Premiérovi Matovičovi chýba čo i len štipka kritickej sebareflexie – vládna koalícia vďaka Ficovi do konca funkčného obdobia vydrží

Ekonómovia sa v prevažujúcej miere zhodujú v názoroch, že programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča z hľadiska dlhodobého časového horizontu obsahuje pozitívne myšlienky, ale kritici tohto dokumentu mu vyčítajú zásadný nedostatok. Chýba v ňom predstava súčasnej vládnej koalície o tom, ako chce riešiť komplex problémov, ktoré iniciovala koronavírusová kríza. Okrem toho všímavejší pozorovatelia politických pomerov na Slovensku zaregistrovali aj niektoré symptómy, signalizujúce nie príliš povzbudzujúce tendencie smerujúce k petrifikácii Matovičovho populistického štýlu politiky. Verejnosť môže tento proces sledovať každodenne v priamom televíznom prenose premiérových tlačových konferencií, kde dokonca aj niektorí rešpektovaní ekonomickí experti sa podriadili zavedenému rituálu ďakovania predsedovi vlády. Ani podaktorí novinári – ktorí v minulých rokoch hlava-nehlava „tepali“ svojimi otázkami Matovičových predchodcov na poste premiéra – netrúfajú si klásť otázky „na telo“, aby ich tretí ústavný činiteľ štátu neoznačil na sociálnej sieti metaforou „múdrosráči.“

Za prvý mesiac vo funkcii predsedu vlády sa Igor Matovič nedokázal prejaviť ako trpezlivý politický vodca, ktorý v náročných podmienkach situácie ekonomiku i ľudské životy ohrozujúcej pandémie váži slová a namiesto škodoradostných statusov na sociálnej sieti vysiela posolstvá každému, komu záleží na tom, aby Slovensko v tejto skúške osudu obstálo. Za veľmi krátky čas však Matovič odhalil tiež svoj ďalší veľmi závažný nedostatok – a to intelektuálny deficit spôsobilosti pochopiť fungovanie štátu pri rešpektovaní demokratických pravidiel, čo sa prejavilo nedávno napríklad aj tým, keď bez racionálneho posúdenia odobril rozhodnutie hlavného hygienika Slovenskej republiky obmedziť právo významnej skupiny občanov. Podobne svoju nezrelosť prejavil šéf OĽaNO  pri nominácii niektorých jeho ministrov. Azda najvypuklejšie je to v prípade jeho „špajzového analytika“ na ministerstve financií, ktorý v porovnaní s  vicepremiérom  a ministrom hospodárstva v jeho kabinete pôsobí ako „lilipután.“

Viacerí už dávnejšie so znepokojením konštatovali, že premiérovi Matovičovi chýba čo i len štipka kritickej sebareflexie. Spomedzi skúsených politikov z tábora „napravo od stredu“ bývalý minister financií Ivan Mikloš prostredníctvom médií predsedu vlády opakovane upozornil, že jeho vládny program je „taký ambiciózny, až je nereálny.“ Podľa Dzurindovho ministra by „nebol financovateľný ani v prípade, keby nás čakal počas celého funkčného obdobia novej vlády vysoký ekonomický rast a Matovič  by po Ficovi a Pellegrinim zdedil plnú špajzu a fungujúci štát.“ Matovičovi kritici nemusia stáť ani na ideových pozíciách Ivana Mikloša, aby mu dali za pravdu, že je „veľmi nešťastné, ak sa predseda vlády a podpredseda vlády – prípadne iní – hádajú cez internet a komunikujú nejednotnosť a rozpory.“  Ani jeden z ideových potentátov hnutia Verejnosť proti násiliu – Peter Zajac si nedával „servítku pred ústa“, keď už dávnejšie napísal, že „Matoviča nemožno naučiť spolupracovať, ukontrolovať ho, dať mu lepších radcov, naučiť ho menej hovoriť a viac počúvať, korigovať jeho kroky.“

Nelichotivá charakteristika zaiste neznie nádejne pre tých, ktorí si naivne myslia, že súčasná vláda na čele s populistickým politikom Matovičom je vhodná pre Slovensko teraz, keď sa ocitlo na prahu komplikovanej spoločenskej a ekonomickej krízy. Trochu jednoduchší ľudia sa domnievajú, že jeho „šalamúnske“ riešenia servírované voličom hnutia OĽaNO môžu dostať krajinu z neistej budúcnosti a uniknúť pred nástrahami krízy spôsobenej pandémiou. Samozrejme, že vo vláde sú aj ministri, ktorí reálne vnímajú okolitý svet a miesto Slovenska v súradniciach geopolitiky. Ide však o to, či Matovičove deformované čierno-biele vnímanie problémov spoločnosti a politická optika  koaličných partnerov OĽaNO neskrývajú potenciálne riziko prehlbovať tieto diferencie,  destabilizovať a brzdiť dynamiku exekutívy a efektívnosť jej rozhodnutí, ktoré majú byť racionálne, uvážlivé a ústretové pri hľadaní spoločenskej zhody, tak nevyhnutnej pri riešení krízovej situácie, akú samostatné Slovensko doteraz nezažilo.

Po mesiaci pôsobenia exekutívy Igora Matoviča nemožno prísť k vešteckému záveru, že jeho vláda do konca funkčného obdobia nevydrží. Slovensko nemá zatiaľ inú alternatívu, pretože na čele hlavnej opozičnej stany stojí opotrebovaný politik Robert Fico. Zo straníckej politiky sa pokúsil uniknúť v roku 2014 do Grasalkovičovho paláca, ale porazil ho v politike neskúsený Andrej Kiska. Svoj sľub z roku 2009, že v roku 2014 odíde z politiky Fico nedodržal a zaťato pokračoval v straníckej kariére a držal si kreslo premiéra. Iba vnútropolitický vývoj po tragickej smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky prinútil predsedu strany Smer-SD, aby opustil  post predsedu vlády, avšak nedokázal dodržať sľub vyslovený v roku 2009. Práve vďaka nemu má Igor Matovič šancu, aby zostal v kresle premiéra, aj keď to jeho koaličným partnerom nebude po chuti. V tomto kontexte sa žiada poznamenať, že postoje Fica, Kisku i Matoviča potvrdzujú márnomyseľnosť ako jednu zo základných osobných vlastností väčšiny politikov !