Prezident Putin kalkuluje s únavou a rozdelením Západu – víťazstvá  Moskvy na Ukrajine utlmili opozíciu voči Kremľu

Keď sa začala vojna na Ukrajine, ruská elita sa ocitla v šoku. Keď Západ uvalil sankcie a zákaz cestovania, bohatí a politicky angažovaní občania Ruska nadobudli presvedčenie, že ich predchádzajúce životy sa skončili. Straty na bojisku sa rýchlo hromadili a mnohí považovali inváziu za katastrofálnu chybu. „Rusko, ktoré hlboko milujeme, padlo do rúk idiotov,“ povedal Roman Trocenko, bývalý šéf najväčšej lodiarskej spoločnosti v krajine, inému podnikateľovi počas telefonického rozhovoru, ktorý ušiel v apríli 2023: „Držia sa bizarných, zastaraných ideológií z devätnásteho storočia. Toto nemôže skončiť dobre. Skončí sa to katastrofou.” V inom uniknutom rozhovore slávny hudobný producent Iosif Prigožin (nie príbuzný s Jevgenijom Prigožinom) nazval ruského prezidenta Vladimíra Putina a jeho vládu „zasranými zločincami.“  Niektorí z oligarchov, ktorí boli v čase invázie v zahraničí, sa odmietli vrátiť do Ruska, vrátane Michaila Fridmana, majiteľa najväčšej súkromnej banky v krajine.

„Ale to bolo vtedy“ – podotýka ruský novinár Michail Zygar, ktorý odišiel do Berlína, kde píše pre časopis Der Spiegel. Nedávno uverejnil pod nadpisom „Ako uzavreli ruské elity mier s vojnou“ v americkom magazíne Foreign Affairs aktuálnu analýzu pomerov v Rusku, kde „víťazstvá Moskvy na Ukrajine  utlmili opozíciu voči Kremľu.“ Ako uvádza, po roku 2023 začali elity podporovať vojnu. Na okupované územia  začalo cestovať viac hudobníkov. V októbri sa Fridman vrátil z Londýna do Moskvy, keď usúdil,  že život na Západe pod sankciami je neznesiteľný a že situácia v Rusku je relatívne pohodlná. A neobjavili sa  žiadne nové nahrávky, na ktorých by oligarchovia nariekali nad vojnou.   V skutočnosti je ťažké si predstaviť, že by k takýmto rozhovorom došlo. Je to preto, že ruské elity sa naučili prestať sa konfliktom zaoberať. Dospeli k záveru, že invázia – aj keď ju priamo nepodporujú, je tolerovateľná skutočnosť života. V dôsledku toho sa úplne stratila šanca, že by mohli spochybniť rozhodnutia Kremľa – čo bolo vždy mizivé. A namiesto toho, aby ruské elity diskutovali o tom, či majú podporiť Putina, diskutujú teraz o inej otázke, ako by sa vojna mohla skončiť.

Majú rôzne odpovede. Niektorí sa domnievajú, že veľké víťazstvo na bojisku by Putinovi umožnilo vyhlásiť čiastočné víťazstvo, a teda pozastaviť vojnu. Iní si myslia, že Putin sa nezastaví, kým nepríde až do Kyjeva. Niektorí sú presvedčení, že pre Putina je skutočne dôležitá konfrontácia so Západom, a nie víťazstvo na Ukrajine, a preto zaútočí na ďalší štát v Európe bez ohľadu na to, ako dopadne súčasný konflikt. Niekoľko pesimistov však tvrdí, že predpoklad samotnej otázky je nesprávny. Podľa nich vojna vyhovuje Putinovým politickým záujmom, a tak bude bojovať, kým bude žiť. Existuje viacero dôvodov, prečo sa ruské elity priklonili k Putinovi. Jedným z nich je, že sa stali opatrnejšími, keď Moskva potláča disent.  Ďalší súvisí s tým, že pochopili, že protestovať nemá zmysel. . Ale možno najväčším dôvodom ich zmeny je to, že začali vidieť inváziu v zásadne inom svetle. Dnes veria, že Rusko má prevahu. Moskva predsa len stabilne, aj keď pomaly, získava na bojisku. Ukrajina je porazená  a dostrieľaná, operuje s obrovským nedostatkom  delostreleckých granátov. A západná podpora Kyjevu slabne, čo ohrozuje prístup Ukrajiny k vojenským dodávkam.

