Prezident Andrej Kiska zamiešal politikom karty – môže osloviť mnohých sklamaných voličov všetkých politických strán

Rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku ďalej pokračovať v politike zamiešalo karty vládnym i opozičným politikom, ktorí sú znepokojení tým, že Kiska má v pláne aktívne pôsobiť na slovenskej politickej scéne. Nervozita opozičných politikov je pochopiteľná, ak si pozrieme výsledky opakovaných prieskumov ich volebných preferencií. Napriek vražde investigatívneho novinára, vládnej kríze spojenej so zmenou na poste premiéra a pouličným protestom organizovaným občianskymi aktivistami volebné preferencie opozičných strán nesignalizujú rozšírenie ich elektorátu – s výnimkou Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko. Kiskov „mozgový trust“ správne vyhodnotil situáciu, keď mu poradil, aby svoju politickú budúcnosť priamo nespájal s predstaviteľmi parlamentnej opozície „napravo od stredu“, pretože tým by si svojich potenciálnych voličov skôr odradil než získal.

Ilustruje to príklad čerstvého prezidentského kandidáta Roberta Mistríka, o ktorom sa dlhší čas hovorilo, že ak sa nebude znovu uchádzať o prezidentský úrad Andrej Kiska, v takom prípade sa postaví za jeho kandidatúru strana SaS. V tejto súvislosti podpredseda najväčšej opozičnej strany Ľubomír Galko povedal, že „ Robert Mistrík by určite dôstojne zastával funkciu prezidenta.“ Ale pred desiatimi dňami pri svojej prezentácii na sociálnej sieti sa Mistrík predstavil ako nestranícky kandidát, hoci svoju angažovanosť v politike začínal v roku 2009 ako spoluzakladateľ strany SaS, kde bol členom až do roku 2012. Zrejme si uchádzač o funkciu hlavy štátu uvedomuje, že stranícke „tričko“ SaS by príliš nepriťahovalo voličov iných opozičných politických strán a na niektorých by pôsobilo skôr v jeho neprospech. Riskovala by aj strana Richarda Sulíka, keby jej prezidentský kandidát nezískal takú podporu, aby si tým SaS mohla nakloniť priazeň voličov v parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2020.

Richard Sulík sa nedávno opätovne pasoval na kandidáta na premiéra v prípade, že by opozícia bola vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky úspešná a mala dostatok poslaneckých mandátov na zostavenie vlády. Zdá sa však, že keby sa dostal do parlamentu Andrej Kiska – a to bez ohľadu na to, či s vlastnou stranou alebo pod strechou iného politického subjektu – potom by Sulíkova kandidatúra na post predsedu vlády nebola tak istá. Predseda Kresťanskodemokratického hnutia Alojz Hlina verejne prejavil svoj názor, že  „Richard Sulík premiérom Slovenska nebude.“  Podľa Hlinovho výkladu „premiérom po voľbách sa stáva predseda najsilnejšej strany, alebo ten, kto dokáže zložiť väčšinu.“ Šéf KDH si myslí, že Kiska ako premiér môže byť „riešením pre dnešnú zložitú situáciu“ a zdôrazňuje, že „ako bývalý prezident môže ísť do politiky len s ambíciou byť premiérom.“

Sulík svoj simplicitný „čierno-biely“ pohľad na politiku demonštroval aj vo svojom poslednom rozhovore pre denník SME, kde zo zostavy „jeho“ koaličnej vlády vylúčil okrem strany Smer-SD a Mariana Kotlebu, ale aj Slovenskú národnú stranu, ak jej predsedom zostane Andrej Danko. Z jeho vyjadrení možno usudzovať že nechápe, kde sú príčiny stagnujúcich volebných preferencií jeho politickej strany. Predovšetkým je to jeho vlastná nedôveryhodnosť, ktorú prejavil tým, keď nepodporil vládu Ivety Radičovej pri hlasovaní v parlamente a otvoril tak dvere predčasným voľbám, ktoré poskytli Robertovi Ficovi šancu, aby sa ujal moci. Rovnako si voliči zapamätali, ako intrigoval za chrbtom Radičovej pri dôverných schôdzkach s podnikateľom Mariánom Kočnerom, ktorému vynášal dôverné informácie z koaličnej kuchyne. Nie na poslednom mieste medzi diskvalifikujúcimi príčinami je jeho deficit sociálnej empatie voči ľuďom odkázaným na prácu vlastných rúk a niekedy aj na sociálnu sieť štátu, čo nemožno považovať za defekt trhovo organizovanej ekonomiky.

Prezident Andrej Kiska má šancu revitalizovať opozíciu, ak sa dokáže zbaviť tieňa podozrení, ktoré boli na jeho adresu vznesené. Má potenciál osloviť mnohých sklamaných voličov väčšiny politických strán – ba dokonca možno aj nevoličov – ak sa zbaví prílišnej závislosti na odkopírovaných zahraničných vzoroch. S jeho menom spojený politický subjekt sa môže stať silnou protiváhou súčasnej vládnej strany Smer-SD, takže od začiatku bude mať rivalov na viacerých frontoch. Tradičný ľavicový elektorát si však sotva tak ľahko nájde cestu smerujúcu podľa Kiskových poradcov k pochopeniu modelu vládnutia Dzurindu a Radičovej. Ako to už po neúspechu strany Smer-SD v župných voľbách v novembri 2017 viacerí kritici konštatovali, stranu Roberta Fico môže poraziť iba Robert Fico !