Rusko sa v konfrontácii so Západom spolieha na jediný argument: jadrovú alternatívu – Putinova vízia sa dramaticky líši od očakávaní ruskej elity a verejnosti

Posolstvo ruského prezidenta Vladimíra Putina o stave krajiny prednesené 21. februára vo Federálnom zhromaždení bolo v Rusku netrpezlivo očakávané. Napriek tomu to nevrhlo svetlo na otázku, ktorá je v popredí mysle ruskej elity i verejnosti: ako Putin zamýšľa vyhrať vojnu na Ukrajine. Putinov prejav bol odložený z minulého roka, čo vyvolalo špekulácie, že prezident nevedel, čo má povedať pri deficite víťazstiev na fronte. Je však pravdepodobnejšie, že bol príliš ponorený do svojej neúspešnej vojenskej kampane, aby si našiel čas. Nakoniec bol tento prejav zmesou toho, čo Putin považoval za potrebné povedať (geopolitická časť o „šialenom“ Západe) a toho, čo sa od neho vyžaduje podľa ústavy (aktualizácia o sociálno-ekonomickej situácii Ruska). Putin povedal, že všetky nadchádzajúce voľby – vrátane prezidentských volieb v marci 2024 – sa budú konať podľa plánu, čo by malo ukončiť špekulácie, že by mohli byť zrušené alebo odložené. Prezident opäť demonštroval absolútny nedostatok obáv z toho, že systém, ktorý vybudoval, môže byť aj napriek sankciám a vojne niečím iným ako silným a stabilným. Jednoznačne naďalej verí, že má širokú podporu medzi verejnosťou aj elitami.

Podľa názoru analytičky Tatiany Stanovej z Nadácie Carnegie – ktorá viedla v Moskve firmu zaoberajúcu sa politickou analýzou R. Politik a predtým šéfovala oddeleniu analýz Centra pre politické technológie – výsledkom bol trochu nevyvážený prejav. Putin pol hodiny rozprával o zámeroch Západu podrobiť si Rusko a potom ďalšiu hodinu hovoril o každodenných sociálno-ekonomických problémoch v tóne optimizmu, akoby sa nič konkrétne nedialo. Vzhľadom na všetky nahromadenia týkajúce sa „bláznivého“ Západu jasne chýbal náčrt opatrení, ktoré treba vnímať ako odpoveď na aktuálnu otázku. Pre Putina je čoraz ťažšie skombinovať vlastnú rétoriku burcovania a eskalácie voči Západu s jeho optimizmom v domácich záležitostiach a večným mlčaním o tom, čo príde ďalej.

V prvej časti prejavu Putin používal emotívnejšie a radikálnejšie výrazy ako zvyčajne – keď sa vyjadruje o deštruktívnej úlohe Západu – pričom sa javil čoraz viac presvedčivý v tom, že Západ má v úmysle uštedriť Rusku „strategickú porážku“ za každú cenu. Pred rokom očakával, že Západ bude v podpore Ukrajiny pasívnejší. Teraz sa vojna s Ukrajinou v Putinových očiach stáva len malou epizódou globálnej vojny Západu proti Rusku: vojny civilizácií zameranej viac-menej na fyzické zničenie „ruského sveta.“ Západ, vnímaný ako hrozba pre samotnú existenciu Ruska, prestal byť potenciálnym partnerom ruského prezidenta a zmenil sa na strategického agresora, ktorý má v pláne – povedané Putinovými slovami – „raz a navždy s nami skončiť.“ Putin to ešte nepovedal na rovinu, ale z jeho prejavu vyplýva, že Rusko a Západ sú nezlučiteľné, takže Rusko nemôže robiť nič iné, len bojovať o to, aby bolo posledné, kto obstojí v boji o prežitie.

