Premiér Igor Matovič sa bojí osudu „chromej kačice“ – reči o predčasných parlamentných voľbách sú „mútením vody“

Aféra predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára kvôli jeho plagiátu dokresľuje nielen jeho pochybný morálny profil, ale svedčí aj o tom, že predseda vlády Igor Matovič svojou intelektuálnou úrovňou a nedostatkom zrelého politického úsudku nespĺňa kritériá, ktoré sú kladené na lídra vládnej strany, zodpovednej za koalíciu riadiacu exekutívu tejto krajiny. Matovičove nelichotivé charakteristiky uviedli už iní, avšak žiada sa pripomenúť, že jeho aktuálne počínanie ako advokáta Borisa Kollára strategicky ohrozuje jeho politické vyhliadky do budúcnosti. Dostáva sa do pozície Vladimíra Mečiara, ktorého voliči síce uverili jeho bájke o „samoúnose“ Michala Kováča ml., ale samotný Mečiar sa kvôli tomuto gangsterskému činu dlhodobo ocitol bez koaličného potenciálu, až kým sa ho v roku 2006 neujal pri zostavovaní svojej prvej vlády predseda strany Smer-SD Robert Fico a vo svojom kabinete pridelil Mečiarovým nominantom dve kreslá.

Aj Matovičovi voliči – podobne ako skalopevní prívrženci Vladimíra Mečiara – veria jeho krkolomným kvázi-argumentom, z ktorých splieta „záchranné“ lano, aby ho mohol hodiť Borisovi Kollárovi a zachrániť tak koaličného partnera, ochotného za odmenu „tancovať“ tak, ako premiér „píska.“ Matovič všetkých straší argumentom, že ak nezachráni predsedu strany Sme rodina v kresle predsedu parlamentu, tak potom sa vráti „mafia“ – teda vláda Roberta Fica. Dokonca sa nedávno verejne vyjadril pred poslaneckým klubom strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, že si ich môže kúpiť mafia – čo vyznelo ako prejav Matovičovej nedôvery voči vlastným poslancom. A je to tiež nepriamo prejavená nedôvera Borisovi Kollárovi, pretože s kým iným by mohol Smer-SD vytvárať koalíciu, keby sa k nej nepridali poslanci zo strany Sme rodina ? Premiér Matovič týmto „ťarbavým“ špekuláciám naozaj verí – alebo je to iba jeho fabulácia za účelom manipulácie verejnej mienky ?

Postoj Igora Matoviča v kauze plagiátu Borisa Kollára nie je jediným krokom, ktorým predseda OĽaNO spochybnil svoje myšlienkové výstupy a stratil vážnosť a autoritu, vyplývajúcu z jeho funkcie predsedu vlády. Spomedzi viacerých stačí spomenúť jeho nápad v rámci boja proti pandémii – „vypnúť Slovensko“ – či povedané jeho slovami zaviesť „blackout“. Našťastie, myšlienka „vyšumela“ ! Potom v súvislosti s kauzou údajného odpočúvania a monitorovania počítačovej siete Govnet hystericky „vykrikoval“ o slovenskej verzii Watergate a veštil z toho plynúci rozsudok nad politickou kariérou Petra Pellegriniho. Aj táto „bublina spľasla.“ Novinári už nazývajú niektoré Matovičove iniciatívy „obyčajnou srandou.“ Na Slovensku je Igor Matovič  viacerým na posmech, ale nevieme, čo o ňom píšu vo svojich depešiach zahraniční diplomati z Bratislavy, keď čítajú jeho statusy na sociálnej sieti Facebook, kde tiež neprezentuje svoj intelekt príliš brilantne.

Úvahy o tom, že by kríza súvisiaca s podvodom Borisa Kollára mohla vyústiť do predčasných volieb sú špekulácie, ktoré sa nezakladajú na faktoch. Predčasné voľby by nepomohli žiadnej zo strán vládnej koalície – okrem strany Sloboda a Solidarita. Ani strana Za ľudí by sa za súčasného stavu nemohla v predčasných voľbách dostať na päťpercentnú hranicu, takže rečí o predčasných parlamentných voľbách sú iba „mútením vody“ na zavádzanie voličov. Určite by v predčasných voľbách nezískal ani tandem OĽaNO-Sme rodina, pretože oba subjekty ich lídri vmanévrovali do situácie, ktorá sa momentálne nevyvíja v ich prospech. Dokonca predčasné voľby by mohli znamenať, že by skončili na svojich ústavných funkciách premiér i predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Azda najviac by konanie predčasných volieb vyhovovalo novovznikajúcej strane Hlas – sociálna demokracia, pretože jej líder Peter Pellegrini sa aktuálne nesie na vlne očakávania „novej zmeny“, keďže Matovičova vláda hlavne pričinením samotného premiéra viacerých voličov sklamala.

Predseda vlády Igor Matovič sa obáva, že ak by v koalícii prišiel o svojho kľúčového partnera Borisa Kollára, predčasne by sa z neho stala „lame duck“ – teda chromá alebo krívajúca kačica – čo je politická metafora pre amerického prezidenta, ktorý po zvolení svojho nástupcu v úrade má obmedzený politický vplyv tým, že na svojom poste zostane iba krátke obdobie. Podstata slovenskej verzie „krívajúcej kačice“ v Matovičovom prípade by spočívala v tom, že by bol odkázaný na parlamentnú podporu iba 78 poslancov. Za takéhoto stavu by musel brať väčší ohľad na postoje a záujmy SaS a strany Za ľudí, pričom by ho zneisťoval aj fakt, či poslanci v jeho klube OĽaNO v parlamente sú alebo nie sú všetci bezvýhradne na jeho strane. Doterajšie počínanie Matoviča vo funkcii predsedu vlády je aj vo vzťahu k jeho záujmom značne iracionálne, takže nemožno s istotou predvídať, čo podnikne, aby svojím postupom v kauze Kollár ďalej nedestabilizoval situáciu v koalícii.