Pozadie vraždy Alexandra Zacharčenka – môže to byť predohra novej eskalácie konfliktu v Donbase s úmrtiami na oboch stranách

Vraždu najvyššieho predstaviteľa jednej z dvoch separatistických republík v Donbase treba chápať v kontexte s tým, že funkčné obdobie Alexandra Zacharčenka malo skončiť v novembri 2018 a účinnosť ukrajinského zákona o osobitnom štatúte vybraných okresov regiónov Doneck a Lugansk vyprší o mesiac skôr. Zákon vyžaduje voľby na týchto územiach podľa ukrajinského právneho rámca, ale separatisti ich pripravovali podľa vlastných podmienok. Z toho dôvodu by ukrajinský parlament bol oprávnený neuplatňovať zákon o osobitnom štatúte a mal by právne argumenty na odstúpenie od zmlúv z Minska. Moskovskí „kurátori“ separatistov usmerňovali úrady v Donecku tak, aby zrušili voľby kvôli rizikám pre ďalšie rokovania v Minsku a vyhliadky na nové sankcie.

Nezávislý ruský novinár Konstantin Skorkin uverejnil na internetovej stránke moskovského centra Nadácie Carnegie analýzu, ktorá prezentuje jeho názor na situáciu v Donbase po zavraždení prezidenta separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandra Zacharčenka. Podľa jeho názoru kandidátom na uvoľnený post  je bývalý ukrajinský bezpečnostný dôstojník Alexander Chodakovskij, ktorý bol Zacharčenkovým najhlasnejším kritikom a rivalom. Autor sa domnieva, že tento čin uzavrie kapitolu „revolučnej histórie“  DĽR a naznačuje, že Moskva je pripravená opätovne začleniť Donbas do Ukrajiny a previesť moc v neuznaných republikách Donbasu na vodcov, ktorí sú pre Kyjev prijateľnejší. Zacharčenkova smrť však presahuje príbeh Donbasu, pretože ako signatár Minských dohôd bol akceptovaný Kremľom, čo znamená, že jeho vražda bude mať ďalekosiahle dôsledky.

V očiach moskovských kurátorov neuznaných republík jeho miestne korene, úprimné vystupovanie a aktívna úloha v tzv. „ruskej jari“ urobili zo Zacharčenka perfektného kandidáta na pozíciu oficiálneho vodcu DĽR, keď ruskí dobrodruhovia ako Igor Strelkov a Alexander Borodaj opustili región. Zacharčenko predstavoval tzv. kontra-elitu, ktorá v politike Donbasu vytláčala dominanciu  bývalej Janukovičovej vládnej Strany regiónov. Bol aktívny vo „vojensko-vlasteneckej“ skupine „Oplot“ (Pevnosť), ktorej ideológiou bol „jednotný ruský svet, pravoslávna viera a najhlavnejšie – sloboda voľby.“  Po svojom nástupe k moci Zacharčenko zostal súčasťou tzv. proti-elity, ktorá sa vníma nielen ako politický nástupca Strany regiónov, ale aj ako dedič jej hmotného majetku.  Jeho vládu charakterizovalo masové vyvlastňovanie podnikov a majetku, od „znárodňovania“ súkromných firiem až po rekvirovanie luxusných áut.

Postupne Zacharčenko a jeho pravá ruka Alexander Timofejev prevzali kontrolu nad všetkými nelegálnymi obchodmi s uhlím a kovmi, pašovaním a ďalšími rýchlo sa rozvíjajúcimi podnikmi. Obviňovali ho z nekompetentnosti, korupcie a snahy o jeho osobný záujem na úkor ideálov „ruského sveta.“ Jeho súper, bývalý dôstojník Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Chodakovskij predtým šéfoval doneckej špeciálnej vojenskej brigáde „Alfa“ a bol tiež aktívnym účastníkom „ruskej jari.“ Chodakovského často opisovali ako muža veľkopodnikateľa Rinata Achmetova, ktorý sa jeho prostredníctvom snažil ovplyvňovať procesy v DĽR. Chodakovského  v roku 2015 odvolali z funkcie tajomníka Bezpečnostnej rady DĽR – pričom ho obvinili z proukrajinských pozícií a tým ho prinútili, aby prešiel do opozície.

Autor analýzy Skorkin sa domnieva, že Kremeľ má dva dôvody na podporu opätovného začlenenia Donbasu do Ukrajiny. Po prvé, umožnilo by to zmierniť protiruské sankcie – prinajmenšom zo strany Európskej únie. Po druhé, návrat Donbasu k Ukrajine by viedol k nárastu proruských voličov v nadchádzajúcich prezidentských a parlamentných voľbách na Ukrajine. V protiklade s tým je Skorkinov záver, že ukrajinské bezpečnostné služby boli obvinené zo zabitia Zacharčenka – jedného zo signatárov Minských dohôd – a preto Rusko môže mať ospravedlnenie na odstúpenie od mierového procesu a obviniť za jeho neúspech Ukrajinu. Predseda Štátnej dumy RF Vjačeslav Volodin vyzval Parlamentné zhromaždenie OBSE, aby odsúdilo ukrajinské akcie.  Zabitie vodcu v Donecku by mohlo viesť k novým úmrtiam na oboch stranách hybridného frontu.