Prezident Andrej Kiska iba taktizuje – alebo má obavy z rizika opätovnej prezidentskej kandidatúry ?

Už niekoľko týždňov kolujú v médiách i v politických kuloároch dohady a špekulácie o tom, či prezident republiky Andrej Kiska bude znovu kandidovať na post hlavy štátu. Pred niekoľkými mesiacmi neexistovali v tomto smere žiadne pochybnosti, ale vyostrenie politického konfliktu medzi vládnou stranou Smer-SD a prezidentom inšpirovalo niektorých k úvahám, či Kiska sa nenechá odradiť potenciálnym odhalením ďalších kompromitujúcich okolností z jeho podnikateľskej minulosti a z toho dôvodu nevstúpi do opakovaného súboja o miesto v Grasalkovičovom paláci. Zatiaľ možno usudzovať, že prezident iba z taktických dôvodov doteraz verejne nepotvrdil svoj záujem vo svojej funkcii pokračovať.

Prezidentovo najbližšie pracovné okolie a parlamentná opozícia majú záujem na tom, aby Andrej Kiska pokračoval vo svojej prezidentskej misii. Prezident sa môže spoliehať na väčšinu opozičného elektorátu a opozícii sa javí ako dôležitý spojenec v zápase o víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2020. Do určitej miery je tu paralela so situáciou, ktorá bola v období 1994-1998, keď funkciu prezidenta republiky zastával Michal Kováč a bol štítom opozície proti vláde Vladimíra Mečiara. Andrej Kiska nemá osobnostné kvality pre pôsobenie v straníckej politike, ale ako ideologický „vlajkonosič“ liberálnej orientácie môže užitočne asistovať pri uskutočnení plánov na zmenu vládnej konštelácie v najbližších voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Keby zostal v Grasalkovičovom paláci aj po roku 2019, bola by to nezanedbateľná kulisa predvolebnej ofenzívy opozície, ktorá sa pripravuje na prevzatie moci v roku 2020.  

Kiskovým poradcom sa zaiste uľavilo, keď minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák oficiálne deklaroval, že nemá záujem o funkciu prezidenta republiky. Renomovaný profesionálny diplomat mohol byť pre súčasného prezidenta v súperení o post hlavy štátu rovnocenným partnerom, ale neprijal ponuku prezidentskej kandidatúry od strany SMER-SD, ktorá bude ťažko hľadať osobu Lajčákovho kalibru. I keď to Lajčák nikdy nepovedal a Ficovi sociálni demokrati to tiež otvorene nepriznajú, za Lajčákovým odmietnutím postaviť sa Kiskovi sú nielen jeho profesionálne ambície v medzinárodných diplomatických štruktúrach, ale môžu to byť aj okolnosti, príznačné pre diferencie, kvôli ktorým sa kedysi Ficov dôverník a podpredseda strany Marek Maďarič ocitol v pozícii „vnútrostraníckej opozície.“ V takomto kontexte nebude pre Smer-SD jednoduché nájsť pre prezidentský duel s Andrejom Kiskom partnera, ktorý by nebol na úrovni „štandardu“ Jiřího Drahoša.

Ale ani za takýchto podmienok to nebude mať Andrej Kiska ľahké, ak vstúpi do súboja o svoje druhé funkčné obdobie. Okrem „kostlivcov v skrini“ z obdobia jeho podnikateľskej kariéry v Kiskov neprospech hovoria aj skúsenosti jeho voličov s tým, ako sa prejavil ako prezident republiky. Nejde o to, že viacerých sklamal ako rétor – ktorý bez „papiera“ od svojich poradcov, nedokáže sformulovať zopár zmysluplných myšlienok – ale hlavne o to, že nemal odvahu prejaviť sa ako geopoliticky uvažujúci vizionár a patriot lojálny voči Slovensku. Viac sa prejavoval ako pragmatický oportunista – akým bol pred Novembrom 1989 – a moralizátor, ktorý sa obedom pre „bezdomovcov“ a milodarmi chce votrieť do priazne sociálne odkázaných ľudí. Opozícii treba pripomenúť, že „dobrý anjel“ svojím morálnym profilom sotva môže konkurovať ľuďom, akými boli v pozícii proti totalitnému režimu ľudia, ako napríklad Ján Čarnogurský, František Mikloško alebo Vladimír Palko. O tom všetkom by sa mali voliči dozvedieť, keď sa budú na budúci rok rozhodovať, komu dať svoj hlas v prezidentských voľbách.