobsahuje detaily a na oboch stranách vznikla frustrácia, pretože nedošlo k odstráneniu sankcií proti Severnej Kórey a nezačala sa rýchla denuklerizácia Severu, akú si želá Washington. USA zrušili spoločné vojenské cvičenia s Južnou Kóreou, ale odmietli zmierniť sankcie. Žiadali Pchjongjang, aby čo najskôr pristúpil k denuklerizácii – a to priznaním rozsahu celého svojho nukleárneho potenciálu.

Zablokovaniu medzi Severnou Kóreou a USA bráni úsilie Južnej Kórey rozšíriť ekonomické a ďalšie vzťahy so Severom. Juhokórejský prezident Mun Čen-in má naplánované v septembri stretnutie s Kimom v Pchjongjangu. Minulý týždeň prezentoval odvážnu víziu ekonomickej spolupráce so Severnou Kóreou, vrátane budovania spoločných ekonomických zón pozdĺž hraníc a prepojenia národných železníc, ak Sever začne s denuklerizáciou. V tejto súvislosti odborník na severokórejskú problematiku Rüdiger Frank z Viedenskej univerzity uviedol, že  „Severokórejčania sú teraz tak materialistickí, nenásytní a nespokojní, ako boli kedysi ich súdruhovia v Sovietskom zväze a vo východnom Nemecku – rovnako ako väčšina z nás na Západe. Severná Kórea začala hrať kapitalistickú hru a zašla oveľa ďalej, než kedykoľvek zašla väčšina európskych socialistických krajín.“