Hlavným odkazom, ktorý chcel Putin vo svojom prejave odovzdať Západu, bolo, že „je nemožné poraziť Rusko na bojisku.“ V podstate varoval, že zámer poraziť Rusko spôsobí, že vojna bude dlhá a spôsobí rozsiahlu destabilizáciu celého sveta, no nikdy sa neskončí víťazstvom nad Ruskom. Keďže Putin stratil akúkoľvek nádej na vysporiadanie sa s „tradičným“ Západom, ktorý je teraz považovaný za vojenského protivníka, pokračuje v oslovovaní „správneho Západu:“ V Putinových očiach ide o pragmatické elity zamerané na národné záujmy a obyčajných ľudia, ktorí by chceli obnoviť normálny život a vzťahy s Ruskom. Apeloval aj na krajiny, ktoré neuvalili sankcie na Rusko, čím prezentovali Západ ako hrozbu pre ich suverenitu, stabilitu a ekonomickú prosperitu. Bol to jeho pokus rozdúchať protizápadné nálady v nezápadnom svete a nahlodať podporu tradičných elít v západných krajinách tým, že akákoľvek misia na spôsobenie „strategickej porážky“ Rusku si vyberie svoju daň od celého sveta.

Putin počkal až do konca svojho prejavu, aby uviedol najväčšiu novinku:  Rusko pozastaví svoju účasť na zmluve New START so Spojenými štátmi o obmedzení jadrových zbraní. Bolo to predvídateľné rozhodnutie, lebo Rusko už od augusta zakazovalo prístup americkým inšpektorom a zmarilo zasadnutie bilaterálnej poradnej komisie pre dodržiavanie zmluvy.  Putin predložil niečo ako ultimátum: buď Západ upustí od svojej protiruskej politiky, alebo bude svet čeliť plazivej a mnohorakej jadrovej eskalácii. Putin využil svoj prejav, aby povedal, že ministerstvo obrany a Rosatom, štátna korporácia pre jadrovú energiu, musia byť pripravené otestovať jadrové zbrane v reakcii na akékoľvek testy uskutočnené Spojenými štátmi. Rusko by tiež mohlo formálne odstúpiť od Nového START-u, čo by bolo vnímané ako radikálnejšie opatrenie. Je mimoriadne nepravdepodobné, že cieľom Moskvy je reálna revízia zmluvy New START, rovnako ako Putinova zámerná zmienka o Veľkej Británii a Francúzsku v súvislosti s nasmerovaním ich vlastných jadrových arzenálov proti Rusku nie je ničím iným, len výzvou, aby tieto krajiny vstúpili do dialógu s Moskvou. Pravdepodobnejšie ide o pokus demonštrovať, že Moskva je pripravená zrušiť všetky zmluvy a formáty dialógu, kým Západ neprehodnotí svoju politiku voči Rusku. Je to krok na ukončenie predchádzajúceho systému komunikácie so Západom s veľmi malým priestorom pre neoficiálne kanály. 

Tatiana Stanovaja usudzuje, že Putinov prejav o stave národa efektívne naznačuje, že v rastúcej konfrontácii so Západom sa Rusko bude spoliehať na jediný argument: jadrovú alternatívu. V tomto ohľade pozastavenie platnosti zmluvy New START vysiela aj varovanie nezápadným krajinám o dôsledkoch protiruskej politiky Západu pre celý svet. Moskva predkladá globálnemu spoločenstvu možnosť voľby medzi Ruskom alebo pádom do jadrovej katastrofy.  Pre Putina má pojem víťazstvo význam ďaleko za hranicami Ukrajiny: neznamenalo by nič menšie ako koniec protiruskej politiky Západu. Je pravda, že táto vízia sa dramaticky líši od očakávaní ruskej elity a verejnosti, ktorí by radšej mali vtáka v hrsti (Donbas) ako dvoch v lese (koniec protiruskej politiky Západu). Ruská analytička nevylučuje, že praktická realita konfliktu s Ukrajinou má čoraz menej spoločného s Putinovými „stratosférickými očakávaniami“ a tento rozpor by sa mohol stať faktorom, ktorý prinesie politické zmeny v samotnom Rusku