Prezident Porošenko trestá ukrajinských občanov v Donbase – veľvyslanec EÚ v Kyjeve podporil ich právo cestovať bez víz do štátov únie
Zahraniční pozorovatelia už verejne upozorňujú na to, že súčasná politika vlády v Kyjeve zhoršuje humanitárne problémy na východnej Ukrajine a „celkový kontext situácie je strašný.“ Za obdobie od januára do novembra 2017 zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva 552 civilných obetí konfliktu v Donbase, z toho 98 zabitých a 454 zranených. Oficiálna bilancia obetí konfliktu prekračuje číslo 10 000, z toho bolo 2 800 civilistov.
Thomas de Waal – výskumník Nadácie Carnegie Europe – sa venuje humanitárnym problémom východnej Ukrajiny, kde ozbrojený konflikt postihuje takmer 4,4 milióna ľudí – z toho 3,4 milióna osôb je odkázaných na humanitárnu pomoc a ochranu. V článku na internetovom portáli nadácie poukázal na to, že v decembri minulého roku OSN navrhla na Twitteri označenie #UkraineNotForgotten (Nezabudnite na Ukrajinu !), aby upozornila na túto situáciu. Plán humanitárneho riešenia pomerov na východnej Ukrajine kalkuloval s nákladmi vo výške 204 miliónov $, ale bolo získaných iba 69 miliónov $. Humanitárna situácia v regióne sa zhoršuje v dôsledku oslabenia medzinárodného záujmu, cynického prístupu proruských separatistov a tiež toho, čo možno označiť ako „nedostatočný politický záujem Kyjeva.“
Výskumník konštatuje, že lídri dvoch separatistických „republík“ páchajú trestné činy a bránia väčšine medzinárodných humanitárnych organizácií poskytovať pomoc miestnym obyvateľom. V dôsledku politických nezhôd v Kyjeve nie všetci v ukrajinskej vláde sú ochotní zaobchádzať s nimi ako s plnoprávnymi občanmi. Zatiaľ čo činitelia z ukrajinského ministerstva pre dočasne okupované oblasti a poslanci z postihnutého regiónu lobovali za prijatie zákonov o dôchodkoch, volebných právach a zjednodušení postupu pri získavaní občianskych dokumentov, iní poslanci ich schválenie v parlamente zablokovali. Dokonca dvaja z nich verejne označili región Donbasu za „gangrénu“, ktorá musí byť oddelená od zvyšku Ukrajiny, teda nedávajú žiadnu nádej jeho obyvateľom.
Podľa Thomasa de Waala v tomto konflikte existujú dve kategórie utláčaných. Prvá zahrňuje asi 1,6 milióna ľudí, ktoré úrady zaregistrovali ako „vnútorne presídlené osoby“ a môžu poberať dôchodky a iné ukrajinské sociálne dávky. Jedna tretina z nich reálne má bydlisko na druhej strane „línie kontaktu“ a znášajú dlhé čakanie vo radoch a na nebezpečných prechodoch – niekedy ich prechádzajú pešo – aby si mohli uplatniť svoje nároky. Dokonca ani tí, ktorí žijú na územiach pod kontrolou vlády, nemajú právo voliť, hoci sú ukrajinskými občanmi. Do druhej skupiny postihnutých situáciou patria ľudia, ktorí sa rozhodli zostať vo svojich domoch na území pod kontrolou separatistov, ale majú záujem udržiavať svoje väzby s Ukrajinou. Ak Kyjev v budúcnosti získa kontrolu nad týmto územím, bude to kľúčový volebný obvod, ale vláda nerobí nič, aby si získala ich vernosť.
Pomery charakterizuje fakt, že iba 38 % detí narodených v Donecku a v Lugansku získalo rodný list vydaný ukrajinskými úradmi. Obštrukcie ukrajinských štátnych orgánov vysielajú signál rodičom, že ich deti sa nestanú občanmi Ukrajiny. Poznámky prezidenta Petra Porošenka v máji 2017 naznačujú, že to nie je pre neho prioritná otázka. V súvislosti s právom Ukrajincov na bezvízové cestovanie do štátov Európskej únie uviedol, že pre obyvateľov Krymu a Donbasu to bude platiť až vtedy, keď sa nad týmto územím obnoví ukrajinská zvrchovanosť. Veľvyslanec EÚ v Kyjeve Hugues Mingarelli pocítil potrebu odporovať Porošenkovi a zdôrazniť, že všetci ukrajinskí občania majú právo na nové biometrické pasy, oprávňujúce cestovať bez víz do štátov EÚ. Autor poukazuje na to, že ide o rovnakú situáciu ako u iných krajín so separatistickými konfliktami, kde riešia podobnú dilemu: angažovať sa za svojich stratených občanov alebo ich trestať ako zradcov. Poznamenal, že v skutočnosti to nie je žiadna voľba, pretože taktika trestov podporuje separatizmus.[*]