Prezident Kiska vstúpil do politického ringu – opozícii prehovoril „z duše“, ale vidia takto problémy Slovenska nespokojní voliči ?

Žiada sa znovu zopakovať konštatovanie, že „vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa určite s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí vyšetriť. K odhaleniu páchateľov – či páchateľa – môže viac-menej priviesť iba náhodná okolnosť, čo je názor skúsených odborníkov, doložený overenými štatistickými údajmi a skúsenosťami kriminalistov a kompetentných bezpečnostných expertov.“ V takejto súvislosti možno označiť za zavádzanie verejnosti očakávanie prezidenta Andreja Kisku v jeho správe o stave republiky – prednesenej 13. júna 2018 v Národnej rade Slovenskej republiky – že sa „ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru pridajú k snahe generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili.“

Hlava štátu zneužíva vraždu Martina Kuciaka a Martiny Kušnírovej, aby jatril rany a bičoval politické vášne, keďže volebné preferencie od marca tohto roku až doteraz nesignalizujú zásadnú zmenu volebných preferencií opozície, ktorej sa stal teraz už nepokrytým tútorom Andrej Kiska. Prezident sa snaží smrť dvoch mladých ľudí udržať ako kľúčový bod politickej agendy opozície, keďže pouličné protesty hlavne mladých ľudí a umelcov nepresvedčili väčšinu spoločnosti, aby zmenila svoje politické sympatie a prejavila väčšiu mieru náklonnosti opozícii. Možno to bude súčasť jeho volebnej propagandy, keď definitívne odíde z Grasalkovičovho paláca a vrhne sa – zaiste so súhlasom manželky – do vnútropolitického zápasu. Vlastne už  pred svojím vystúpením v parlamente „vykopal vojnovú sekeru“ a začal sa správať podľa návodov médií tzv. hlavného prúdu, ako položiť súčasnú vládnu koalíciu na lopatky vo voľbách v roku 2020.

Najnovšia Kiskova správa v parlamente sa očakávala s napätím, pretože sa nepredpokladalo, že bude k vláde „milostivý.“ Veď naozaj je o čom hovoriť: pliaga zakorenenej korupcie, klientelistické praktiky vládnych elít už od čias Vladimíra Mečiara a stranícky protekcionizmus vo všetkých politických farbách. Okrem spoločenských negatív existujú však aj pozitívne skutočnosti, o ktorých sa prezident republiky vo svojej správe zmienil iba tak na okraj. Ale Andrej Kiska sa už zrejme vžil do role politického vodcu opozície, zbavil sa predstieraného „nadstraníckeho“ pokrytectva a „správu o stave republiky“ mu poradcovia napísali tak, aby razanciou mohla konkurovať verejným prejavom Sulíka, Matoviča alebo Hlinu. Pán prezident ju prečítal dobre a nevynechal temer nič, o čom sa už pred ním zmienili opoziční novinári. Z toho možno usudzovať, že jeho hra na nadstraníckeho prezidenta sa definitívne skončila a už sa angažuje v politike ako stranícky činiteľ.

Keď sa teda chopil „vojnovej sekery“, tak zaiste jeho protivníci mu znovu pripomenú aj jeho „hriechy“. Napríklad pred pol rokom niektoré médiá upozornili, že prezident Andrej Kiska sa zúčastnil na spoločenskej akcii v klube novinára Štefana Hríba „Pod lampou,“ kde boli oficiálne uvedení vrahovia vysokoškoláčky Ľudmily Cervanovej odsúdení v roku 1976 ako spolupáchatelia tohto ohavného zločinu. Niektorí nie bezvýznamní predstavitelia slovenskej justície sa pozastavovali nad týmto faktom, pretože sa im nezdalo z morálneho hľadiska akceptovateľné, aby hlava štátu participovala na akcii, kde boli prezentované osoby s kriminálnou minulosťou. Ale možno o tomto fakte prezident nebol informovaný a jeho poradcovia si nestihli preveriť, kto na podujatie za účasti prezidenta príde. Ak je tento predpoklad správny, potom sa dá usudzovať, že Andrej Kiska nie vždy koná v zhode s faktami – pretože asi nie sú mu známe.

Je pochopiteľné, že Kiskova správa o stave republiky uspokojila opozičných politikov, ako sú napríklad predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič alebo šéf mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Beblavý, ktorým prezident azda „prehovoril z duše.“ Možno by si mali klásť otázku, či Kiska im neodláka voličov – avšak tým vlastne neposilní opozičný tábor, ale iba prerozdelí voličské hlasy opozície. Predseda parlamentu – šéf SNS – Andrej Danko sa pri hodnotení Kiskovho vystúpenia zachoval oportunisticky, aby si prenechal „otvorené zadné dvierka“ pre prípad, keby ho po voľbách oslovil Andrej Kiska ako šéf najsilnejšej opozičnej strany pri zostavovaní novej vládnej koalície. O budúcom pôsobení Andreja Kisku v slovenskej politike možno všelijako špekulovať, ale nedá sa vylúčiť, že po voľbách v roku 2020 „karty bude znovu rozdávať“ najsilnejšia politická strana na Slovensku – Smer-SD.