Putinova elita verí, že Rusko je v stave geopolitickej vojny – ani oligarchovia nie sú navždy nezraniteľní
Riaditeľka analytického oddelenia Centra politických technológií v Moskve Tatiana Stanovaja na internetovom portále moskovského strediska Nadácie Carnegie rozoberá vplyv západných sankcií na vzťahy medzi ruskými veľkopodnikateľmi a Kremľom. Podľa jej názoru najnovšie kolo sankcií Spojených štátov zasiahlo Rusko tvrdo. V budúcnosti bude ruský štát zdieľať nové riziká a minimalizovať sociálno-ekonomické dôsledky pre postihnuté regióny a priemyselné odvetvia. Povedie to k novej vlne prerozdeľovania majetku založenej na štátnych – nie ekonomických – záujmoch. Najnovšie americké sankcie sa javia ako jeden z najsilnejších úderov proti Rusku od roku 2014. Ovplyvnili nielen vládnych činiteľov, ale mali dopad aj na podnikateľskú elitu. Sankcie ovplyvnia rozpočtovú a daňovú politiku, rozdelenie majetku, vzťahy vlády a podnikateľskej komunity, makroekonomické ukazovatele a sociálny blahobyt verejnosti.
Zosilnené domácimi politickými trendmi môžu sankcie slúžiť ako impulz pre novú vlnu prerozdeľovania majetku na základe štátnych a nie ekonomických záujmov. Putinova elita verí, že krajina je v stave geopolitickej vojny, a preto režim bude nevyhnutne v pokušení prevziať kontrolu nad prostriedkami, ktoré považuje za rozdelené bez ohľadu na štátne priority. Nie všetkých oligarchov považuje štát za dôveryhodných. Niektorí si po roku 2000 vybrali odlišnú stratégiu prežitia: jednoducho sa neriadia pravidlami hry, ale vytvárajú koalície s blízkymi spolupracovníkmi Putina. Jedným z nich je napr. Alexej Mordašov, ktorý investoval do najväčšieho ruského mediálneho impéria National Media Group, od roku 2008 najvýznamnejšieho hráča na ruskom domácom spravodajskom trhu.
Najzaujímavejšou skupinou ruských vlastníkov sú oligarchovia ako Oleg Deripaska, Roman Abramovič a Ališer Usmanov. Po konflikte s USA pred mnohými rokmi Deripaska zaujal protiamerickú pozíciu, čo mu pomohlo priblížiť jeho politické a podnikateľské záujmy záujmom ruského prezidenta. Abramovič tiež pomohol Putinovi v prípade Jukos proti oligarchovi Michailovi Chodorkovskému; súhlasil s funkciou gubernátora Čukotky a financoval ruský futbal. Usmanov kontroluje dôležité komunikačné zdroje – najmä sociálnu sieť VKontakte – ktoré boli zhabané majiteľom neochotným k spolupráci. Uvedení podnikatelia sú politicky dôležití, čo však neznamená, že sú poistení proti najhorším prípadom, ako je konfiškácia majetku a uväznenie. Nevyhnutne to neznamená, že zostanú navždy nezraniteľní.
Ruská vláda v súčasnosti diskutuje o „domácich offshores“, daňových úľavách a pôžičkách. Uvedené stratégie nemožno však uplatňovať v plnom rozsahu. Alternatívou môže byť prerozdelenie majetku v prospech štátu alebo hospodárskeho subjektu, pôsobiaceho ako zástupca štátu. Za posledných 18 rokov sa objavila nová trieda oligarchov, blízkych prezidentovi, ktorí boli poverení spravovaním veľkého majetku. Tým sa dostali na osobitné pozície v ruskej vládnej elite. Títo oligarchovia majú obmedzenú moc; spravidla spravujú len štátne aktíva /napr. Igor Sečin v spoločnosti Rosnefť alebo šéf štátneho technologického koncernu Rostec Sergej Čemezov. Aj keď vlastnia ich aktíva, ich príjmy závisia v plnej miere od blízkeho vzťahu k štátu a k štátom vlastneným spoločnostiam.
Pre Putinových oligarchov sankcie sa môžu stať nie hrozbou, ale príležitosťou tesnejšie sa držať štátu. Ich kľúčovými aktívami nie sú spoločnosti, ktoré riadia, ale integrácia v systéme prideľovania výhod. Preto silnejší tlak zo Západu by mohol znamenať prehĺbenie ich integrácie do politických procesov. Pre vládu prioritou bude riešiť stav veľkých podnikov skôr ako blahobyt oligarchov. Zlyhanie týchto podnikov by mohlo spôsobiť vážne sociálno-ekonomické dôsledky na regionálnej alebo dokonca federálnej úrovni. Štát bude musieť zdieľať nové riziká a minimalizovať sociálno-ekonomické dôsledky pre postihnuté regióny a priemyselné odvetvia. Povedie to k ďalšiemu prerozdeleniu majetku: toxickí aktéri odovzdajú moc tým, ktorí majú viac nástrojov na riešenie súčasných problémov – a nemusia to byť nevyhnutne Putinovi priatelia. Štát sa zameria na zvrátenie makroekonomických rizík, ako sú nestabilita menového trhu, inflácia, pokles osobných príjmov a iné systémové výzvy, súvisiace so sankciami. V tejto súvislosti hlavná dilema štátu bude spočívať v tom, či je potrebná liberalizácia ekonomiky, aby súkromné ekonomické subjekty získali viac slobody alebo aby mal štát pod kontrolou všetko ?