Problémom Slovenska sú politici zaťažení bremenom morálnych zlyhaní – oportunizmus Pellegriniho určil limity rastu jeho elektorátu

Pred rokom – keď svet stál na prahu druhej vlny pandémie Covid-19 – americký filozof a ekonóm Francis Fukuyama uverejnil v časopise Foreign Affairs esej, v ktorej uviedol, že úspešnosť boja proti pandémii závisí od troch hlavných faktorov: kompetentného štátneho aparátu, dôveryhodnej vlády a efektívnych vodcov. Už vtedy si triezvo premýšľajúci ľudia na Slovensku uvedomovali, že naša krajina s nespoľahlivo fungujúcimi štátnymi inštitúciami, značne polarizovanou spoločnosťou a intelektuálne podvyživenými politikmi to nebude mať v podmienkach koronavírusovej krízy ľahké. V tom čase na čele vlády v Bratislave stál mentálne i psychicky narušený človek, ministerstvo zdravotníctva viedol manažérsky nekompetentný detský kardiológ a vo vláde im pokútne asistovali karieristickí politici bez primeranej skúsenosti so správou štátu. V priebehu druhej vlny pandémie sa občania presvedčili, že v parlamentných voľbách 29. februára 2020 vyjadrili dôveru politickým stranám, ktoré vôbec nedisponujú rozhľadenými osobnosťami, aké si vyžaduje aktuálna zložitá situácia.

„Praktická realita zvládania pandémie“ – zdôraznil v citovanej eseji Francis Fukuyama – „uprednostňuje profesionalitu a odbornosť; demagógia a nekompetentnosť sa rýchlo odhalia.“ Podobne,  ako v niektorých iných štátoch, pandémia aj na Slovensku vrhla jasné svetlo na nedokonalé inštitúcie a odhalila ich defektné a slabé stránky. Slovensko pandémiu ešte neprekonalo, takže stále je naliehavé usilovať sa o veľký sociálny konsenzus a rovnako je aktuálna nevyhnutná potreba osvedčených kompetentných lídrov, ktorí by v občanoch vzbudzovali dôveru. Splniť uvádzané podmienky nie je jednoduché, i keď niektoré krajiny ako napríklad Južná Kórea alebo Nemecko to dokázali. Avšak na Slovensku nie je v tomto smere dôvod k optimizmu, pretože vládni i opoziční politici nedisponujú potenciálom racionálneho verejného diskurzu a spoločenskú krízu využívajú na prehlbovanie politickej konfrontácie.

Politici zaťažení bremenom morálnych zlyhaní v nedávnej i dávnejšej minulosti vôbec nedokážu nazbierať v sebe odvahu, aby prezentovali svojim voličom niektoré – niekedy aj nepopulárne opatrenia. Svoje rozhodnutia prijímajú na základe ohlasov na sociálnych sieťach a za kritérium ich objektívnej správnosti považujú percentá v prieskumoch volebných preferencií. Nedávna ignorancia mocenských orgánov štátu voči porušovaniu zákona pri protestných demonštráciách v Bratislave ukázala slabosť vlády,  pokúšajúcej sa zachrániť svoju budúcnosť nedomyslenými sociálnymi trikmi, ktorými si chce koaličná vláda kúpiť voličov na úkor budúcich problémov štátneho rozpočtu. Krehkosť vládnej koalície jej bráni v tom, aby prijala energické riešenia, ak chce predísť narastajúcej hrozbe tretej vlny pandémie so všetkými jej negatívnymi dôsledkami pre Slovensko.

Ešte pred rokom sa zdalo, že principiálnym oponentom vlády bude politická strana „odštiepencov“ od strany Smer-SD. Vývoj však ukazuje, že nedisponuje ani potrebným intelektuálnym potenciálom, ani programovými inováciami alebo nápadmi a argumentmi, ktoré by účinne vyvažovali populizmus Matovičovho, resp. Hegerovho kabinetu. Zatiaľ Pellegriniho strana Hlas-SD neúspešne bojuje o voličov Roberta Fica – ktorým prispôsobuje aj svoj oportunistický postoj k vakcinácii – a pomaličky stráca sympatie sklamaných voličov koalície. Doterajší vzostup Petra Pellegriniho spočíval v tom, že sa postavil proti Robertovi Ficovi a svojou pokojnou rétorikou smerujúcou k spoločenskému konsenzu neutralizoval primitívny populizmus Igora Matoviča. Ale práve jeho oportunistický prístup k pálčivým témam súčasnosti určil limity rastu jeho potenciálneho elektorátu.

Doterajšie skúsenosti boja s pandémiou na Slovensku naznačujú, že koaličná vláda viac energie ako účinným opatreniam proti koronavírusu Covid-19 venuje vnútorným konfliktom a snahám o politické prežitie. Azda sa ešte spolieha na to, že by ju mohli zachrániť orgány činné v trestnom konaní, ktoré sa venujú kauzám korupcie, klientelizmu a zneužívania moci v období vlád strany Smer-SD. Hoci iným podobným prípadom – ako napríklad kauza Gorila – nevenujú pozornosť, časť elektorátu tento fakt neignoruje, čo do určitej miery znižuje vplyv prebiehajúceho vyšetrovania na nespokojných voličov opozície. V takomto kontexte demagógia a  nekompetentnosť niektorých  politikov vládnej koalície, ako aj procesné „prešľapy“ orgánov činných v trestnom konaní znižujú očakávaný politický efekt policajného vyšetrovania a trestného stíhania nominantov predchádzajúcich vlád.