Povinné čítanie pre každého, kto chce porozumieť špionáži v dnešnej dobe – čo bráni reforme spravodajských služieb na Slovensku ?

Svet sa topí v špionážnych filmoch, televíznych reláciách a románoch, ale americké univerzity ponúkajú viac kurzov rokenrolu než prednášok o CIA a poznáme viac mien odborníkov z Kongresu USA na sušené mlieko ako expertov z oblasti špionáže. Podobne je to aj v niektorých iných krajinách –  nevynímajúc ani Slovensko, kde sa v médiách i v parlamente vyjadrujú k činnosti spravodajských služieb profesionálne nekompetentné osoby. Táto kríza v oblasti spravodajského vzdelávania deformuje verejnú mienku, živí konšpiračné teórie a poškodzuje spravodajskú politiku. V takomto kontexte môže byť užitočným čítaním kniha jednej z desiatich najvplyvnejších amerických odborníčok na reformu spravodajských služieb Amy Zegartovej „Špióni, klamstvá a algoritmy: história a budúcnosť amerického spravodajstva.“ Uznávaná výskumníčka na Inštitúte medzinárodných štúdií Stanfordskej univerzity dokázala oddeliť skutočnosť od fikcie, pričom ponúkla pútavý a poučný popis minulosti, prítomnosti a budúcnosti americkej špionáže, ktorá čelí revolúcii poháňanej digitálnymi technológiami.

Autorka na základe desaťročí výskumu a stoviek rozhovorov s predstaviteľmi rozviedky prezentuje históriu americkej špionáže  počínajúc príbehmi špiónov revolučnej vojny Georgea Washingtona až po dnešné špionážne satelity. Skúma, ako fiktívni špióni ovplyvňujú skutočných predstaviteľov štátu. Poskytuje užitočný prehľad o základoch spravodajskej činnosti a o živote v amerických spravodajských agentúrach. Zaujímavo vysvetľuje životu nebezpečné  predsudky obmedzujúce stereotypy, ktoré môžu zavádzať analytikov. Nevynechala ani naliehavé problémy zradcov, úskalia skrytých  akcií a otázky dohľadu Kongresu nad spravodajskými službami. Zegartová predovšetkým opisuje ako technológie posilňujú nových nepriateľov a príležitosti a vytvára nových silných hráčov, akými sú napríklad aj súkromní občania, ktorí úspešne sledujú jadrové hrozby pomocou systému Google Earth. A ukazuje, prečo je kyberpriestor v mnohých ohľadoch konečným bojiskom maskovania a dýky. Fascinujúci a odhaľujúci popis špionáže v digitálnom veku, charakteristiky špiónov a algoritmov by mali byť povinným čítaním pre každého, kto chce porozumieť realite špionáže v dnešnej dobe.

Kniha Amy Zegartovej sa objaví na knižnom trhu až začiatkom budúceho roku, ale určite už teraz vyvoláva záujem v odborných kruhoch a zaiste vyvolá aj zvedavosť širšej verejnosti, podobne ako tomu bolo v prípade jej štúdie „Slepota špionáže“ (Spying Blind: CIA, FBI a Originis of 9/11). Táto kniha vyšla pred dvanástimi rokmi a bola považovaná za priekopnícku prácu, pretože dovtedy zlyhania spravodajských služieb v súvislosti s 11. septembrom 2001 boli do značnej miery pripisované individuálnym chybám. Ale podľa názoru Zegartovej CIA a FBI po skončení studenej vojny sa nedokázali prispôsobiť nárastu terorizmu. Na základe odtajnených vládnych dokumentov a z rozhovorov s viac ako sedemdesiatimi vysokými vládnymi predstaviteľmi zistila, že politickí lídri si boli dobre vedomí vznikajúceho teroristického nebezpečenstva a naliehavej potreby reformy spravodajských služieb, ale nerealizovali požadované zmeny. Podľa výkladu Zegartovej môžu za to tie isté sily, ktoré desaťročia brzdili reformu spravodajských služieb: odpor v amerických spravodajských agentúrach, racionálne záujmy politikov a kariérnych byrokratov – a tiež kľúčové aspekty americkej demokracie, ako medzi inými aj rozdrobená štruktúra federálnej vlády.

Nová – v poradí už šiesta – kniha Amy Zegartovej „Špióni, klamstvá a algoritmy: história a budúcnosť amerického spravodajstva.“ si zaslúži pozornosť aj preto, že autorka má za sebou bohatú aktivitu v bezpečnostnej a spravodajskej oblasti na najvyšších úrovniach. Pôsobila v štábe Národnej bezpečnostnej rady Clintonovej administratívy neskôr ako poradkyňa pre zahraničnú politiku v prezidentskej kampani Georgea W. Busha v roku 2000. Poskytovala aj školenie americkej námornej pechote a radila vládnym funkcionárom v záležitostiach spravodajských služieb, vnútornej bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti. Popri akademickej aktivite venuje sa viacerým funkciám súvisiacim nielen s činnosťou spravodajskej komunity, ale aj s rozvojom moderných technológií ovplyvňujúcich národnú bezpečnosti a tiež aktuálnym problémom veľkej stratégie a globálnemu riadeniu politických rizík.