Prečo si prezident Trump našiel hodinku času na premiéra Pellegriniho – Danko by mal zájsť na školenie zo stratégie k Orbánovi

Oficiálne zdroje na Slovensku prezentovali návštevu premiéra Petra Pellegriniho v Bielom dome ako úspech slovenskej diplomacie, ale opozičné médiá sa snažili jej význam bagatelizovať. Bývalý slovenský veľvyslanec v USA a v Maďarsku Rastislav Káčer tvrdil, že za prijatím Pellegriniho u prezidenta Donalda Trumpa je lobing, čo v kontexte s tým, že o desať dní po Pellegrinim bude Trumpovým hosťom predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, svedčí o tom, že diplomat Káčer si svoj výklad „vycucal z prsta“, aby ulahodil médiám tzv. hlavného prúdu. Ide totiž o to, že ak dvaja premiéri so skupiny V4 krátko po sebe navštívia amerického prezidenta, tak to nie je výsledok nejakého lobingu, ale zámer Washingtonu „dať na poriadok“ vzťahy s dvomi stredoeurópskymi krajinami, kde majú Spojené štáty svoje „špecifické“ záujmy. Keďže Slovensko ani Maďarsko nie sú ekonomickí giganti, tak aj bežnému čitateľovi povrchných novinárskych článkov je celkom jasné, prečo si svetovou politikou zaneprázdnený americký prezident našiel na Pellegriniho a Orbána hodinku času. Orbánov hovorca Zoltan Kovacs na Twitteri upresnill, že programom rozhovoru jeho šéfa s Trumpom bude obranná spolupráca, dvojstranné vzťahy, regionálna bezpečnosť a energetická bezpečnosť. Lajčákov maďarský kolega Péter Szijjártó považoval za potrebné doplniť vysvetlenie: „Američania musia pochopiť, že na základe infraštruktúry sme závislí od ruských energetických zdrojov.“

V Budapešti boli teda k programu rozhovoru ich premiéra s americkým prezidentom otvorenejší ako v Bratislave, kde hlavný dôvod Pellegriniho cesty do Washingtonu zahmlievali rečami o investíciách amerických firiem na Slovensku, amerických clách na autá až po frázy o všelijakých výročiach. Iba jediná veta v spoločnom vyhlásení prezidenta Spojených štátoch Donalda J. Trumpa a predsedu vlády Slovenskej republiky Petra Pellegriniho otvorene naznačuje, čo bolo kľúčovým motívom ich osobného  stretnutia v Bielom dome: „… prehĺbiť našu spoluprácu v oblasti obrany uzavretím vzájomne prospešnej Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi našimi krajinami.“ A k tomu ešte „na dôvažok“ sa žiada spomenúť z oficiálneho dokumentu formuláciu, že „zaväzujeme sa k prehĺbeniu našej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti a k práci na rozvoji a implementácii princípov telekomunikačnej bezpečnosti.“ V tejto súvislosti je namieste otázka, či Slovensko zmení svoj postoj k implementácii systému 5G čínskej spoločnosti Huawei alebo zotrvá na pozícii iných krajín Európskej únie, napríklad Nemecka, ktoré nepovažuje spoluprácu s Huawei za bezpečnostné riziko.

Prezident Trump ocenil pri stretnutí s Pellegrinim, že Slovenská republika dosiahne vo výdajoch na obranu dve percentá HDP v roku 2022, čo je skôr, ako sa pôvodne plánovalo. V tomto Slovensko prekonalo Českú republiku, ktorá chce vo výdajoch na ozbrojené sily dosiahnuť dve percentá HDP až v roku 2024. Uvedené čísla môžu vyvolať v predvolebnom období polemiku, prečo sa Slovenská republika tak snaží o to, aby úrovňou svojich výdajov na armádu predstihla iné členské štáty NATO, ktoré majú robustnejšie ekonomiky, ako je slovenské hospodárstvo. Otázka môže zaujímať hlavne súčasného koaličného partnera Smeru-SD – Slovenskú národnú stranu, ktorá v rámci predvolebnej kampane už začala „chrliť“ daňové a iné sociálne opatrenia, aby zastavila rapídny úbytok svojho elektorátu a nalákala voličov do svojho „košiara.“ Predseda SNS Andrej Danko nebude určite spokojný ani s tým, na čom sa dohodli v Bielom dome Trump s Pellegrinim v súvislosti s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany, ktorá nevylučuje prítomnosť amerického vojenského personálu na vojenských letiskách v Kuchyni a na Sliači.

Kritikom súčasných spojeneckých vzťahov medzi Slovenskom a Spojenými štátmi sa žiada adresovať na premýšľanie argument, ktorý nedávno vyjadril bývalý premiér Mikuláš Dzurinda rečníckou otázkou: „Akceptovala by Budapešť slovenskú neutralitu?“ Netreba veľa špekulovať nad odpoveďou, ale aj z tejto súvislosti je zreteľná nevyhnutnosť, aby sa Slovenská republika racionálne orientovala v spleti súčasných medzinárodných vzťahov so zreteľom na naše trpké historické skúsenosti i susedov. Od roku 2009 oficiálne funguje pri maďarskom meste Pápa základňa amerického vojenského letectva, ktorá patrí do systému Strategic Airlift Capability, fungujúceho nad rámec NATO a Európskej únie. Predtým Američania pri svojich operáciách na Balkáne a neskôr na výcvik irackých letcov používali základňu Taszár pri meste Káposvár. Ak predseda SNS Andrej Danko sa nedávno verejne vyznal k obdivu k premiérovi Viktorovi Orbánovi, tak by sa mal od neho priučiť aj strategickému mysleniu, aby pochopil, prečo taký veľký „maďarský vlastenec“ a priateľ prezidenta Vladimíra Putina „toleruje“ na území svojej krajiny vojenské lietadlá Spojených štátov, s ktorými nedávno Maďarsko uzavrelo podobnú Dohodu o spolupráci v oblasti obrany, o akej rokoval premiér Pellegrini s prezidentom Trumpom v Bielom dome.