„Je zlé byť vyvrheľom ako víťaz, ale horšie je byť vyvrheľom ako porazený,“ povedal jeden ruský oligarcha, ktorý kritizoval vojnu už predtým, ale teraz sa zdá, že ju zrejme chápe. Podobne ako iní hovoril pod podmienkou anonymity, aby ochránil svoju bezpečnosť. Oligarcha povedal, že v Rusku sa všetko zmenilo: postoje k Putinovi, názory na Ukrajinu aj pohľady na Západ. „Musíme vyhrať túto vojnu,” povedal  Zygarovi. „Inak nám nedovolia žiť. A, samozrejme, Rusko by sa zrútilo.” Po tejto zmene perspektívy oligarchovia teraz diskutujú o tom, aké podmienky na Ukrajine by mohli predstavovať víťazstvo. Relatívnym optimistom by stačila akákoľvek veľká úspešná ofenzíva. Pre tieto elity by takéto víťazstvo uspokojilo Putina a zlomilo by vôľu Ukrajiny oslobodiť ďalšie územia, aj keď to krajinu neodradí od obrany toho, čo jej zostalo. Za najpravdepodobnejší cieľ takejto ofenzívy považuje Moskva Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny.

Totálny útok na Charkov by bol hrozný. Mesto, hlavné mesto Ukrajiny v rokoch 1919 až 1934, bolo pred vypuknutím vojny pulzujúcim centrom ukrajinskej a ruskej kultúry, vedy a vzdelávania. Ak sa ho Rusko pokúsi dobyť, Charkov zažije takmer úplné zničenie svojej zostávajúcej infraštruktúry, čo povedie k rýchlemu vyľudneniu, pretože už aj tak nedostatočné základné služby nebude možné udržať. Ľudia, ktorí zostanú, by potom museli prežiť pod ruskou okupáciou. Ale akokoľvek je tento výsledok hrozný, je to najmenej hrozná vízia, ktorú presadzuje ruská elita. Podľa vyjadrenia jedného podnikateľa s úzkymi väzbami na Kremeľ  Putina neuspokojí ani víťazstvo na severovýchode Ukrajiny. Jediný výsledok, ktorý akceptuje, je dobytie Kyjeva. Putin prechováva zvláštny, takmer mystický vzťah k ukrajinskému hlavnému mestu, ktoré považuje za kolísku ruskej civilizácie. Putin má v osobitnej obľube Kyjevsko-pečorskú lavru, starý pravoslávny kláštor, kde strávil takmer všetok čas počas svojej poslednej oficiálnej návštevy mesta v roku 2013. Lavra je miestom odpočinku niekoľkých uctievaných ruských svätcov a historických osobností, vrátane cárskeho ruského premiéra Pjotra Stolypina, ktorého Putin hlboko obdivuje. Putin dokonca dal postaviť sochu Stolypina, ktorá teraz stojí neďaleko Kremľa. Jeho snaha o zachovanie Lavry môže vysvetľovať, prečo Rusko nebombardovalo Kyjev tak intenzívne, ako má iné ukrajinské mestá. (Nový ruský minister obrany, hlboko veriaci Andrej Belousov, má tiež silný vzťah k Lavre.)

Ak Rusko spustí druhú kampaň na dobytie ukrajinského hlavného mesta, armáda by pravdepodobne začala svoju ofenzívu v Bielorusku, rovnako ako v zime 2022. Pravdepodobne by zahŕňala – rovnako ako vtedy – ruské jednotky prechádzajúce cez rádioaktívnu pustatinu v okolí jadrovej elektrárene  Černobyľ. Mnohí v Moskve však veria, že tentoraz, keď je ruská armáda posilnená a ukrajinské rezervy oslabené, môže ich krajina zvíťaziť. Podľa názoru ruských elít sú Ukrajinci jednoducho príliš unavení na to, aby sa opäť húževnato bránili. Pre Putina však vojna na Ukrajine nie je len – alebo dokonca najmä – o Ukrajine. Naopak,  ľudia blízki ruskému prezidentovi tvrdia, že inváziu považuje len ako jeden front v konflikte so Západom. To znamená, že úspech Ruska na bojisku nemusí Putinovi stačiť  Aby Putin porazil svojich skutočných nepriateľov v Bruseli a Washingtone, môže mať pocit, že potrebuje zaútočiť na člena NATO.

