Prvá nová ruská vesmírna raketa od rozpadu Sovietskeho zväzu – Rusko zostáva výrazne závislé od zahraničných technológií

Svetové agentúry s rozličnými komentármi uverejnili správu, že Rusko úspešne otestovalo ťažkotonážnu raketu Angara-A5 – svoju prvú vesmírnu raketu vyvinutú za obdobie po rozpade Sovietskeho zväzu. Hoci  Kremeľ štart rakety propaguje ako úspech, udalosť postihlo niekoľko neúspechov. Štart na kozmodróme Vostočnyj bol pôvodne plánovaný na december 2023, ale museli ho odložiť. Bol preložený na 9. apríla, ale na poslednú chvíľu bol zrušený. Oficiálne uviedli, že došlo k poruche tlakového systému centrálnej blokovej okysličovacej nádrže rakety. Ďalší deň bol štart kvôli technickým problémom opäť odložený, kým raketa 11. apríla konečne odštartovala. Tento prípad poukazuje na problémy Moskvy  tvárou v tvár západným sankciám, najmä v technologicky náročných sektoroch, ako je aj vesmírny priemysel.

Ruská analytička Jekaterina Zolotova – ktorá pôsobí v americkom think-tanku Geopolitical Futures – v tejto súvislosti uvádza, že  pre Moskvu je vesmírny priemysel kritický nielen pre udržanie štatútu Ruska ako vesmírnej veľmoci, ale aj na zabezpečenie pokračujúceho pokroku jeho obranného a technologického sektora. Vesmírne technológie sú kľúčom k zaručeniu bezpečnosti komunikácií, internetu a globálnych navigačných systémov, ktoré slúžia civilným aj vojenským účelom. Od sovietskej éry sa Západ opakovane pokúšal brániť ruskému pokroku v týchto technológiách. Napríklad obmedzenia boli zavedené v 90. rokoch, keď sa ruské rakety dostali na komerčné trhy – a po roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym. Potom 24. februára 2022, v prvý deň rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, USA obmedzili predaj určitých vyspelých technológií Rusku, čo viedlo k nedostatku dodávok náročných komponentov, zrušeniu štartov rakiet a pozastaveniu vedeckých programov.

Odkedy sankcie nadobudli účinnosť, vesmírny priemysel sa stal ústredným bodom ruského technologického rozvoja a úsilia o nahradenie dovozu, a to nielen vo vesmíre, ale aj v súvisiacich odvetviach, od ťažby cez výrobu až po dopravu. Kremeľ verí, že úspešné štarty rakiet môžu ukázať, že napriek sankciám môže Rusko vyvíjať nové technológie a udržiavať vlastný vesmírny program a zároveň pokračovať v zásobovaní svojej vojenskej kampane na Ukrajine a stimulovať svoju ekonomiku. Nemá veľa možností, ako vyvinúť pokročilejšie technológie, ktoré môžu pomôcť jeho vojnovému úsiliu a zabezpečiť dostupnosť internetu pre všetky regióny krajiny. Raketa Proton-M zo sovietskej éry – ktorú by mala nahradiť Angara-A5 – bude v prevádzke len do roku 2025. Raketa Angara-A5 má oproti svojmu predchodcovi niekoľko kľúčových výhod, vrátane toho, že funguje na báze petroleja a nepoužíva toxické zložky paliva. Vyrába sa tiež len s ruskými komponentmi a môže byť vypustená z ruských kozmodrómov – na rozdiel od rakety Proton-M, ktorá štartuje z kozmodrómu Bajkonur, ruského kozmodrómu v Kazachstane. Rusko sa nechce spoliehať na cudziu krajinu pri vykonávaní svojich vesmírnych operácií, najmä ak vezmeme do úvahy, že Kazachstan nedávno zdôraznil svoju neutralitu v obave, že by ho mohli zasiahnuť sekundárne sankcie, ak by to Západ považoval za napomáhanie ruskému vojnovému úsiliu.

Najnovší testovací štart bol prvým pre túto konkrétnu raketu na kozmodróme Vostočnyj v ruskom regióne Ďalekého východu. Predchádzajúce štarty sa uskutočnili v rokoch 2014, 2020 a 2021 na kozmodróme Pleseck v  Archangeľskej oblasti asi 800 km severne od Moskvy. Do Vostočného boli štarty presunuté z finančných a bezpečnostných dôvodov. Vostočnyj tiež podľa Kremľa umožní krajine vykonávať častejšie štarty podľa vlastných podmienok bez toho, aby sa musela spoliehať na cudzie zariadenie. Rusko dúfa, že okrem rakety Angara-A5 bude do roku 2026 vyrábať kompletné domáce komunikačné satelity, keď zahraničné spoločnosti prestanú poskytovať svoje satelitné služby. Moskovský vesmírny priemysel  postihli mnohé prekážky v dôsledku neustáleho spoliehania sa na zahraničné technológie a komponenty, a to aj napriek pokusom o zvýšenie domácej výroby a inovácií.

