Roztrieštená vnútropolitická scéna na Slovensku nedáva veľké nádeje, že o dva roky bude atmosféra optimistickejšia

Triezvo uvažujúci analytici pri hodnotení aktuálnej politickej situácie na Slovensku si kladú otázku, kam môže vyústiť vývoj pomerov o dva roky, keď krajina bude stáť na prahu parlamentných volieb a občania budú manipulovaní argumentmi opozičných i vládnych strán. Súčasná roztrieštená vnútropolitická scéna nedáva veľké nádeje, že spoločnosť sa vydá konštruktívnym smerom a vznikne atmosféra umožňujúca pozitívny prístup k riešeniu problémov, deformovane prezentovaných politikmi všetkých straníckych farieb.

Opozícia chrlí gejzíry obvinení proti súčasnej vláde Róberta Fica, ale jej niekedy až extrémne  negativistický štýl politiky nepôsobí na občanov tak presvedčivo, ako by to očakávala. V tomto osobitne vyniká „obyčajný človek“ Igor Matovič, nad ktorým aj protivládne naladení novinári opakovane lámu palicu a spochybňujú jeho autoritu licencovaného „bojovníka proti korupcii.“ Konkuruje mu predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík, považovaný za najhorúcejšieho kandidáta na post premiéra v prípade,  keby opozičné politické subjekty vo voľbách v roku 2020 získali v Národnej rade slovenskej republiky potrebnú väčšinu a dokázali sa dohodnúť na zložení vlády. Sulík ako euroskeptik a liberálny „chameleón“ určite sa nebude pozdávať skutočným liberálom alebo konzervatívnym demokratom, ktorí Európsku úniu napriek všetkým jej nedostatkom a omylom považujú za optimálny model európskeho spolužitia.

Z uvedeného vyplýva, že volič bude o dva roky premýšľať nad tým, komu dať hlas, ak už teraz nie si je istý stabilitou inej vlády – ako je súčasný kabinet Róberta Fica – ktorá by mala vzniknúť, keby opozičná väčšina ovládla slovenský parlament. Zatiaľ sa medzi opozičnými politikmi neprejavila žiadna výraznejšia osobnosť, ktorá by preukázala talent spájať a nie rozdeľovať,  ktorá by chápala politiku ako umenie kompromisu a ktorá by oslovovala širšie spektrum voličov, než sú tí, čo z diskusií na sociálnych sieťach robia krčmové hádky a vulgarizujú ich nad „štatistický priemer“ Slovenska. Zásadným nedostatkom opozičných predstaviteľov – nepatrí sa napísať vodcov či lídrov – pretože nie oni, ale premiér Fico udáva tón a smer politického diskurzu na Slovensku a témy, na ktorých sa potom „priživujú“.

Prípadné víťazstvo opozície v najbližších parlamentných voľbách na Slovensku nezávisí od schopností a programovej orientácie opozície, ale hlavne od potenciálnej neschopnosti premiéra Róberta Fica čeliť problémom, ktoré si sám „vyrába“ alebo zapríčiňuje. Doteraz Fico vždy dokázal riešiť problémové situácie tak, že jeho elektorát riešenia akceptoval. Patrí k silným stránkam predsedu strany Smer, že vie, kto sú jeho voliči a je zdatným komunikátorom. Do problémov sa dostáva najmä vtedy, keď podľahne svojmu cholerickému naturelu a hovorí a koná tak, ako keby svoj racionalizmus v uvažovaní nekontrolovane ignoroval. Možno je za tým aj únava z dlhodobej „opotrebovacej vojny“ s médiami a nedostatočná miera úprimnosti v jeho najbližšom straníckom okolí. Premiér Fico sa dokáže prejaviť ako dobrý taktik, ale strategické kalkulácie mu vždy nevychádzajú, čo sa prejavilo v jeho nevydarenej kandidatúre na prezidenta republiky.

O dva roky bude prebiehať na Slovensku neľútostný predvolebný zápas, na ktorý sa už teraz pripravujú scenáre a občania rozdelení názormi jednotlivých politických strán sami sebe začínajú klásť otázky, koho by mali voliť. Niektorým sa to zdá privčas, pretože žijú v očakávaní predvolebných škandálov a bulvárnych odhalení, na základe ktorých by sa rozhodli, komu dajú svoj hlas vo voľbách. Uvážlivejší – teda opatrnejší – nie sú ešte rozhodnutí a čakajú, čo sa bude diať v najbližšom období v najsilnejšej vládnej strane Smer, medzi konkurujúcimi si stranami koalície Smer a SNS a tiež v rámci opozičného tábora, kde napriek sebavedomiu predsedu SaS nie všetci podliehajú eufórii z výsledkov nedávnych župných volieb. Zatiaľ ani u potenciálnych voličov opozície neprevláda pocit istoty, že exekutíva, ktorá by mohla vystriedať súčasnú vládu, bola by pre Slovensko ideálnym riešením !