Podľa ruských elít by najpravdepodobnejším cieľom by bolo Estónsko alebo Lotyšsko – dve pobaltské krajiny s početnou ruskou menšinou. Najprv by príslušníci  ruskej Federálnej bezpečnostnej služby presvedčili rusky hovoriacich v jednej z týchto dvoch krajín, aby tvrdili, že sú utláčaní neonacistickou vládou a potrebujú pomoc Kremľa. V reakcii na to by ruské jednotky prekročili hranice a prevzali kontrolu nad obcami vo východnej časti oboch štátov, ako je napríklad prevažne rusky hovoriace estónske mesto Narva. Toto zabratie územia by predstavovalo významnú výzvu pre NATO, alianciu založenú na princípe, že útok na jedného z jej členov, bez ohľadu na to, aký je malý, je útokom na všetkých. Obsadením Narvy by Putin otestoval, či je blok skutočne ochotný riskovať tretiu svetovú vojnu na území kvôli niekoľkým štvorcovým míľam na ruskej hranici.

V minulosti ruské elity nemali veľkú chuť riskovať jadrový konflikt. Teraz sú však mnohí z nich presvedčení, že NATO by sa neodvážilo reagovať. Západ vidia ako unavený a rozdelený, a preto má oveľa menší záujem o boj proti Rusku. Veria, že americký prezident Joe Biden a európski lídri sú slabí. V tejto súvislosti si myslia, že NATO by sa jednomyseľne nezjednotilo na obranu napadnutej krajiny. Naopak,  ruské elity sa domnievajú, že NATO bude zaplavené takou panikou a chaosom, že by urobilo len málo – čo by zničilo dôveryhodnosť západných vlád. Takáto provokácia by mohla Rusku pomôcť najmä v období pred prezidentskými voľbami v USA. Kremeľ sa môže dokonca domnievať, že takáto kríza by fatálne podkopala Bidenove šance. Mimoriadna situácia v Pobaltí, v ktorej Biden zakopne, by mohla amerického prezidenta vykresliť ako slabého a neschopného a dokázať tvrdenie bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, že NATO je zastarané.

Putin sa, samozrejme, môže pokúsiť oslabiť Bidena aj bez útoku na Pobaltie. Väčšina Zygarovych zdrojov sa domnieva, že Putin by mohol zasadiť prezidentovi úder tým, že by jednoducho vyhral ďalšie bitky na Ukrajine – a že sa o to pokúsi. Kremeľ chce oslabiť Bidena, aby mohol vyhrať Trump, vzhľadom na  jeho hlasnú náklonnosť k Rusku. Trump napríklad sľúbil, že v prípade zvolenia ukončí vojnu na Ukrajine „do 24 hodín.“  Nie každý v Rusku si však myslí, že vojna sa skončí, ak bude zvolený Trump. Niektorí sa domnievajú, že vojna sa v žiadnej situácii neskončí. Ako povedal jeden podnikateľ blízky Kremľu, Putin si vojnu až príliš obľúbil, čo mu pomohlo zmobilizovať spoločnosť, uväzniť niektorých disidentov, iných zlikvidovať a väčšinu ostatných vyhnať z krajiny. Vojna zjednotila aj elity, ktoré sa teraz na Západe cítia nechcené a Putina považujú za svoju jedinú nádej na dobrý život. V dôsledku invázie je na Putina vyvíjaný menší tlak ako kedykoľvek predtým. Predstava nekonečnej vojny na Ukrajine desí ruskú elitu, ktorá stále dúfa, že sa invázia skončí. Snívajú o čo najrýchlejšom návrate do mierových čias spred 23. februára 2022. Zatiaľ však mlčia. Nevidia žiadnu cestu späť.