Spoločnosť, ktorá vyrába motory pre rodinu rakiet Angara, uviedla, že na splnenie objednávky musí nájsť ruské náhrady alebo aspoň analógy zo spriatelených krajín častí potrebných na kompletizáciu motorov. Rusko je tiež stále závislé od dovážaných mikroelektronických komponentov, čo ovplyvnilo najmä vesmírny program. Aj vývoj ruského navigačného systému Glonass sa zastavil v dôsledku spoliehania sa na súčiastky zahraničnej výroby. (Satelit systému využíva 6000 druhov dovezených elektronických komponentov.) V roku 2023 vzrástol ruský dovoz komunikačných základňových staníc a ich komponentov o 15%. Tieto diely vyrábajú najmä zahraničné technologické firmy Huawei, Ericsson a Nokia a dodávajú sa s najväčšou pravdepodobnosťou skôr prostredníctvom ruského programu paralelného dovozu než prostredníctvom priamych zmlúv – teda pravdepodobne ich nakupujú v maloobchode a za vyššie ceny ako v minulosti.

Je zrejmé, že v moskovskom systéme nahrádzania dovozu existuje veľa medzier v dôsledku nedostatku personálu, vybavenia a moderných technológií. V energetickom sektore zostáva Rusko takmer úplne závislé od zahraničných zdrojov katalyzátorov, používaných pri výrobe rôznych palív, vrátane petroleja používaného raketami Angara. Úplné prerušenie dodávok zo zahraničia by malo dominový efekt, čo by mohlo viesť k zastaveniu výroby v sektoroch od automobilového až po potravinársky priemysel. V roku 2024 má Rusko podľa akčného plánu Moskvy na nahradenie dovozu v ropnom a plynárenskom priemysle za cieľ zvýšiť sebestačnosť v kategórii geologického prieskumu, geofyzikálnych zariadení a seizmických zariadení len na 40%; kovoobrábacích strojov na 33%; čerpadiel na 55%; zariadení a materiálov na vŕtanie, cementovanie studní a generálne opravy studní na 45%; a reaktorov a koksovacích komôr na 55%. Sankcie spôsobili aj oneskorenia pri opravách ropných rafinérií, čo prinútilo štvrtú najväčšiu rafinériu v krajine znížiť produkciu benzínu o 40%. Kvôli týmto nedostatkom sa teraz výrobné zariadenia obávajú aj útokov ukrajinských dronov, ktoré sú od začiatku tohto roka čoraz častejšie. Tieto útoky sa zamerali na ropné rafinérie, ktoré už znížili produkciu asi o 10%, takže závody sa zamerali na domáci trh.

Ruský vesmírny priemysel prekonáva ďalšie dlhodobé problémy, akými sú korupcia a únik mozgov. Nedostatok inžinierskych a vedeckých znalostí vytvára riziká pre kvalitu služieb a spoľahlivosť satelitnej flotily. Navyše, vývoj drahých vyspelých technológií si vyžaduje značné finančné prostriedky, ktoré by mohli prilákať korupciu. V roku 2019 ruský generálny prokurátor uviedol, že štátnym firmám Roscosmos a Rostec bolo ukradnutých viac ako 1,6 miliardy rubľov (17 miliónov $) na modernizáciu výrobnej základne a zbrojného priemyslu v krajine. Zdá sa, že Moskva si teraz uvedomuje, že jej prechod k substitúcii dovozu bude pomalý, komplikovaný štrukturálnymi problémami a zložitosťami vyplývajúcimi zo sankcií a geopolitických rozvratov. Čas sa však kráti, najmä pokiaľ ide o také kritické odvetvia, ako je vesmír. Nedostatok finančných prostriedkov a narastajúce ťažkosti pri implementácii schémy paralelného dovozu prispievajú k prekážkam a keďže sa blížia termíny, Kremeľ sa bude snažiť o ďalšie externé financovanie a spoluprácu so svojimi zostávajúcimi medzinárodnými partnermi. Medzitým sa bude chváliť svojimi niekoľkými úspechmi – vrátane testovacieho štartu rakety Angara-A5 – aby odvrátil pozornosť od svojich neúspechov.