Richard Sulík nemá primerané dispozície na funkciu premiéra – opozícia potrebuje rešpektovaného lídra
Pouličné protestné demonštrácie na Slovensku signalizujú, že v najbližších parlamentných voľbách môže dôjsť k zmenám v zložení parlamentu a následne aj k vzniku koaličnej vlády, v ktorej by sa kormidla exekutívy chopila súčasná opozícia. Už pred pol rokom sa však objavili pochybnosti, či je opozícia pripravená efektívne vládnuť a spravovať krajinu tak, ako si to aktuálny stav spoločnosti a pomery v Európskej únii vyžadujú. Po odchode Roberta Fica z postu predsedu vlády a zmenách na niektorých ministerských kreslách podobných pochybností pribudlo. Pritom sa žiada zdôrazniť, že nepochádzajú z vládneho tábora, ale od premýšľajúcich prívržencov opozície, ktorí – povedané slovami nedávneho poslanca Národnej rady Slovenskej rady Františka Šebeja – nepovažujú „nenávisť a zlosť za politickú agendu.“
Ani nie tak dávno bývalý vicepremiér a renomovaný minister financií Ivan Mikloš verejne prezentoval názor, že dnešná opozícia „nemá osobu, ktorá by bola dostatočne silná, rešpektovaná a schopná stať sa lídrom a reprezentovať alternatívu.“ Ešte pred ním sa kriticky vyjadril o potenciálnom premiérovi Richardovi Sulíkovi – ktorý opakovane deklaroval svoje ašpirácie na funkciu predsedu vlády – bývalý premiér Jozef Moravčík. Označil ho za „slovenský variant maďarského Orbána“ a upozornil, že v dôsledku jeho pôsobenia na tomto zodpovednom poste zhoršili by sa vzťahy s Nemeckom a Francúzskom a posilnili by sa trieštivé sily v rámci Európskej únie. Moravčík si zrejme zapamätal, ako Richard Sulík deň po parlamentných voľbách v marci 2016 – keď sa už cítil premiérom – v nemeckej televízii ARD hovoril o „dvojtvárnosti a pokrytectve“ Angely Merkelovej.
Na Sulíkove politické nedostatky poukázal aj bývalý minister Dzurindovej vlády a poslanec parlamentu Zsolt Simon, ktorý mu v septembri minulého roku v rozhovore pre denník „N“ vytkol protirečivosť jeho vyjadrení: „Raz chce byť v Európskej únii, potom nechce byť v jadre.“ Keďže ex-minister zapochyboval o zrelosti Sulíka byť lídrom opozície, predseda SaS to Simonovi vrátil: „Väčšiu hlúposť som dávno nečítal a Simon sa len zaradil medzi „zorientovaných“ slepcov, ktorí nekriticky verklíkujú: „S Európskou úniou na večné časy a nikdy inak.“ Z viacerých podobne formulovaných Sulíkových vyhlásení je jasné, že nedokáže dôstojne prezentovať kritiku a slušne oponovať tým, ktorí nezastávajú jeho názor. K jeho vážnym politickým defektom patrí deficit sociálnej empatie, čo nedávno demonštroval svojou neohrabanou kritikou zákona o zatvorení obchodov počas sviatkov.
U Sulíka nejde iba o poruchy vyplývajúce z jeho arogantného naturelu, ale aj niektoré morálne zlyhania. Médiá tzv. hlavného prúdu temer bez väčšej výčitky prešli to, že „pochoval“ vládu Ivety Radičovej a poza jej chrbát spriadal intrigy s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Kočnerovi donášal informácie z koaličnej politickej „kuchyne“ a svojim autokratickým správaním vo vlastnej strane SaS vypudil z nej viacerých inteligentných politikov, ktorí mohli byť pre ňu ďalej užitočným prínosom. Nie sú pre neho lichotivé ani priateľské vzťahy s niektorými ľuďmi – ako napr. bývalý Mečiarov minister vnútra Ľudovít Hudek – alebo podaktoré jeho názory, hodné politického analfabeta. Prejavil sa tak, keď v diskusii označil Mariana Kotlebu za ľavičiara a ako ľavičiara charakterizoval aj Adolfa Hitlera !
Voliči opozície citlivo vnímajú súčasnú vnútropolitickú situáciu a očakávajú, že opoziční politici ich budú spájať a nie rozdeľovať – ako sa to už niekoľkokrát stalo. V takomto kontexte treba chápať varovanie Ivana Mikloša, aby aktuálnu šancu „nepremárnili.“ Slová reformného politika z Dzurindovej éry si zaslúžia pozornosť a hlbšie zamyslenie nad tým, čo treba urobiť, aby zmanipulovaná verejná mienka neposkytla podporu bezzásadovým karieristickým politikom, ktorí nenávisť a zlosť povýšili na svoju programovú agendu. Nemožno nesúhlasiť s politickým filozofom Matejom Cíbikom, že „Slovensko nemá funkčnú opozíciu, ktorá by bola schopná vládnuť. Bez Smer-u sa to bude v budúcnosti robiť ťažko. A to je veľký problém.“