Ruský bankár varoval pred finančnými sankciami USA proti Rusku – Putinov hovorca upozornil, že nemôžu zostať bez primeranej reakcie !

Niektorí experti očakávajú, že tesne pred prezidentskými voľbami v Rusku – ktoré budú 18. marca 2018 – americké ministerstvo financií pôjde do Kongresu USA so správou, ktorá odštartuje rozšírenie sankcií proti ruskému bankovému sektoru a proti niektorým osobám, blízkym prezidentovi Vladimírovi Putinovi. Načasovanie tohto kroku má zreteľný aktuálny politický kontext, čo nepriamo naznačuje aj fakt, že ešte začiatkom decembra sa témou zostavovanie tzv. Putinovho sankčného zoznamu zaoberali poprední aktivisti ruskej opozície v hlavnom meste Litvy Vilnius na pravidelnej konferencii exilového fóra „Slobodné Rusko.“

Britský denník Financial Times oslovil v tejto súvislosti najvyššie postaveného ruského bankára, generálneho riaditeľa spoločnosti Sberbank Hermana Grefa, ktorý po roku 2000 pôsobil spolu s terajším predsedom Centra pre strategický výskum Alexejom Kudrinom v ruskej vláde a obaja patrili k jej liberálnemu krídlu. V kontexte s potenciálne novými sankciami USA proti Rusku Gref konštatoval, že by v porovnaní s nimi „studená vojna vyzerala ako detská hra“, keby sa začiatkom budúceho roku uskutočnili. V rozhovore pre denník Financial Times varoval, že by bolo iracionálne, keby americké sankcie voči ruským oligarchom a štátom vlastneným spoločnostiam sa dostali až k vylúčeniu štátnych bánk z platobného systému Swift. Túto myšlienku totiž opakovane spomínali politici, keď USA a Európska prijali prvé sankcie v súvislosti s krízou na Ukrajine v roku 2014.

Podľa obrazného vyjadrenia denníka Financial Times „ponechali si ju odloženú na polici ako nukleárne riešenie.“ Zhoršujúce sa vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou prinášajú však obavy, že vylúčenie Rusko zo systému Swift sa môže teraz „dostať do hry.“ Americké ministerstvo financií má začiatkom februára predložiť Kongresu správu o oligarchoch a „poloverejných subjektoch“ blízkych prezidentovi Vladimírovi Putinovi, čo sa pravdepodobne použije ako základ pre ďalšie kroky.  Podľa doteraz existujúcich sankcií ruské štátne banky nemôžu dlhovať na západných trhoch dlhšie ako 14 dní. Nový zákon prijatý Kongresom znemožňuje administratíve prezidenta Donalda Trumpa zrušiť existujúce sankcie a bankári sa obávajú, že by sankcie mohli byť sprísnené.

Financial Times pripomína, že Herman Gref od roku 2007 úspešne vedie Sberbank a patrí k stúpencom ekonomických reforiem v Rusku. Vkladá nádej do opätovného zvolenia Vladimíra Putina na post prezident, pretože s tým spája štrukturálne reformy a výraznejšie tempo hospodárskeho rastu Ruska, ktoré je v súčasnosti odkázané predovšetkým na vývoz ropy a zemného plynu. Je presvedčený o tom, že prezident Putin zvažuje návrhy bývalého ministra financií Alexeja Kudrina na masívne zníženie úlohy štátu v hospodárstve. Kudrinove projekty považuje za prepracované, a preto by bolo podľa neho nelogické ich nevyužiť. V tomto kontexte Gref ocenil  nový Putinov plán digitalizovať ekonomiku, čo značne zaujalo jeho rovesníkov. Práve v tom vidí prísľub, že ruská spoločnosť sa začne pohybovať smerom k pokroku.

Na Grefovo vyjadrenie o studenej vojne ako „detskej hre“ reagoval tlačový tajomník ruského prezidenta Dimtrij Peskov, ktorý povedal, že pri rečiach o protiruských sankciách netreba používať „hlučných fráz.“ Podľa neho by prípadné sprísnenie amerických sankcií proti Rusku mohlo byť „neudržateľným“ rizikom pre vzťahy medzi oboma krajinami. Peskov zdôraznil, že Rusko si v žiadnom prípade neželá situáciu, v ktorej by vzťahy so Spojenými štátmi boli vstavené veľkému, možno neúnosnému riziku a nebezpečenstvu. Pripomenul, že Vladimír Putin nikdy nezakrýval svoj negatívny vzťah voči sankciám proti Rusku. Podotkol, že Rusko na tému zrušeniu sankcií nebude diskutovať. Zdôraznil, že „Rusko sa v prvom rade v tejto otázke riadi princípom reciprocity – a keď sú na Rusko uložené rôzne obmedzenia, samozrejme, že nemôžu zostať bez primeranej reakcie.“