Pre Putina je rebélia v Bielorusku udalosť s globálnymi následkami – Moskva situáciu prioritne nevníma ako intrigy Západu

Aktuálny postoj Kremľa k vývoju v Bielorusku naznačil ruský prezident Vladimír Putin v rozhovore pre televízny kanál Rusko-24, v ktorom zaujal najmä priznaním, že prezident Alexander Lukašenko ho požiadal, „aby som vytvoril určitú rezervu príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. A urobil som to. Ale tiež sme sa zhodli na tom, že sa nebude využívať, kým sa situácia nevymkne spod kontroly.“ Podľa Putina sa bieloruské orgány činné v trestnom konaní správajú dosť zdržanlivo. Zastáva tiež názor, že jeho krajina sa vo vzťahu k udalostiam v Bielorusku správa omnoho zdržanlivejšie a neutrálnejšie ako mnoho iných krajín, pričom spomenul Európanov a Američanov. Moskva vychádza z predpokladu, že všetci aktéri politickej krízy v Bielorusku – povedané Putinovými slovami – „sú dostatočne dôvtipní a bez extrémov, aby našli spôsob, ako postupovať, ak ľudia vyjdú do ulíc, musíme s tým počítať, počúvať, reagovať.“

Politici a analytici v Rusku si uvedomujú, že rebélia v Bielorusku je bezprecedentná a budúcnosť tohto malého štátu bude mať vážne globálne následky, v neposlednom rade závislé od rozhodnutí, ktoré príjme prezident Putin. Komentátor a politik Leonid Gozman – ktorý pôsobil ako poradca otca ruskej privatizácie Anatolija Čubajsa a tiež konzultant premiéra Jegora Gajdara – súčasnú situáciu v Bielorusku charakterizoval takto: „Lukašenko si udržiava infraštruktúru štátu. Opozícia zvíťazila na uliciach a teraz sa bojuje o elitu.“ Tento profesor Moskovskej štátnej univerzity nevylučuje, že by s podporou Moskvy vznikol „Výbor národnej spásy“, kde by mohli byť predstavitelia Lukašenkovej nomenklatúry, ktorí sa nezašpinili prílišnou blízkosťou k diktátorovi. Šanca opozície nespočíva v dialógu s prezidentom Lukašenkom, ale s elitami, aby sa od neho odvrátili.

Ruský opozičný portál Republic.ru prezentoval názory niektorých ruských politických analytikov, ako vníma situáciu v Bielorusku Kremeľ a ako to ovplyvní ruskú domácu politiku. Politológ Jevgenij Minčenko usudzuje, že bieloruský vývoj Moskva prioritne nevníma ako intrigy Západu (hoci uznáva aj tento faktor), ale ako logický výsledok neadekvátneho politického štýlu riadenia Lukašenka a jeho tímu, ako aj zlyhania jeho členov. Pre seba si Kremeľ vezme poučenie, že netreba to preháňať s používaním administratívnych prostriedkov, avšak treba venovať pozornosť rešpektovaniu legitimity. Ruský expert zdôrazňuje, že nemožno prísť o internet a vybudovať si na sociálnych sieťach vlastnú obrannú líniu. Ide o to – nestratiť Telegram, Instagram, You Tube a ešte viac sú dôležité ruské sociálne siete. Kremeľ by predovšetkým teraz mal investovať do infraštruktúry tzv. mäkkej sily.

Viceprezident Centra pre politické technológie v Moskve – Alexej Makarkin v reakcii na otázku, kto namiesto Lukašenka ? – konštatoval, že pre Kremeľ je jeho opozičná alternatíva ešte horšia. Pravdepodobne na začiatku bieloruských udalostí sa na nich Moskva s radosťou pozerala – Lukašenko sa zdal byť tak arogantný, tak nezávislý a ambiciózny, že ľudia vyšli do ulíc a teraz mu dávajú lekciu. „A potom sme sa pozorne zamysleli“ – napísal Makarkin – „čo keď ho ľudia zvrhnú ?“ Bieloruská opozícia tvrdí, že zachová Euroázijskú úniu, že nebude proti Rusku, ale je jasné, že v opozícii je veľa ľudí, ktorí snívajú o Bielorusku, ktoré je súčasťou Európy. A Rusko a Európa sú teraz v studenej vojne. Preto Moskva uvažovala a začala aktívne podporovať Lukašenka. Pretože čím viac súčasný prezident podporuje OMON a útočí na opozíciu, tým útočnejšie stojí proti Európe a podľa názoru Moskvy je závislý od Ruska.

Výskumník z Fakulty politológie Moskovskej štátnej univerzity Kirill Telin uviedol, že to, čo sa deje v Bielorusku, je vnímané Kremľom nie jednoznačne: „Pravdepodobne by tomu tak bolo, keby ruská elita bola viac-menej konkurencieschopná a otvorená – takže by sa diskutovalo o nových výzvach medzi názorovo zásadne odlišnými a navyše rovnoprávnymi partnermi. V našej realite je však trochu naivné to predpokladať.“  Výskumník podotýka, že udalosti v Bielorusku sa vnímajú ako ďalšia „farebná revolúcia.“ Podobnú charakteristiku spomenul profesor z Helsinskej univerzity Vladimír Gelman, podľa ktorého ide o „ľahkú verziu toho, čo sa stalo na Ukrajine v roku 2014.“ Preto existuje v Rusku snaha zabrániť vytváraniu akýchkoľvek alternatívnych organizácií. Prof. Gelman sa odvážil tvrdiť, že „už bol zasiahnutý vedúci najefektívnejšej organizácie, ktorá existuje v Rusku – Alexej Navalny a sieť jeho regionálnych štruktúr.  A predpokladám, že tento úder by mohol byť spojený s udalosťami v Bielorusku oveľa viac ako s voľbami v sibírskych regiónoch. Takže sa nedá očakávať nič dobré.“