Prezidentka Čaputová „prefackala“ premiéra Matoviča – ekonomiku vníma optikou majiteľa regionálnej firmy z Trnavy

Bilancia Igora Matoviča po štyroch mesiacoch strávených vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky nevyznieva príliš optimisticky. Po nepríjemných plagiátorských aférach premiéra a jeho koaličných kolegov prišiel škandál s jeho nie príliš chytrým štátnym tajomníkom na ministerstve vnútra, ktorý na tlačovej konferencii nedokázal inteligentne reagovať ani na jednu novinársku otázku. O bombasticky nafúknutej afére s odhalením údajného odpočúvania štátnej komunikačnej siete Govnet sa za sedem týždňov od dramatického zásahu NAKA verejnosť nedozvedela nič, čo by mohlo byť argumentom v prospech Matovičovho vyhlásenia o tejto „slovenskej afére Watergate.“ Čo je pre premiéra ešte horšie – svojimi infantilnými statusmi na sociálnej sieti Facebook stratil vážnosť u priemerne vzdelaných ľudí, ktorí očakávajú od takého vysokého ústavného činiteľa dôstojnejšiu formu verejnej komunikácie. Ani vo vzťahu k novinárskej komunite sa mu nepodarilo vytvoriť si prijateľnú pozíciu voči médiám a za pomerne krátky čas sa dopracoval v tejto rovine asi tam, kde bol Robert Fico na konci svojej dráhy premiéra.

Nepríjemnú politickú ranu – možno povedať, že „facku“ – taktne uštedrila premiérovi Matovičovi prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Nielenže vetovala dôležitú novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho o špeciálneho prokurátora – a nepodpísala i ďalšie zákony vládnej koalície – ale kvôli tomu zvolala aj tlačovú konferenciu, kde náležite vysvetlila svoje zásadné výhrady k nepodpísaným právnym normám. Možnosť kandidovať do týchto funkcií neoznačila síce za protiústavnú, ale považuje za nevhodné, aby sa posilňovala politická závislosť vedenia prokuratúry od politickej moci. Osobitne dôležité je Čaputovej vyjadrenie, že ak by došlo pri opätovnom schvaľovaní zákona o prokuratúre v Národnej rade Slovenskej republiky k prelomeniu jej veta, v takom prípade požiada Ústavný súd o preverenie súladu príslušných ustanovení zákona s ústavou. Z uvedených slov prezidentky možno jednoznačne vyvodiť, že by jej ako kandidát na post generálneho prokurátora nekonvenoval Daniel Lipšic.

Otázka kandidáta na generálneho prokurátora by mohla vyvolať pnutie vo vzťahoch medzi prezidentkou Zuzanou Čaputovou a predsedom vlády Igorom Matovičom. Je otázne, či by sa táto nezhoda medzi týmito dvoma najvyššími ústavnými činiteľmi nepremietla aj do postojov niektorých poslancov vládnej koalície. Sotva by síce dokázali oponovať Matovičovým predstavám o generálnom prokurátorovi niektorí poslanci strán OĽaNO a Sme rodina  – možno ani klub SaS – ale s istotou to nemožno tvrdiť o strane Za ľudí, kde niektorí už začínajú chápať, že ich bezvýhradné pritakávanie Igorovi Matovičovi je cestou do „politického záhrobia.“ Doteraz sa verejne určitou autonómiou v strane Za ľudí prejavil iba Miroslav Kollár, ktorý nepodpísal Matovičovu tzv. koaličnú zmluvu a spoločne s kolegom Jánom Benčíkom hlasoval za odvolanie predsedu parlamentu Borisa Kollára z funkcie. Možno aj iným Kollárovým spolustraníkom sa otvárajú oči, čo naznačuje verejné vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Michala Luciaka  – inak podpredsedu strany Za ľudí – že by si v budúcnosti teoreticky vedel predstaviť spoluprácu so vznikajúcou stranou Petra Pellegriniho.

Z hľadiska najbližšej budúcnosti Slovenska väčšiu pozornosť, ako sú spomínané defekty Matovičovej vlády, si určite zaslúžia témy, ktorým sa špičky vládnej koalície – premiéra nevynímajúc – zaoberajú iba marginálne. Doteraz sa verejné vyjadrenia predstaviteľov exekutívy obmedzovali na dane, odvody alebo výšku minimálnej mzdy či rozličné „sociálne benefity.“ Ale doteraz nebola reč o globálnej stratégii slovenskej ekonomiky v ére po pandémii, ba neodzneli ani reálne úvahy, ako bude Slovensko distribuovať miliardy z fondov Európskej únie. Stále sa reční o tom, že problémom našej krajiny je otvorený charakter jej ekonomiky, avšak namiesto zásadných riešení koncepčného charakteru ministri riešia „gastrolístky,“ bezplatnú verejnú autobusovú dopravu či reklamačné poriadky v reštauráciách a kaviarňach. Vzniká dojem, že tejto vláde chýba primerané odborné zázemie, odkiaľ by prichádzali impulzy, návrhy a riešenia. Pritom experti varujú – napríklad Inštitút ekonomických a spoločenských analýz – že reformy sa nerobia míňaním peňazí, ale „manažérskymi rozhodnutiami a politickou odvahou.“  

Ak sa občan-volič začíta do statusov Igora Matoviča na sociálnej sieti, tak pochopí, že predseda vlády vidí súčasnosť úplne inými očami, ako by sa od činiteľa na takom vysokom ústavnom poste očakávalo. Kedysi majiteľ regionálnej firmy v Trnave asi sotva dokáže vnímať fungovanie ekonomiky makroštrukturálnou optikou. Presvedčil nás o tom začiatkom apríla, keď prišiel s nápadom na „blackout“ – ako nazval svojou mizernou angličtinou vypnutie Slovenska, čo neskôr jeho servilní krízoví manažéri vysvetľovali, že išlo iba o jeden z variantov scenára riešenia pandemickej situácie. A človek s takouto úrovňou myslenia nesie hlavnú ťarchu zodpovednosti za spravovanie krajiny, na ktorú doliehajú a budú ešte viac doliehať dôsledky globálnej krízy. Je to proste „obyčajný človek“ ochudobnený aj o to, čo Slováci nazývajú „zdravým sedliackym rozumom.“