Rusko dosiahlo na Ukrajine obmedzený pokrok, ale prelom sa nekonal – výhoda Putinovej armády začína pomaly erodovať

Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum – známe pod anglickou skratkou SPIEF – poskytlo prezidentovi Vladimírovi Putinovi príležitosť, aby na tlačovej konferencii za účasti šéfov popredných svetových tlačových agentúr prezentoval svoj optimistický výklad vývoja vojenskej situácie na Ukrajine. Pripomenul, že „vytláčame nepriateľa z tých území, ktoré by sme mali dostať pod našu kontrolu. V tom zmysle nemáme potrebu mobilizovať.“ Podľa Putina Rusko zatiaľ nevidí dôvod používať jadrové zbrane alebo vykonávať jadrové testy, čo je v súlade s jeho doktrínou. Podotkol však, že doktrína je „živým nástrojom a môže sa meniť.“ Zahraniční analytici upozorňujú, že ruská  armáda počas niekoľkých mesiacov dosahovala na bojisku len obmedzené zisky proti ukrajinským jednotkám vyhladovaným po zbraniach a munícii. To je čoraz väčšia výzva pre prezidenta  Putina, keďže táto výhoda jeho armády začína erodovať. Kyjev začal teraz preberať od svojich amerických a európskych spojencov čerstvé zbrane v hodnote miliárd dolárov, takže okno pre ruský prielom sa zužuje, aj keď Rusko pokračuje v odpaľovaní rakiet a bezpilotných lietadiel na ukrajinské mestá, vrátane energetickej infraštruktúry.

Analytikom americkej agentúry Bloomberg sa zdá, že ruský pokus o otvorenie nového frontu na severovýchode Charkovského regiónu uviazol bez dosiahnutia Putinovho cieľa vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž ruskej hranice. Ukrajina tvrdí, že v bojoch okolo mesta Vovčansk spôsobuje ruským jednotkám „veľmi vysoké straty.“ Ruské sily od dobytia strategického východoukrajinského mesta Avdiivka vo februári postúpili len okrajovo za cenu obrovských strát za mesiace bojov. Už týždne sa snažia dobyť kľúčovú mestečko Časiv Jar vo východnej časti Doneckej oblasti. Ruská stratégia opotrebovania na vyčerpanie ukrajinských síl je „veľmi drahá a krvavá pre samotnú ruskú armádu,“ povedal Ruslan Puchov, šéf Centra pre analýzu stratégií a technológií so sídlom v Moskve. „Môže to viesť k nadmernému vyčerpaniu síl na ruskej strane, čo zase dáva Ukrajincom šancu na protiútok.“ Zatiaľ čo Rusko sústreďuje útoky na viacerých miestach pozdĺž frontovej línie, „máme šancu zmeniť situáciu v náš prospech,“ konštatoval na sociálnej sieti Telegram vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.

Prezident Putin trvá na tom, že jeho vojnové ciele sa nezmenili a že Rusko bude na Ukrajine bojovať tak dlho, ako to bude potrebné, bez ohľadu na narastajúce straty vo vojne, ktorá trvá už tretí rok a jej koniec je v nedohľadne. Ukrajina a jej spojenci čelia výzve udržať odpor vo vojne, ktorá sa do veľkej miery dostala do patovej situácie. Zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia  počas mesiacov meškania dodávok  amerických zbraní vyvolávali poplach v súvislosti s hrozbou ruského prielomu,  kyjevské jednotky väčšinou držali líniu napriek tomu, že ich invázna armáda Moskvy prevyšovala až v pomere 10:1. S tým, ako administratíva prezidenta Joea Bidena urýchlene posiela americké zbrane na Ukrajinu po tom, ako Kongres v apríli konečne schválil financovanie vo výške 61 miliárd $, sa rovnováha palebnej sily začína meniť.

„Ukrajina bola v hlbokej diere kvôli oneskoreniu“ pri posielaní amerických zbraní „a z tejto diery sa vyhrabáva,“ povedal novinárom na palube Air Force One poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan, keď leteli s prezidentom do Európy. „Videli sme, ako odolali ruskému útoku,“ a  situáciu, ktorá sa dynamicky vyvíja, „zmenili zbrane prichádzajúce na bojisko v rozsahu a množstve v posledných dňoch a týždňoch.“ Krajiny Európskej únie tiež zvyšujú pomoc a dodávky zbraní, aby podporili Kyjev, aj keď maďarská vláda naklonená Rusku naďalej blokuje širšiu vojenskú podporu v hodnote miliárd eur. Putin sa teraz musí vyrovnať aj so zmenou postoja spojencov Ukrajiny, keď sa USA a Nemecko pridali k štátom,  vrátane Veľkej Británie a povolili Kyjevu použiť svoje zbrane na útoky na ciele v pohraničných oblastiach Ruska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že pracuje na vyslaní koalície inštruktorov, ktorí budú na Ukrajine cvičiť tisíce vojakov – a to aj napriek hrozbám odvety zo strany Moskvy.

