Robert Fico vykročil do budúcnosti v šľapajach Vladimíra Mečiara – neobsadený post predsedu parlamentu môže byť „časovanou náložou“
Od parlamentných volieb na Slovensku uplynie čoskoro rok, pričom kabinet Roberta Fica prevzal vládu 25. októbra 2023. Agentúry na prieskum verejnej mienky už v novembri minulého roku začali prezentovať úroveň volebných preferencií politických strán, ale doteraz sa neobjavili na verejnosti údaje, ktoré by naznačovali zmenený pomer síl medzi vládou a parlamentnou opozíciou. Odlišnosti medzi jednotlivými mesiacmi možno vnímať viac-menej ako štatistické chyby, takže pre serióznych analytikov sotva možno vyčítať z prieskumov, či v dohľadnej dobe dá sa očakávať podstatná zmena na slovenskej politickej scéne. Ak si porovnáme aktuálne výsledky volebných preferencií so stavom, aký ukazovali čísla prieskumov v júli 2020 – teda za rovnaké povolebné obdobie – tak víťaz parlamentných volieb vo februári 2020 – koaličná aliancia OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola ešte dominovala v rebríčku preferencií, ale v októbri 2020 už najviac preferencií získal v prieskumoch Hlas-SD a aliancia Igora Matoviča výrazne zaostávala za svojím volebným výsledkom.
Z porovnania dynamiky volebných preferencií v rokoch 2020/21 s povolebným obdobím 2023/24 vyplýva, že súčasná vládna koalícia má stabilnejšiu volebnú klientelu a opozícia vyčerpala svoj programový volebný potenciál. Spoločenský šok z májového atentátu na premiéra Fica už akosi „vyšumel“ z povedomia verejnosti a namiesto avizovaného „zmierenia“ alebo eskalácie spoločenského napätia sme svedkami toho, ako bývalý sociálny demokrat Robert Fico hodil za hlavu svoju povesť pragmatického politika a vykročil do budúcnosti v šľapajach Vladimíra Mečiara. Podpásovými údermi zaútočil na najsilnejšiu opozičnú politickú stranu Progresívne Slovensko a bez ohľadu na ohlasy v zahraničí metódami svojej politiky sa čoraz viac blíži režimu vlády maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého už mnohí v Európe vnímajú ako „čiernu ovcu“ euroatlantického spoločenstva.
Deficit racionálneho pragmatizmu premiéra Roberta Fica sa prejavil aj v jeho postoji v otázke obsadenia postu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho podpora ambíciám predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka získať druhú najvyššiu ústavnú funkciu v štáte – hoci ambiciózny Danko reprezentuje iba okrajovú politickú stranu s mizernými volebnými preferenciami – môže byť „časovanou náložou“ koalície. Fico týmto porušil koaličnú zmluvu a preukázal, že za dôveryhodnejšieho partnera považuje SNS – nie Hlas-SD. Získal síce poslušného koaličného partnera, ale tým dal vlastne najavo, že stará rana spôsobená odchodom Petra Pellegriniho zo strany Smer-SD sa ešte „nezacelila.“ Ak post predsedu parlamentu zostane až do konca funkčného obdobia riadne neobsadený, môže to vyvolať aj nevôľu niektorých voličov strany Hlas-SD, ktorí svoju nespokojnosť prejavia pri najbližších parlamentných voľbách.
Opoziční politici a im naklonené média tzv. hlavného prúdu nie vždy príliš šikovne čelia populistickej demagógii politikov vládnej koalície. Napríklad pod vplyvom Ficovej a Dankovej rétoriky nechali sa strhnúť k paušálnemu odmietaniu všetkých riešení, s ktorými prichádza vláda. Majú pravdu analytici, ktorí upozorňujú na to, že voliči vládnych strán citlivejšie vnímajú sociálne problémy než otázky súvisiace s demokraciou či právnym štátom. Preto Ľudovít Ódor v predvolebnej kampani k eurovoľbám zdôraznil, že v agende Progresívnej strany nemôžu chýbať ani tzv. chlebové témy. Doteraz však v tomto smere žiadna výrazná zmena v prezentácii aktuálnych cieľov Progresívneho Slovenska nenastala. Mentálne nastavenie politikov strany je zakotvené na platforme liberalizmu, pričom ignoruje každodenné existenčné problémy občanov – hlavne tých, ktorí žijú od výplaty k výplate !
V takomto rámci by vôbec nebolo realistické očakávať, že v spoločenskom vývoji na Slovensku môže dôjsť k radikálnemu obratu. Nemožno sa spoliehať ani na to, že Ficova vláda začala úradovať v období, keď bola situácia verejných financií v krajine najhoršia, a preto vládna koalícia pristúpi k nepopulárnemu „uťahovaniu opaskov.“ Minister financií Ladislav Kamenický sa bude snažiť prísť s úspornými opatreniami, ktoré by sa čo najmenej dotkli elektorátu vládnej koalície. Takto sa nevyhne nesystémovým opatreniam, ktoré určite môžu byť zárodkom ďalších sociálno-ekonomických problémov. V dlhšom časovom horizonte ekonomické problémy krajiny môžu prispieť k nestabilite Ficovej vlády. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že Slovensko sa nevyhne ani otrasom, spôsobenými problémami nemeckej ekonomiky, s ktorou je naše hospodárstvo spojené pupočnou šnúrou automobilového priemyslu.