Prezidentka Čaputová prevyšuje úroveň politickej inteligencie Kisku – prvá skúška ju čaká pri zostavovaní vlády „leopardia koža“

Víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách nie je až takým prekvapením, aké sa javilo v prognózach pred prvým kolom volieb, keď prieskumné agentúry avizovali čísla jej volebných preferencií nad úrovňou 50 %. Už vtedy stačilo spočítať výsledky februárového prieskumu agentúry AKO, ktorá vykazovala preferencie opozičných subjektov – bez Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko – číslom 52,6 %. Ak do toho zakalkulujeme fakt prehlbujúcej sa nespokojnosti s defektnými javmi vládnutia koalície pod vedením strany Smer-SD, potom za Čaputovej úspechom netreba hľadať konšpiratívne elementy a subjekty zo zahraničia, ale predovšetkým nespokojnosť občanov so všadeprítomnou korupciou, klientelizmom vládnucich elít, partokraciou fungujúcou už od čias Vladimíra Mečiara – exekutívu Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej nevynímajúc – a s protekcionizmom všetkých straníckych farieb. V prospech Zuzany Čaputovej pôsobili nielen manipulujúce médiá tzv. hlavného prúdu naklonené opozícii, ale aj politicky neuvážený postup predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý svoj osobný záujem nadradil nad potreby spoločnosti.

Voliči Zuzany Čaputovej jej odovzdali svoj hlas, pretože ju považujú za symbol hľadania zmeny súčasného stavu spoločnosti, aj keď ju podporujú politické subjekty, poplatné stereotypom opozičnej politiky, poznačenej nedostatočnou invenciou, deformovanou optikou tzv. mestského človeka a pokrivenej predsudkami dobou prekonaných doktrín neoliberalizmu z obdobia deväťdesiatych rokov minulého storočia. Neprekáža im jej skromná politická skúsenosť – keďže do politiky vstúpila iba v decembri 2017, v januári minulého roku sa stala podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko a v máji toho istého roku oznámila svoje rozhodnutie kandidovať za prezidentku republiky. V takomto kontexte sa však žiada pripomenúť, že Havlov hovorca Ladislav Špaček považuje za „anomáliu, keď kandiduje človek bez politických skúseností. Je to riskantné. Výkon funkcie prezidenta republiky vyžaduje celý rad znalostí a zručností.“ Nezaškodí citovať nedávne Špačkove vyjadrenie: „Prezident je ten, kto po parlamentných voľbách moderuje ustanovenie vlády. Musí mať autoritu v politických záležitostiach. On, keď niečo povie, politické strany musia spozornieť a vziať to do úvahy, keďže ide o vážnu vec. Na človeku, ktorý nemá s politikou skúsenosti, sa budú zástupcovia strán ešte v predsieni usmievať a hovoriť si: Som zvedavý, čo nám pán prezident alebo prezidentka povie.“

Hoci obvykle býva zvykom porovnávať Zuzanu Čaputovú so súčasným prezidentom Andrejom Kiskom, z jej verejných vystúpení je zrejmé, že svojho predchodcu vo funkcii výrazne prevyšuje úrovňou politickej inteligencie i rétorickými kvalitami. Napriek takémuto relatívne pozitívnemu hodnoteniu bude odkázaná na tím poradcov, aby sa dokázala kompetentne orientovať v zložitostiach problémov súvisiacich s aktivitami hlavy štátu. Do určitej miery od týchto „bábkovodičov“ bude závisieť, ako bude vnímaná vo verejnosti a akú autoritu si dokáže v politickom prostredí vybudovať. Zatiaľ verejne uviedla iba jedno meno z okruhu osôb, ktorých by si vybrala za svojich poradcov. Ide o podpredsedu hnutia Progresívne Slovensko Michala Šimečku – v odborných kruhoch známeho ako výskumníka pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a poradcu českého ministra zahraničných vecí. Tento absolvent Oxfordskej univerzity kandiduje za Progresívne Slovensko v májových voľbách do Európskeho parlamentu, takže v prípade úspechu vo voľbách nemusí byť jeho miesto v zbore poradcov prezidentky isté.

V predvolebných súbojoch so svojím protivníkom v druhom kole prezidentských volieb Marošom Šefčovičom sa Zuzana Čaputová vyslovila tiež k dvom menám opozičných politikov, a preto bude zaujímavé, či tieto jej vyjadrenia odzneli iba v „zápale“ predvolebnej rétoriky, alebo zrkadlia jej principiálne politické postoje pri výkone prezidentského úradu. V diskusii denníka „N“ nepriamo odmietla možnosť vymenovať podpredsedu strany SaS Ľubomíra Galka do funkcie ministra obrany kvôli jeho kauze odpočúvania novinárov. Zdržanlivo komentovala aj pôsobenie predsedu SaS Richarda Sulíka v politike v súvislosti s jeho vzťahom s trestne stíhaným Marianom Kočnerom. Možno iba špekulovať nad tým, či jej nie príliš priaznivé postoje sú prejavom iba jej morálnej principiálnosti, alebo súvisia aj s tým, že Sulíkova strana nebola zo začiatku naklonená prezidentskej kandidatúre Zuzany Čaputovej, pretože v súťaži o funkciu prezidenta republiky favorizovala vlastného kandidáta – Roberta Mistríka. V jednom z televíznych duelov pani Čaputová spájanie so Sulíkom označila za „z ríše snov“ a kategoricky vtedy vyhlásila: „Vyjadril mi podporu, ja som o ňu nežiadala.“

Prvá štátnická skúška pre Zuzanu Čaputovú ako hlavy štátu príde po 15. júni 2019, keď prevezme prezidentský úrad po Andrejovi Kiskovi a s tým aj bremeno vŕšiacich sa problémov, ktoré zaťažovali vzťah prezidenta Kisku – najprv s premiérom Robertom Ficom – a po ňom sa postupne preniesli aj na jeho nástupcu Petra Pellegriniho. Keby nová prezidentka dokázala pôvodné napätie utlmiť, posilní tým svoju spoločenskú autoritu a pripraví si politické zázemie, ktoré bude potrebovať, aby s rozvahou moderovala proces zostavovania vlády po parlamentných voľbách začiatkom jari budúceho roku. Môže to byť ešte ťažšia štátnická skúška, ako vzťah s Pellegriniho kabinetom, pretože budúcoročné parlamentné voľby môžu priviesť do Národnej rady SR ešte pestrejšiu politickú reprezentáciu voličov, ako je súčasná zostava parlamentu. Nemožno vylúčiť nielen vznik nových demokratických strán, ale aj posilnenie extrémistických politických síl, čo bude komplikovať proces zostavovania novej vlády – a tu sa ukáže, či Zuzana Čaputová má schopnosť aktívne moderovať zložitý proces formovania exekutívy, politickým zložením rôznorodej štruktúry pripomínajúcej „leopardiu kožu.“