Prezident Pellegrini ponechal stranu Hlas-SD vlastnému osudu – uplatní svoju schopnosť vyvarovať sa neproduktívnych konfliktov ?

Peter Pellegrini sa sťahuje do Grasalkovičovho paláca, kde bude úradovať päť rokov – ale je celkom možné, že sa tam  usalaší aj na ďalšie funkčné obdobie prezidenta, pretože má na to predpoklady. Na rozdiel od svojich nedávnych predchodcov má za sebou bohatú politickú kariéru a tomu zodpovedajúce skúsenosti, aby si dokázal udržať najvyšší ústavný post v štáte. K prezidentskej funkcii sa Peter Pellegrini dopracoval vďaka tomu, že v rámci vnútrostraníckeho boja s Robertom Ficom v strane Smer-SD inicioval založenie novej politickej strany – Hlas-SD, ktorá je v súčasnosti druhou najsilnejšou stranou vládnej koalície. Po parlamentných voľbách v septembri 2023 Ficova strana získala najviac voličských hlasov, ale nemala partnerov na zostavenie vlády. Ficovi sa vtedy do partie núkal okrajový politický subjekt – Slovenská národná strana, ale na ich spoločné vládnutie to nestačilo. A tak došlo k tomu, že Robert Fico navrhol Petrovi Pellegrinimu lákavú koaličnú ponuku – za účasť strany Hlas-SD vo Ficovom kabinete dostal predseda tejto strany prísľub kresla hlavy štátu, o čom sa Petrovi Pellegrinimu 11. septembra 2020 – keď jeho stranu zaregistrovali – azda ani nesnívalo.

Keď strana Hlas-SD začínala ako politický subjekt, hlásilo sa k nej 11 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli pôvodne zvolení za stranu Smer-SD. Jej volebné preferencie dosahovali v roku 2020 pri prieskumoch viac ako 20 %. V nasledujúcom období mierne klesli, ale ešte v decembri 2022 agentúra AKO namerala Hlasu-SD 20,2 %. Potom už nastal postupný pokles preferencií Pellegriniho strany až na 14,7 %, ktoré strana získala v parlamentných voľbách.  Zdá sa, že vstup strany Hlas-SD do koaličnej vlády so stranami Smer-SD a SNS – ani zvolenie Petra Pellegriniho za prezidenta – nemalo pozitívny vplyv na preferencie Hlasu-SD. V eurovoľbách sa strana Hlas-SD umiestnila až na štvrtom mieste a získala iba 7,18 % hlasov. Z uvedených čísiel je zrejmé, že bývalá Pellegriniho strana stráca voličov a jej sympatizanti sú politikou strany sklamaní. Zrejme to súvisí najmä s tým, že Hlas-SD sa pôvodne prezentoval ako sociálno-demokratická strana, ale i napriek deklarovaným sociálnodemokratickým princípom hlavne počas prezidentskej predvolebnej kampane predstavitelia Pellegriniho strany vo svojich verejných vystúpeniach inklinovali k argumentácii národno-konzervatívnej pravice, akú používajú predstavitelia strany Smer-SD. 

Čísla naznačujú, že elektorát strany Hlas-SD sa začal „scvrkávať“ – a to vzbudzuje obavy, či odchod Petra Pellegriniho neovplyvní tento proces ešte do väčšej miery. Strane totiž chýbajú charizmatické osobnosti a z jej komunikácie sa vytráca spôsob, akým verejne komunikoval Peter Pellegrini, keď stranu zakladal. Jeho nástupca vo funkcii predsedu strany je typ straníckeho aparátčika, ktorému chýba určitá miera tolerancie a zhovievavosti pri komunikovaní problémov, na ktoré neexistuje v spoločnosti jednotný názor. Odchod Pellegriniho do prezidentského paláca môže stranu Hlas-SD oslabiť v jej pôsobení na verejnú mienku, čo sa môže prejaviť náklonnosťou prívržencov strany k iným politickým subjektom. Niektorí voliči pôvodnej Pellegriniho strany majú dojem, že Hlas-SD je piatym kolesom na voze koalície, ktorú poháňa pohonič smerom, ako si to predstavuje Smer-SD.

Pre väčšinu analytikov je zrejmé, že Robert Fico využíva predsedu SNS Andreja Danka ako svojho „užitočného idiota,“ ktorý mu ochotne poslúži, ak ukojí jeho túžbu po kresle predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Verejne prejavená podpora kandidatúre Danka na post predsedu parlamentu ústami Fica i Kaliňáka má provokovať Dankovu žiadostivosť, aby strana Hlas-SD nemala pod kontrolou dve najvyššie funkcie v štáte. Pri tejto téme dôjde na „lámanie koaličného chleba,“ teda tu sa prejaví, ako dokáže nový predseda strany Hlas-SD vzdorovať koaličným partnerom, ktorí ho budú pod všelijakými zámienkami nahovárať, aby funkciu predsedu parlamentu vymenil za iný benefit, ktorý však nevyváži druhý najvyšší ústavný post v štáte. Možno iba špekulovať, či ústupok Hlasu-SD v tomto súboji nepoškodí jeho preferencie a nezníži jeho spoločenskú autoritu.

Prezident Peter Pellegrini ešte pred prevzatím úradu hlavy štátu deklaroval nadstraníckosť, čo však možno považovať iba za spoločenskú formalitu, pretože ani jeho predchodcovia sa v tom ohľade tejto zásady úzkostlivo nepridržiavali. Napriek skúsenostiam z jeho politickej minulosti, keď sa snažil vychádzať v ústrety rôznym záujmom, nedá sa kategoricky usudzovať, že  sa nebude snažiť dodržiavať ústavu a zákony. Nastupuje v zložitom období, v ktorom môže užitočne uplatniť svoju schopnosť vyvarovať sa neproduktívnym konfliktom, ale na druhej strane môže konať slobodne podľa svojej vôle, čo dokázal, keď sa v roku 2020 vzoprel Robertovi Ficovi. Zaiste nedokáže prerezať „pupočnú šnúru“ so stranou Hlas-SD, ale nie na úkor svojho ústavného postavenia. Dobrým signálom jeho prezidentského úradovania je fakt, že si za svojho zahraničnopolitického poradcu vybral skúseného diplomata, bývalého generálneho tajomníka OBSE a exministra zahraničných vecí Jána Kubiša, čo by malo poskytovať záruku, že Slovenská republika neskĺzne zo svojej euroatlantickej trajektórie.