4. mája 2018

Predčasné parlamentné voľby sú otáznikom neistoty – ich výsledok nemôže predvídať nielen Robert Fico, ale ani Richard Sulík

Od Igor Cibula

Občianske iniciatívy na námestiach odštartovali podpisovú kampaň za referendum, ktoré by malo vyústiť do predčasných parlamentných volieb. Pôvodne s nápadom na usporiadanie predčasných volieb vyšli opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina ešte začiatkom marca. Dokonca sa zhodli na tom, že do Národnej rady Slovenskej republiky predložia návrh ústavného zákona o skrátení aktuálneho volebného obdobia, pričom počítali s konkrétnym termínom predčasných volieb: 8. septembra 2018. Reorganizácia vlády – vrátane zmeny na poste premiéra – zmarila zámer opozície, ktoré sa spoliehala, že na schválenie ústavného zákona sa jej podarí získať hlasy niektorých poslancov z tábora vládnej koalície, medzi nimi z poslaneckého klubu strany Most-Híd.

Ako náhradné riešenie navrhol predseda politického hnutia OĽaNO Igor Matovič petičnú akciu za vypísanie referenda, ktoré by malo zaviazať parlament, aby schválil ústavný zákon o predčasných parlamentných voľbách. K Matovičovej iniciatíve sa predseda strany SaS Richard Sulík postavil zdržanlivejšie, pretože ako pragmatický politik si uvedomuje riziko takého plánu. Vychádza z doterajších skúseností, že jedine referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie bolo platné. Referendum o skrátení volebného obdobia parlamentu sa už na Slovensku konalo, ale doteraz bolo vždy neplatné pre nízku účasť voličov. Ide totiž o to, že aby bolo referendum platné, je potrebná nadpolovičná účasť oprávnených voličov v referende, pričom za výsledok referenda musí hlasovať nadpolovičná väčšina tých, ktorí sa na ňom zúčastnili. Ústavní právnici ešte špekulujú o tom, či by bol výsledok referenda pre poslancov záväzný, keďže existuje ústavný zákaz imperatívneho mandátu.

Richardovi Sulíkovi ide zrejme o to, že nedostatočná účasť na referende o predčasných voľbách by mohla byť vnímaná ako politický neúspech, čo by mohlo negatívne ovplyvniť predvolebnú atmosféru spoločnosti v neprospech opozície. Okrem toho je tu ešte závažnejší moment – a to sú výsledky prieskumov volebných preferencií za posledné obdobie, ktoré opakovane potvrdzujú, že síce strana Smer-SD zaznamenala po prepuknutí kauzy vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky úbytok elektorátu, ale opozičné strany nezaznamenali pozitívny posun svojich volebných preferencií. V takýchto súvislostiach sa javí pre opozičné strany výhodnejšie s predčasnými voľbami sa neponáhľať, ale využiť čas do parlamentných volieb v riadnom termíne na to, aby našli proti vládnym stranám ďalšie kompromitujúce kauzy, ktoré by ich pripravili o hlasy doterajších voličov.

Matovičom preferovaná petičná akcia za referendum o predčasných voľbách má mať predovšetkým politicky mobilizačný účinok, aby občania boli udržiavaní v atmosfére neistoty a očakávania zmien, ktoré by mali priniesť predčasné parlamentné voľby. Teda primárne nejde ani tak o to, či sa referendum uskutoční alebo, aký bude jeho výsledok, ale o to, aby sa voličom pripomínali chyby a prešľapy terajšej vládnej koalície, ktorá sa v dôsledku toho ocitla v defenzíve a za účinného prispenia médií k opozičným aktivitám reaguje na ich útoky nervózne a bez presvedčivých argumentov. Podpisovanie petície za referendum o predčasných voľbách je príležitosť, umožňujúca opozícii prezentovať jej argumenty a vysvetľovať programové ciele, ktoré by sledovala nová vláda po predčasných voľbách.  Angažovanosť občianskych iniciatív v petičnej akcii iba nešikovne zakrýva jej prepojenie s cieľmi opozície a eliminuje potenciálne averzie občanov voči niektorým opozičným politikom.

V rámci uvádzaného kontextu možno pripustiť aj úvahu nad tým, či by nebolo pre najsilnejšiu vládnu stranu Smer-SD i jej koaličných partnerov výhodnejšou alternatívou, keby pristúpili na opozičný variant riešenia súčasného stavu vnútropolitickej krízy na Slovensku – a to k usporiadaniu predčasných parlamentných volieb. Zobrali by tým „propagandistický“ vietor z plachiet opozícii, zneistili by občianskych aktivistov a ich zákulisných manipulátorov a hlavne mohli by udávať rytmus politického pohybu v predvolebnom období. Zároveň by sa zúžil časový priestor na manipulácie a otváranie pálčivých tém, ktoré má vo svojom portfóliu vládna koalícia. Možno keby sa k takémuto riešeniu vládna koalícia odhodlala, zaskočila by tým protivníkov a svojim prívržencom by vyslala signál, že sa nebojí nekonvenčných postupov, bez ktorých sa stabilné usporiadanie pomerov na Slovensku nezaobíde.