Porazený španielsky socialista zosadil pravicovú vládu – dokážu sa slovenskí politici inšpirovať húževnatosťou Pedra Sáncheza ?
Pred týždňom – 2. júna 2018 – zložil sľub do rúk španielskeho kráľa Filipa VI. nový premiér – šéf Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) Pedro Sánchez. Bývalý basketbalista vyštudoval ekonomické a obchodné vedy na madridskej univerzite Complutense a absolvoval magisterské štúdium európskej hospodárskej politiky na Slobodnej univerzite v Bruseli. Bol asistentom europoslankyne Barbary Dührkopovej (PSOE) a neskôr poradcom šéfa štábu vysokého predstaviteľa OSN v Bosne Carlosa Westendorpa. Na týchto pozíciách sa zdokonalil vo svojej francúzštine a angličtine. Má za sebou päťročnú prax docenta na Fakulte právnych a obchodných vied Univerzity Camila Josého Celu (UCJC) v Madride. Od roku 2009 pôsobil ako poslanec španielskeho parlamentu a zastával aj ďalšie funkcie vo verejnej sfére.
Madridský spravodajca britského denníka Financial Times Michael Stothard charakterizoval nového španielskeho premiéra Pedra Sáncheza ako „húževnatého politika, ktorý sa zmocnil svojej šance.“ Pred dvoma rokmi bola jeho kariéra na nízkej úrovni. Socialistickú stranu Španielska doviedol k druhej drvivej volebnej porážke s rekordne nízkym počtom kresiel v parlamente. Strana ho zbavila moci „prevratom.“ Málokto vtedy tipoval, že po absolútnom verejnom neúspechu v tomto týždni „rozdrví“ všetkých svojich politických súperov, aby sa stal v poradí siedmym premiérom krajiny v jej modernej demokratickej ére. Keď ho v roku 2016 zosadili z postu vodcu strany, vzdal sa poslaneckého mandátu a vydal sa na osemmesačné „turné“ po Španielsku vo svojom súkromnom Peugeot-e 407.
Upevnil si tak svoju reputáciu a minulého roku sa stal „nesporným kráľom socialistov.“ Celoštátna podpora strany bola však stále slabá; prieskumy ju neustále umiestňovali na druhé alebo tretie miesto. Sánchezova príležitosť stať sa predsedom vlády prišla pred dvoma týždňami, keď členovia vládnucej pravicovej centristickej Ľudovej strany boli obvinení za dlhodobý prípad korupcie. Strana Pedra Sáncheza má iba 84 kresiel v 350-člennom parlamente a v prieskumoch volebných preferencií bola stále slabá. Ale tým, že podal návrh na vyslovenie nedôvery vláde Mariana Rajoya, prinútil ostatné strany, aby hlasovali za podporu Ľudovej strany odsúdenej za korupciu alebo zbavili ju moci. Neochotne akceptovali druhú alternatívu. Predseda Baskickej nacionalistickej strany Andoni Ortuzar povedal, že hlasujú tak nie preto, aby „priviedli Sáncheza k moci, ale aby zvrhli Rajoya.“
Kritici premiéra Sáncheza tvrdia, že je cynickým politickým špekulantom bez jasnej ideológie. Ako šéf socialistov v roku 2015 podpísal zmluvu s pravicovo-centristickou stranou Ciudadanos, aby sa pokúsil dostať k moci. Potom sa v roku 2017 vrátil ako vodca Socialistickej strany s tvrdo ľavicovým postojom. Tento týždeň sa dostal k moci s pomocou oveľa ľavicovejšej strany Podemos. Predstavil však centristickú vládu, zloženú z umiernených technokratov, ako je bývalý šéf Európskeho parlamentu Josep Borrell a generálna riaditeľka pre rozpočet Európskej komisie Nadia Calviño. Šéf-komentátor denníka El País a politológ José Ignacio Torreblanca konštatoval: „Najprv sme videli Sáncheza liberála, potom sme videli Sáncheza ako ľavicového radikála a teraz máme Sáncheza umierneného.“
Centristická vláda Pedra Sáncheza doviedla k „zúrivosti“ vodcu strany Podemos Pabla Iglesiasa, ktorý minulý týždeň podporil jeho výzvu a teraz tvrdí, že sa cíti zradený: „Trvalo mu 24 hodín, aby zabudol, kto ho urobil premiérom.“ Vzhľadom k tomu, že sa tak neočakávane dostal k moci a s tak malou parlamentnou väčšinou, hrozí, že Sánchez na každom kroku narazí – jeho rivali chcú vidieť jeho zlyhanie. Väčšina analytikov súhlasí s názorom, že bez ohľadu na možné problémy, ide o veľké víťazstvo Sáncheza po dlhoročných zápasoch – nielen v krátkodobom horizonte, ale aj vzhľadom k nasledujúcim voľbám, kde dúfa v absolútnu väčšinu. Podľa analytika spoločnosti pre prieskum verejnej mienky Metroscopia – Francisca Camasa „byť pri moci by mu mohlo poskytnúť do ďalších volieb dôveryhodnosť a autoritu, ktoré predtým jednoducho nemal.“