Lídri krajín skupiny G7 sa majú stretnúť v Taliansku, aby zvážili plány na poskytnutie pôžičiek Ukrajine s použitím neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív ruskej Centrálnej banky vo výške približne 280 miliárd $. „Vyhliadky Ruska na dosiahnutie víťazstva v tomto roku sa výrazne znížili v dôsledku“ obnovenia dodávok zbraní a pomoci, konštatoval Ben Barry, vedúci výskumu pre pozemné vojny v Medzinárodnom  inštitúte pre strategické štúdie v Londýne. „Rusko má síce najväčší počet vojakov, ale veľa ich prvotriednych obrnených vozidiel bolo zničených“ a potrvá roky, kým sa armáda obnoví na úroveň z roku 2022, povedal britský expert. Putinovo rozhodnutie vymenovať minulý mesiac ekonóma Andreja Belousova za ministra obrany namiesto jeho dlhoročného spojenca Sergeja Šojgu zdôraznilo potrebu Ruska vyžmýkať viac z napätých zdrojov prehrievajúcej sa ekonomiky, aj keď bezprecedentné medzinárodné sankcie nedokázali vyvolať kolaps.

Podiel výdavkov na obranu ako percento hrubého domáceho produktu sa približuje k úrovni, ktorú  naposledy dosiahol Sovietsky zväz na vrchole studenej vojny v 80. rokoch,  čo obmedzuje schopnosť Ruska naďalej  zvyšovať vojenskú výrobu. Hoci  Rusko od invázie vo februári 2022 masívne zvýšilo produkciu rakiet, delostrelectva, tankov a munície, „vybudovanie efektívnej ekonomiky pre ozbrojené sily je dnes nevyhnutné,“ zdôraznil Vladimír Putin 25. mája na stretnutí s predstaviteľmi obranného priemyslu Ako povedal prezident, musí „generovať výnosy z každého rubľa, ktorý doň investujeme.“ Je isté, že obe strany čelia obrovským výzvam, najmä pri nábore náhradníkov za padlých alebo zranených vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij podpísal nový mobilizačný zákon, ktorým sa znižuje veková hranica pre odvody, pretože ľudské zdroje zostávajú pre armádu problémom.

Kremeľ je odhodlaný nezopakovať Putinov príkaz zo septembra 2022 na povolanie 300 000 záložníkov – mobilizáciu, ktorá otriasla  podporou verejnosti a vyvolala odchod až milióna Rusov z krajiny. Namiesto toho sa spolieha na ponuku štedrých platov a bonusov pri podpise zmluvy, aby prilákala regrútov, keďže ministerstvo obrany chce tento rok naverbovať najmenej 250 000 ďalších vojakov. Podľa moskovského vojenského analytika Ruslana Puchova táto politika síce zabraňuje sociálnemu napätiu v Rusku v súvislosti s vojnou, ale je nepravdepodobné, že by armáda dokázala zhromaždiť dostatok vojakov na úspešnú ofenzívu na Ukrajine. Expert uviedol, že „na skutočný prielom by Kremeľ potreboval viac ľudí.“ Putin v decembri povedal, že Rusko má na Ukrajine rozmiestnených 617 000 vojakov. Na stretnutí so zahraničnými médiami v Petrohrade naznačoval, že mesačne je zabitých alebo zranených približne 10 000 ruských vojakov, keď tvrdil, že celkový počet je päťkrát nižší ako ukrajinské straty, ktoré vyčíslil na 50 000.

Ukrajina takéto odhady svojich obetí odmieta. Prezident Zelenskyj vo februári uviedol, že jeho armáda stratila od začiatku vojny 31 000 vojakov. USA v decembri stanovili počet zabitých a zranených ruských vojakov na 315 000, čo je takmer 90 % pôvodných inváznych síl. Britské ministerstvo obrany minulý týždeň zvýšilo svoj odhad celkových ruských strát na 500 000 a uviedlo, že straty v máji dosahovali 1 200 denne. Rusko nepretavilo svoje výhody na bojisku do väčších ziskov, pretože jeho velitelia „pri dosahovaní svojich cieľov plytvajú ľudskými silami a ukrajinské sily sú v obrane efektívne, keď sú zásobované ľuďmi a materiálom“ – uviedla  Dara Massicotová , vedúca analytička Nadácie Carnegie. „Ruská vojenská sila má stále zmysluplné hranice.“