Severná Kórea je „brilantný vyjednávač“ – vytvorila priestor na potenciálnu dohodu, z ktorej majú obavy Čína i Japonsko

V súvislosti s nadchádzajúcimi rozhovormi medzi najvyšším predstaviteľom Severnej Kórey Kim Čong-unom a prezidentom Južnej Kórey Mun Če-inom – ktoré sa uskutočnia v piatok 28. apríla 2018 – a potenciálnym stretnutím Kim Čong-una a amerického prezidenta Donalda Trumpa v máji, resp. v júni tohto roku, Čína vidí nebezpečenstvo, že bude diplomaticky prekonaná Washingtonom. Mnohí čínski odborníci sa obávajú znovuzjednotenej Kórey s bezpečnostným aliančným vzťahom so Spojenými štátmi a americkými jednotkami, ktoré by zostali na Kórejskom polostrove. Počas víkendu z Pchjongjangu prišlo vyjadrenie, že Severná Kórea nebude namietať voči americkým vojakom, ktorí sa zdržiavajú v Južnej Kórei, čo sa považuje za neprijateľné pre Peking.

Internetový portál Geopolitical Futures prezentuje názory geopolitického analytika Georgea Friedmana, ktorý sa zaoberá stratégiou Severnej Kórey po zastavení jej jadrového programu. Severokórejčania dočasne zastavili testovanie jadrových zbraní a raketových systémov a tiež uviedli, že demontovali dôležitú základňu na vypúšťanie rakiet. Autor analýzy v tejto súvislosti poukazuje na to, že netestovali jadrovú zbraň viac ako sedem mesiacov a medzikontinentálnu balistickú strelu neskúšali už takmer päť mesiacov. Friedman pripomína význam ďalších testov, pretože potrebujú vedieť, aká by mala byť konfigurácia jadrových zbraní umiestnených na rakete a preveriť fungovanie navádzacieho systému rakety, čo sa môže realizovať iba vykonaním ďalších raketových testov.

George Friedman zdôrazňuje, že Severná Kórea je „brilantný vyjednávač“, ktorý využíva jadrové zbrane, aby pritiahla pozornosť a vystrašila svet. Javila sa ako „bláznivá“, teda nepredvídateľná a vyvolávala neprimerané reakcie. Taká bola jej stratégia, ale v skutočnosti Severná Kórea robila všetko, aby si kupovala čas na vybudovanie svojej sily a tak sa mohla dostať „mimo hry.“ Jej „šialená“ stratégia paralyzovala administratívu Clintona, Busha a Obamu, ktoré nedokázali zistiť, ako sa vysporiadať s tak ťažko čitateľnou a potenciálne výbušnou mocnosťou. Takto Severokórejčania získali krytie, ktoré im umožnilo takmer úplne dokončiť komplexný potenciál jadrových zbraní. V tejto chvíli Severná Kórea nemusí predstierať, že je nebezpečná.

Teraz má Severná Kórea konvenčný arzenál schopný zastrašiť Južnú Kóreu a dostatočnú skutočnú jadrovú kapacitu, ktorá spôsobí, že Japonsko a Južná Kórea ju budú brať veľmi vážne. Ani USA si nemôžu byť úplne isté svojou „imunitou.“ Severná Kórea už nemusí byť považovaná za tak slabú. Ale predovšetkým nemusí sa javiť taká bláznivá. Nepredvídateľnosť, ktorá charakterizovala Severnú Kóreu od roku 1992 až do súčasnosti, sa stala nevýhodou. Najväčšou hrozbou pre Severnú Kóreu je to, že USA je budú považovať za nepredvídateľnú a zaútočia proti nej – bez ohľadu na želanie Južnej Kórey – aby chránili Spojené štáty. V tomto momente ako nukleárna mocnosť v niektorých ohľadoch a so zreteľom na blízku hrozbu od Spojených štátov musí sa Severná Kórea začať správať úplne racionálne a zanechať „bláznovstvo.“

Rozhovormi s Južnou Kóreou plánovanými na 27. apríla a avizovaným rokovaním s americkým prezidentom Severná Kórea dosiahla, že jej režim prežije. Ak bude režim Pchjongjangu opatrný, nikto sa ho nebude pokúšať zvrhnúť. Z toho dôvodu rozhodnutie zastaviť vývoj jadrových zariadení a rakiet a demontovať zariadenia na vypúšťanie rakiet znižuje hrozbu vojny – hoci ju úplne neodstráni zo stola. Čo sa zastaví, môže byť obnovené, otvorene alebo skryte. Napriek tomu Severná Kórea vytvorila priestor na dohodu. Otázkou zostáva, či Severná Kórea chce viac ako len prežitie režimu. Jednou vecou by bolo stiahnutie USA z Južnej Kórey a nejaký slabý druh konfederácie s Juhom. Ale Južná Kórea by sotva „vložila všetky vajcia“ do kórejskej konfederácie, ani nechce čeliť Japonsku, ktoré by z takejto dohody bolo veľmi nešťastné. Pre Spojené štáty by stiahnutie sa z Kórejského polostrova bolo neprijateľným kompromisom, pretože by oslabovalo ich pozíciu voči Číne.