Prípad Lukáša Kyselicu by nemal „zapadnúť prachom“ – premiér Igor Matovič by ho mal nechať preveriť na „detektore lži“

Nepríjemnú kauzu bývalého štátneho tajomníka ministerstva vnútra Lukáša Kyselicu by premiér Igor Matovič najradšej „zamietol pod koberec,“ aby nespochybňovala ešte viac bezúhonnosť jeho vládnej koalície, naštrbenú plagiátorskými škandálmi troch ústavných činiteľov – a „sfúkol“ tiež trápnu „bublinu“ okolo tzv. odpočúvania Govnetu, ktorú predseda vlády i jeho vicepremiérka fanfarónsky označili za slovenský „Watergate.“ Ale ani predstavitelia mimoparlamentných politických strán nenechávajú „Kyselicov prípad“ zapadnúť prachom zabudnutia a pripomínajú verejnosti, že vôbec nejde o malichernú „banalitu.“ Predsedníčka strany Progresívne Slovensko Irena Biháriová spolu s jej straníckym kolegom Braňom Vančom podali podnet Výboru Národnej rady SR na kontrolu Vojenského spravodajstva, aby dôkladne prešetril okolnosti a konanie Kyselicu, ktorý „v rovnakom čase pôsobil ako aktér politickej súťaže a kandidát za stranu OĽaNO a súbežne s tým aj ako tajný agent vo Vojenskom spravodajstve.“ Predseda ďalšej mimoparlamentnej strany Dobrá voľba Tomáš Drucker tiež „priložil polienko“ k afére v súčasnosti už poslanca Lukáša Kyselicu; požiadal Generálnu prokuratúru SR, aby preverila, či v tomto prípade nedošlo „k viacerým trestným činom, a to zneužívania právomoci verejného činiteľa, neprekazenie trestného činu alebo ohrozeniu utajovanej skutočnosti.“

Počínaniu opozičných kritikov Kyselicu dávajú za pravdu verejné vystúpenia podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky – a Kyselicovho kolegu z OĽaNO –  Gábora Grendela, ktorý vyjadril stanovisko, že príslušný parlamentný výbor by mal prešetriť, či bývalý štátny tajomník porušil zákon alebo nie. Grendelovo vyjadrenie nie je iba povrchným rozprávaním „do vetra“, pretože má za sebou skúsenosti získané na poste predsedu Výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti SIS, takže nehovorí ako laik neznalý problematiky činnosti spravodajských služieb. Dokonca aj niektorí novinári naklonení Matovičovej vláde pripúšťajú, že Kyselica „sedel na dvoch stoličkách,“ keď bral plat od Vojenského spravodajstva a súčasne vystupoval na predvolebných tribúnach strany OĽaNO. Ani títo novinári nevylučujú, že ak by „niečo dôležité zamlčal alebo by vyplávali na povrch dôkazy, ktoré ho usvedčujú,“ mal by sa vzdať poslaneckého mandátu.

Ak sa pozrieme na Kyselicov prípad očami expertov zo spravodajských služieb, tak už teraz – bez poznania utajovaných skutočností, ktoré sa týkajú jeho pôsobenia vo Vojenskom spravodajstve – môžeme si všimnúť niektoré viac než podozrivé okolnosti. Ešte ako šéf policajného vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila koncom júla minulého roku informoval verejnosť, že si podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR. Dôvody svojho rozhodnutia  medializoval  vysvetlením, že pre nezhody s vedením a špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom sa rozhodol z polície odísť. Až v decembri 2019 sa otvorene vyjadril, že „mafia sa infiltrovala do polície, prokuratúry aj na súdy.“ Vtedy bolo už známe, že bude kandidovať do parlamentu za politický subjekt OĽaNO, s ktorého predsedom Igorom Matovičom sa – podľa jeho slov – „pozná dlho a majú kamarátsky vzťah.“

V Kyselicovom oficiálnom životopise na stránke Ministerstva vnútra SR sa nespomína, že od 1. októbra 2019 nastúpil do služobného pomeru na Vojenskom spravodajstve a služobný pomer údajne skončil 19. marca 2020, keďže v nasledujúci deň skladal sľub poslanca Národnej rady SR. Treba podotknúť, že zo zavedenej praxe spravodajských služieb je známe, že do služby sa neprijímajú ľudia na základe ich osobnej iniciatívy, ale spravodajská služba si budúcich príslušníkov sama vyberá. Z toho vyplýva, že Vojenské spravodajstvo prejavilo o Kyselicu záujem a muselo tak urobiť skôr, než požiadal o ukončenie svojho služobného pomeru v polícii, pretože prijímací proces v spravodajskej službe je spojený s režimom viacerých preverovacích úkonov a procedúr. Niekto z Vojenského spravodajstva si teda Lukáša Kyselicu „vytipoval“, potom prešiel previerkou a samozrejme, že bez súhlasu riaditeľa VS generála Jána Balciara by si nikto vo Vojenskom spravodajstve nedovolil „verbovať“ šéfa policajného vyšetrovacieho tímu Gorila.

So zreteľom na celkovú časovú náročnosť prijímacej procedúry, proces sa musel začať ešte v období, keď Lukáš Kyselica bol príslušníkom polície. Jeho mediálne vysvetlenie, prečo odchádza z polície, mohla byť iba tzv. legenda, aby vedel ukončenie služobného pomeru účelovo vysvetľovať niektorým osobám v prostredí, kde pôsobil. Ďalej možno nad spravodajskou aktivitou Kyselicu ako spravodajského dôstojníka vojenskej tajnej služby iba špekulovať. Napríklad, že návrh na pôsobenie vo Vojenskom spravodajstve konzultoval s Igorom Matovičom, aby takto OĽaNO získavalo informácie o aktivitách, ktoré by mohli byť zamerané proti tomuto opozičnému politickému subjektu. Nie je však vylúčený ani variant, že Kyselica si sám zvolil úlohu dvojitého agenta – tzv. dubléra – a preto prichádzajú do úvahy aj novinárske špekulácie, že „sedel na dvoch stoličkách.“ Kauza bývalého dôstojníka Vojenského spravodajstva Lukáša Kyselicu môže mať viaceré konotácie, a preto by bolo azda najlepšie, keby ho premiér Igor Matovič posadil na polygraf – laicky povedané „detektor lži“ – čo je Matovičov obľúbený prostriedok na preverovanie ľudí, s ktorými chce politicky spolupracovať.