Prezidentovi Andrejovi Kiskovi by sa zišlo, keby absolvoval školenie zo základov geopolitiky v Berlíne

V utorok 5. decembra 2017 vystúpil na Berlínskom zahraničnopolitickom fóre nadácie Körberstiftung nemecký spolkový minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel. Domáce i zahraničné médiá si všimli, že šéf nemeckej diplomacie vyzval na väčšiu nezávislosť a sebavedomie voči Washingtonu, i keď uznal, že Spojené štáty by mali zostať najdôležitejším globálnym partnerom Berlína – ale s poznámkou, že toto partnerstvo nebude stačiť na ochranu strategických záujmov Nemecka.

Denník Sueddeutsche Zeitung upozornil na Gabrielovo vyjadrenie, že Nemecko musí v budúcnosti zastupovať vlastné záujmy. Podľa jeho názoru Spojené štáty môžu vnímať Nemecko inak ako predtým, „ale to tiež znamená, že sme vnímaní ako konkurenti. Musíme vyznačiť naše vlastné pozície a v prípade potreby prekročiť červené línie – medzi partnermi, ale na základe vlastných záujmov.“ Ako príklad uviedol protiruské sankcie, ktoré Kongres Spojených štátov prijal v lete a ktoré by v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na dodávky energie do Nemecka, pretože ovplyvňujú výstavbu ruských plynovodov. Na druhej strane Gabriel varoval, že zrušenie jadrovej dohody s Iránom by zvýšilo nebezpečenstvo vojny a mohlo by ovplyvniť národnú bezpečnosť. V oboch prípadoch si Nemecko nemôže dovoliť čakať na rozhodnutia z Washingtonu alebo nereagovať. Berlín musí chladnokrvnejšie analyzovať, kde sa záujmy Nemecka a USA dostávajú „do kríža.“

Sigmar Gabriel kritizoval americké uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, pretože môže mať ďalekosiahle dôsledky. Pripomenul, že „všetko, čo zhoršuje krízu,  v týchto časoch je kontraproduktívne.“ Ruská agentúra RIA Novosti citovala nemeckého ministra zahraničných vecí, že „Rusko zostáva susedom Európy a veľmi vplyvným susedom, ako ukazuje príklad Sýrie. Bezpečnosť a stabilita v dlhodobom horizonte je možná len s Ruskom, nie proti nemu.“ Ruský denník „Vzgljad“ v súvislosti s vystúpením Gabriela na Berlínskom zahraničnopolitickom fóre Körberstiftung pripomenul jeho vyjadrenie ešte zo začiatku novembra, že úplné oslabenie vzťahov medzi USA a Ruskom je najväčšou hrozbou pre svetový mier. V septembri Gabriel uviedol, že Rusko, Čína a USA by mali sedieť za rokovacím stolom so Severnou Kóreou, aby ukázali Kim Čong-unovi, že existujú „iné záruky bezpečnosti než existencia atómovej bomby.“

Minister Gabriel konštatoval, že „Európska únia, Európa nie je reálnym faktorom vo svete“, ale nenachádza sa na okraji medzinárodnej politiky. Za hnacie sily v Európe považuje Nemecko a Francúzsko. Nastolil otázku, do akej miery by mala byť EÚ v najbližších rokoch reformovaná, ale formuloval ju zdržanlivejším tónom ako predseda SPD Martin Schultz. V súvislosti s tým, že francúzsky prezident Emmanuel Macron obhajuje „európskeho“ ministra financií, parlament eurozóny a vlastný rozpočet pre túto menovú zónu, Gabriel uviedol, že „vo finančných záležitostiach by som chcel vidieť, že Francúzi sa stanú trochu viac nemeckými.“ Nemecko však musí byť v bezpečnostných otázkach „francúzske.“ Európa sa môže posunúť iba dopredu, ak sa Nemecko a Francúzsko dohodnú na „spoločných orientačných bodoch.

V kontexte s názormi nemeckého ministra zahraničných vecí sa vystúpenie prezidenta Andreja Kisku 15. novembra 2017 v Európskom parlamente do určitej miery javí ako nenáležité. Keby bol volil zdržanlivejší slovník na adresu Ruska kvôli jeho agresívnej propagande, nebol by sa spreneveril svojim názorom, ale zachoval by si otvorené dvere do krajiny, o ktorej s toľkým rešpektom sa vyjadrujú nemeckí politici, predstavitelia krajiny, ktorá je jedným zo strategických partnerov Slovenskej republiky. Možno by potreboval školenie zo základov geopolitiky v Berlíne, kde dokážu adresovať do Kremľa kritické posolstvá, ale o Rusku hovoria s rešpektom a jeho predstaviteľov vnímajú ako reprezentantov veľmoci, s ktorou treba vždy komunikovať so zreteľom na budúcnosť.