Predseda parlamentu Danko máva populistické sny – čo mu povedia v Moskve na jeho strategické partnerstvo s Poliakmi ?

Britský časopis The Economist venoval pre dvoma týždňami pozornosť nárastu populizmu v Európe, pričom o Slovenskej republike v tejto súvislosti padla zmienka len okrajovo. Vlastne bolo spomenutá iba v infografike nadácie European Progressive Studies, znázorňujúcej mapu Európy – a medzi politickými subjektmi populistického typu na Slovensku sa uvádzali: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Ľudová strana Naše Slovensko, Sme rodina Borisa Kollára a Slovenská národná strana, ktorá sa zriedkakedy ocitne v takejto politologickej kategórii.

Analytici European Progressive Studies si zrejme všimli, že SNS okrem dôrazu na národné a kresťansko-konzervatívne hodnoty po svojom návrate do parlamentu v roku 2016 sa výraznejšie orientuje na sociálny populizmus a jej predseda Andrej Danko prešiel na marketingový štýl politiky, ktorého cieľom je zaujať potenciálnych voličov spektakulárnymi iniciatívami, aj keď bez reálneho efektu. Minulého roku prišiel predseda SNS s návrhom na zavedenie 13.  a 14. platu – zrejme, aby tromfol „sociálne balíčky“ premiéra Róberta Fica. Ani sa neporadil s národohospodármi, takže jeho nápad v praxi vôbec nevyzerá tak skvele, ako ho vtedy prezentoval pred verejnosťou.  Národná rada SR schválila novelu Zákonníka práce,  ale v takom znení, že zamestnávatelia budú poskytovať pracovníkom 13. a 14. plat naďalej na dobrovoľnej báze.

Najnovším populistickým gestom Andreja Danka je jeho vyjadrenie počas návštevy maršalka poľského Sejmu Mareka Kuchciňského, keď spomenul myšlienku zimnej olympiády na slovenskej a poľskej strane Tatier a označil ju za sen, ktorý netreba prestať snívať. Akoby nevedel, že viac ako pred troma rokmi bolo v Krakove referendum, v ktorom väčšina sa postavila  odmietavo k usporiadaniu zimných olympijských hier v roku 2022 v Poľsku. Podobne odstúpili z výberového procesu mestá, ako Štokholm a Oslo. Hlavnou príčinou uvedených postojov sú finančné prostriedky, ktoré si usporiadanie olympiády vyžaduje. Z rovnakých dôvodov sa vzdali zámeru uchádzať sa o organizáciu olympiády aj také bohaté krajiny, ako sú Švajčiarsko alebo Nemecko.  Nakoniec sa usporiadania zimnej olympiády v roku 2022 ujala Čína, pretože jej to ekonomický potenciál umožňuje. Niektorí analytici podotýkajú, že finančné straty z olympiád sú ochotné znášať autokratické režimy, ktoré olympiádu považujú za príležitosť prezentovať svoju krajinu a ukázať sa svetu z tej lepšej stránky.

Nemožno vylúčiť, že predseda parlamentu Andrej Danko vyslovil svoju myšlienku aj pod dojmom prebiehajúcich Zimných olympijských hier v Južnej Kórei, ktorú v júni minulého roku navštívil. Práve v tejto krajine by mal hľadať inšpiráciu pre naplnenie svojho olympijského sna o Slovensku a namiesto finančne náročných fantázií – na ktoré krajina pod Tatrami nemá toľko prostriedkov, ako ich má Južná Kórea – mal by sa usilovať o to, aby sa Slovensko priblížilo Južnej Kórei úrovňou výdavkov na rozvoj vedy a výskumu, pretože tam sa nachádza zdroj ekonomického dynamizmu a bohatstva krajiny. Juhokórejčania sú vo svetovom rebríčku výdajov HDP na vedu a výskum na prvom mieste – minulého roku to bolo 4,3 % HDP. Slovensko v roku 2016 minulo na tento účel iba 0,79 % HDP. Tam treba dávať peniaze slovenských daňových poplatníkov a nesnívať o projektoch, ktorých sa vzdali podstatne bohatšie krajiny ako je Slovensko !

A ešte jeden lapsus zaznel z Dankových úst pri stretnutí s maršalkom poľského Sejmu Marekom Kuchciňským, ktorého ubezpečil, že „Poliaci sú pre nás strategický partner, nielen v rámci V4, ale aj v celej Európskej únii.“ Určite so susednou krajinou má mať Slovensko čo najlepšie vzťahy, ale Dankovo vyjadrenie pred poľským hosťom sa akosi bije s jeho vystúpením v novembri minulého roku v Štátnej dume Ruskej federácie, kde nezabudol zdôrazniť, že bez silného Ruska nie je možný mier vo svete, pričom „Rusko je súčasťou svetovej bezpečnosti, či sa to niekomu páči alebo nie.“ Poľsko totiž považuje – povedané s trochou zveličenia – Rusko za svojho „strategického“ nepriateľa, a preto neznie príliš logicky, že Danko deklaruje strategické partnerstvo s Poľskom, ktoré pri každej príležitosti varuje Európu pred ruským nebezpečenstvom. Kto je teda pre predsedu parlamentu Andreja Danka bližším partnerom – slovanskí bratia v Moskve alebo „strategickí partneri“ vo Varšave, odkiaľ sme už dávno nepočuli jedno pekné slovo o dnešnom Rusku ?